Kveta miluje slnko. Ako vretenica sa za ním vyťahuje všade, kde sa to len trochu dá. Z dovoleniek sa vracia opálená. Obzvlášť záležať si dáva na nohách. Keď sa v úpekoch všetci sťahujú do tieňa, jej z neho musia trčať aspoň nohy. Neustále si ich prská vodou či mimovoľne natiera ľadom z chladených nápojov, ktoré popíja v plážových reštauráciách. Je komické, ako ich obracia smerom k slnku, aby boli opálené zo všetkých strán. Natáča ich zakaždým z inej strany, inokedy sedí rozčapená ako žaba. Roky vylepšovaný systém sa jej však jedno leto predsa len vypomstil.
Farbu opálenia dotiahla v Španielsku takmer do dokonalosti. Len počas leta nestratiť odtieň. Na tom treba pracovať celé prázdniny. Našťastie, na balkón jej dopoludnia slnko pekne praží. Keďže často pracuje z domu, sadne do jedného kresla a na druhé vyloží nohy. Raz sa stalo, že takto rozložená na dvoch, na opaľovanie pomerne nepohodlných kreslách, zaspala. Nohy mala vykrútené nabok, v kolenách prepnuté medzi dvomi stoličkami. Keď sa prebudila, slnko už na balkón dávno nesvietilo. Chcela sa zodvihnúť, no nohy ju neposlúchali. V kolenách ich vôbec nemohla zohnúť a takmer ich necítila. Akoby ich ani nemala. Panika, stres. Pomaly ich rukami, zložila zo stoličky a začala jemne masírovať. Pravú ako tak rozhýbala, po čase sa jej ju dokonca podarilo zohnúť v kolene. Ale ľavá bola ako z betónu. Na pravej odkrivkala dnu a na ľavú sa poskúšala zľahka pristupovať. Ani večer ešte noha nebola v poriadku. Na noc si ju natrela akousi mentolovou masťou a čakala, čo prinesie ráno. Stále nemohla nohu poriadne zohnúť a neznesiteľne ju bolelo koleno.
Keď bolesť neprechádzala a hybnosť nohy sa nezlepšovala ani ďalšie dni, naopak, pridal sa nepríjemný tlak v kolene, neostávalo jej iné, len zájsť k lekárovi. Museli ju tam odviezť, o tom, že by šoférovala nemohlo byť ani reči. „Ako ste nádherne opálená, od moríčka, však,“ vystrúhal jej kompliment šmrncovný ortopéd. „Keby si len vedel, čo ma to stálo,“ pomyslela si Kveta a bolo jasné, že peniaze na mysli nemala. „A čože ste robili, mladá pani? Asi ste si na pamiatku priniesli morskú vodu, v kolienku totiž máme vodičku,“ oznámil jej príčinu neznesiteľných bolestí. Prichystal si teda dlhú ihlu, štúril jej ju do kolena a začal ťahať. No, musela sa riadne premáhať, aby nevykríkla od bolesti. „A hotovo, chcete si ju doma odložiť medzi suveníry z ciest,“ neprestával žartovať lekár. „Len si ju nechaj, tá je zo Slovenska, balkónová,“ zatínala v duchu zuby Kveta. „Takže, mladá pani, noha musí byť v pokoji, niečím podložená, nechodiť, nepristupovať na ňu. Ak vám nebude robiť zle sťahovací obväz alebo pančucha, môžete ich nosiť, no ak vám to bude prekážať, radšej ich nepoužívajte,“ vyprevádzal Kvetu z ordinácie ortopéd, pričom obdivne pozeral na jej opálené nohy. Na dlhú dobu to bol posledný pohľad, ktorému ich vystavila. Zvyšok leta preležala doma na gauči s nohou podloženou vankúšom a farba španielskeho slnka na nej pomaly bledla.
