Značkárstvo turistických chodníkov je slovenským fenoménom. Rovnako aj turistické kluby. Vlani sme si pripomenuli 150. výročie založenia 1. turistickej organizácie na Slovensku. V roku 2024 oslavujú turisti ďalšiu stopäťdesiatročnicu. Tentokrát od vyznačenia prvého turistického chodníka na území Slovenska. O týchto významných medzníkoch, o turistike či slovenskom značkárstve, sme sa porozprávali s predsedom Klubu slovenských turistov Františkom Šillerom.
Ktorá organizácia, v ktorom kúte Slovenska združila turistov ako prvá?
Prvý, v literatúre uvádzaný turistický spolok u nás, bol Sitniansky klub v Banskej Štiavnici. V roku 1860 štiavnický klub vykonával pravidelnú činnosť na najvyššom bode Štiavnických vrchov, na Sitne (1 009 m n. m.). Sitniansky klub ale napriek pravidelnej činnosti nemal schválené stanovy, a preto sa za prvý spolok považuje Uhorský karpatský spolok s celokrajinskou pôsobnosťou, založený 11. 5. 1873 v Smokovcoch.
Kde sa nachádza prvý vyznačkovaný turistický chodník?
Za prvý vyznačkovaný turistický chodník sa považuje „chodník značený bielymi značkami“ v Hodrušskej doline pri štôlni Gedeon, ktorý v roku 1874 vyznačkoval Sitniansky klub. Jeho presný dátum vyznačkovania nepoznáme, no vieme, že práve rok 1874 je rok zrodu značenia turistických chodníkov na území dnešného Slovenska.
Značkárstvo má na Slovensku hlboké korene, je doslova fenoménom. Vlani ho zapísali aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Dosahuje ešte niekde vo svete takéto rozmery?
S radosťou a hrdosťou tvrdím, že turistické značkovanie na území Slovenska a Čiech patrí k najlepším na svete. Mnoho krajín používa svojské značkovanie, ale to naše – „československé“, je skutočne najlepšie. Navyše, Klub slovenských turistov má aj Slovenskú technickú normu, ktorou sa značkovanie riadi.
Čím sa líši slovenské vyznačovanie turistických chodníkov od toho v zahraničí? Čím je to naše špecifické?
Tak, ako som spomenul, naše značkovanie sa riadi Slovenskou technickou normou. Už to je dôkaz výnimočnosti a kvality. Všetko má svoj význam, aj keď to turistovi či laikovi možno nepripadá dôležité. Rozdelenie trás do štyroch farebných skupín – červená, modrá, zelená, žltá, označenie každej trasy evidenčným číslom (podľa toho, kadiaľ trasa prechádza, má aj svoje číslo), špecifikácia smeroviek či tabuliek, to sú veci, ktoré robia značkovanie výnimočným.
Aká veľká je sieť vyznačených turistických chodníkov na Slovensku a v akom je stave?
Na Slovensku máme sieť 15 000 kilometrov značkovaných turistických trás. Každá trasa má svoj cyklus obnovy, čo je obnova každý tretí rok. Doposiaľ bola obnova v dobrom stave. Netvrdím, že je na celom území najlepšia, no turista, pokiaľ dodržiava všetky pravidlá pri pohybe v teréne, na nej nezablúdi.
A prečo doposiaľ?
Každý rok, v termíne do príchodu jari, Klub slovenských turistov dostával financie na značkovanie z Ministerstva školstva. Tento rok, táto dotácia bude spadať pod Ministerstvo cestovného ruchu, ktoré nám ale doposiaľ nepotvrdilo príspevok, o ktorý sme žiadali. Preto nevieme garantovať, že obnova značenia bude v plnom rozsahu zabezpečená aj túto sezónu. Stále veríme, že sa na stretnutí s kompetentnými dohodneme a dotáciu dostaneme, aby sme aj naďalej mohli zabezpečovať prechodnosť Slovenska, aby aj cestovný ruch mohol vďaka tak vyhľadávanej turistike naďalej prekvitať.
Pribúdajú, respektíve, ubúdajú značené chodníky? Za akých podmienok je možné nejaký vyradiť alebo zaradiť?
Počet značkovaných kilometrov je v pomere k veľkosti nášho územia primeraný. Nie je naším cieľom každý rok do siete turistických chodníkov pridávať kilometre „nezaujímavých“ chodníkov. Samozrejme, ak sa vyskytne nejaká zaujímavosť – stavba, vyhliadka alebo prírodný úkaz, sekcia značenia KST o takejto možnosti novej turistickej trasy rokuje a vydá rozhodnutie, či súhlasí alebo nesúhlasí s novou navrhnutou trasou. Samozrejme, trasa je vopred nasnímaná do GPS, aby sme vedeli, akými pozemkami prechádza a na základe toho žiadame majiteľov pozemkov o súhlas. Až po všetkých „papierovačkách“ trasa dostane oficiálne štvormiestne číslo a bude zapísaná do zoznamu TZT – turistických značkovaných trás.
Koľko značkárov máte v súčasnosti?
Aktuálne máme približne 350 značkárov a z toho 300 z nich je aktívnych.
V minulosti ich bolo veľa a išlo o prestížnu, dobrovoľnícku činnosť, ako je to dnes?
Značkovanie turistických chodníkov je, ako už bolo spomenuté, zapísané v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Značkárov privítala a ich prácu ocenila aj prezidentka Slovenskej republiky, pani Zuzana Čaputová. Stále považujem značkovanie za prestížnu činnosť. Ja osobne značkujem už 27 rokov a som na to pyšný. Chcel by som všetkým záujemcom o značkovanie povedať, že do našich radov stále hľadáme nových členov. Sme otvorení všetkým, ktorí majú radi prírodu, majú zmysel pre dokonalosť a chuť pracovať. Záujemcovia sa môžu jednoducho prihlásiť na adrese ustredie@kst.sk.
Čo všetko také značkárstvo obnáša?
Činnosť značkára je, samozrejme, práca s farbou a štetcom, drôtenou kefou, kliešťami či pílkou. Postup je jednoduchý. Pred značkovaním si značkár prichystá farby, štetce a ostatné náradie. Pri značkovaní v teréne drôtenou kefou očistí povrch stromu či kameňa, nanesie farby v tvare značky, očistí okolie značky od náletovej dreviny, aby bola značka dobre viditeľná aj neskôr, najlepšie počas celej sezóny.
Aj napriek tomu, že máme výnimočnú sieť vyznačených turistických trás, ľudia často riskujú životy pohybovaním sa mimo nich. Nemáte pocit, že ľudia prestali byť v prírode ostražití, že, nebodaj, stratili voči nej rešpekt?
Pokiaľ si turisti uvedomia, že pohyb po značkovaných trasách je bezpečný (ak nerátame s výnimočnými situáciami – popadané stromy po kalamite, zosuv pôdy,…) a nebudú sa pohybovať mimo nich, nič im nehrozí. Ostražitosť je veľmi dôležitá kdekoľvek. A o rešpekte ani nehovorím. Ten je na prvom mieste.
Čo by ste odkázali ľuďom predtým, ako vykročia na turistickú trasu?
Každý by si mal trasu vopred naštudovať. Odpoveď typu „mám všetko v mobile, nič sa mi nestane“, neplatí. Aj v dnešnej digitálnej dobe má byť papierová mapa súčasťou každého batohu. A nie je na zahodenie, keď je v batohu aj lekárnička, čokoláda či píšťalka. A nezabúdajte, nie je zlé počasie, iba zle oblečený turista.
