3.5 C
Zilina
24. apríla 2024

Veľkonočné zvyky a tvorivé dielne v Sobášnom paláci

V Sobášnom paláci v Bytči usporiadali prednášku pre deti zo základných škôl o veľkonočných zvykoch, poverách a o spôsoboch zdobenia veľkonočných kraslíc. Súčasťou odbornej prednášky s etnologičkou Katarínou Kendrovou boli tvorivé dielne, na ktorých si deti v závislosti od veku drôtom vyzdobili papierové alebo polystyrénové vajíčka.

Žiaci ZŠ Mierová Bytča
Žiaci ZŠ Petrovice

Ako deťom vysvetlila etnologička, veľkonočným zvykom sa voľakedy pripisoval väčší význam ako v súčasnosti. Od Zeleného štvrtku až do Bielej soboty chodili chlapci s rapkáčmi po dedine. Rapkáč bol pomerne veľký, museli ho tlačiť. Verilo sa, že sa rapkaním odoženú zlé sily z dediny. Na Zelený  štvrtok sa zviazali kostolné zvony, čiže na omšu sa až do soboty večera nechodilo.

Žiaci ZŠ Petrovice pri tvorení

Keďže sa Veľký piatok považoval za významný kresťanský sviatok a smútočný deň, dodržiaval sa veľmi prísny pôst. Nielenže sa nejedlo mäso, ale ani žiadne produkty od zvierat – mlieko, tvaroh, bryndzu ani vajíčka. Výnimku mali iba veľmi malé deti. Voda sa považovala za jeden zo symbolov Veľkej noci a bývalo zvykom hneď ráno umyť sa v potoku bez ohľadu na to, aká bola voda studená. Tieto očistné rituály mali priniesť zdravie. Dievčence si na Veľký piatok chodili česať vlasy pod vysoké stromy, aby ich mali zdravé, dlhé a krásne. V tento deň dievčatá ozdobovali vajíčka, ktoré nesmeli chýbať na veľkonočnom sviatočnom stole a v pondelok pri šibačke a oblievačke.

Krásne výtvory ôsmakov ZŠ Mierová Bytča

Na Bielu sobotu muselo byť vyupratované a preto gazdinky vstávali skôr, aby zároveň navarili a napiekli, pretože sa v tento deň pripravovali  jedlá na Veľkonočnú nedeľu. Typickým veľkonočným jedlom bolo údené mäso, varené vajíčka či huspenina. Nechýbalo ani pečivo v tvare  barančeka. V sobotu sa zvony rozviazali a večer bola prvá svätá omša. Opäť sa  chodilo kúpať do potoka. Zároveň sa pred kostolom založil oheň, kde sa pálili staré sviece z kostola či posvätené predmety. Uhlíkom pripisovali ľudia čarovnú moc. Používali ich napríklad na liečenie. Na Bielu sobotu plietli chlapci korbáče, pričom sa musela  dodržať zásada, aby boli pletené z čerstvých prútov. Sila jarných vŕbových prútov spolu s vodou mala zabezpečiť, aby boli dievčatá a ženy po celý rok zdravé.

Aj takéto krásne môžu byť odrôtované vajíčka

Na veľkonočnú nedeľu ráno bolo zvykom chodiť do kostola a posvätiť jedlá, čo gazdinky navarili a napiekli. Prvé sa krájalo vajíčko, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých v dome. Pripisovali tomu ochrannú moc. Zvyky na veľkonočný pondelok sa zachovali dodnes, v niektorých regiónoch Slovenska sú iba polievačky a niekde aj šibačky.

Batikované vajíčko
Batikované vajíčko

Voľakedy nebolo toľko možností zdobenia vajíčok. Vajíčka sa nemaľovali, ale máčali do prírodných farieb. Používali sa odvary z rôznych farebných kvietkov, bylín či cibuľových šúp. Neskôr sa zdobili rôznymi technikami – voskom, batikovaním, v obľube boli vyškrabávané vajíčka, obliepané slamou, odrôtované a podobne. Na lepenie sa používalo, čo sa doma našlo – najčastejšie to bola múka s vodou.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa