Žilinská nemocnica bola roky úzko spätá s menom MUDr. Ladislava Augustína. Viedol ju obdivuhodných 15 rokov a s úctou a láskou naňho spomínajú tisícky pacientov, stovky lekárov, zdravotných sestier a zdravotnícky personál. Sme vďační, že sa s nami podelil o spomienky na časy, keď bola nemocnica neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Ako lekár do nej nastúpil hneď po ukončení štúdia medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde spromoval v roku 1959. Bol uznávaným urológom a keďže mu osud tejto nemocnice vždy ležal na srdci, možnosti viesť ju sa potešil. V roku 1975 sa stal jej piatym riaditeľom. Dňa 14. apríla sa dožil krásnych 90 rokov a my sa pripájame k jeho gratulantom. Tempo, akým nemocnicu budoval už sotva niekto dosiahne.
Z brigády rovno na prijímačky
Po piatich rokoch základnej školy v Domaniži chodil štyri roky do školy v Nitre a potom štyri roky na gymnázium do Žiliny, kde aj zmaturoval. „Mal som suseda, čo išiel do tretieho ročníka na medicínu. Chodil na prax do Považskej Bystrice. Zaimponovalo mi to a keď som po maturite premýšľal, čo ďalej, tak som si na to spomenul. A aj na jedného veľmi dobrého lekára, čo k nemu chodil z Považskej Bystrice. Tak som si povedal, že pôjdem na medicínu aj ja,“ spomína Ladislav Augustín na prvý impulz prečo svoj život upísal medicíne. „Mama aj otec boli invalidní dôchodcovia, nemohli pracovať, tak som cez prázdniny po maturite chodil na brigádu na družstvo. Raz, keď som prišiel z práce, čakal ma doma list z vysokej školy. Bolo treba dostaviť sa na prijímačky do Bratislavy. Hneď na druhý deň. Dumal som, ako sa tam dostanem. Jediná možnosť bola na bicykli do Považskej Bystrice a o tretej odtiaľ vlakom do Bratislavy.“
Študentské časy
Prijímací pohovor síce stihol len tak tak, no podstatné je, že na medicínu ho prijali. Študoval svedomito a už po prvom ročníku dostával prospechové aj sociálne štipendium. Na vtedajšiu dobu bol s takými peniazmi pán. Nemíňal ich však neuvážene. Naopak, ešte si privyrábal aj na brigádach. S peniazmi hospodáril veľmi svedomito. „S manželkou sme nastúpili do jedného ročníka a už v druhom som po nej začal pokukovať. Očarila ma svojou skromnosťou a úprimnosťou. Začali sme študovať v roku 1953 a v roku 1959 sme aj spolu promovali. Vzali sme sa, aby sme sa spoločne dostali pracovať do jednej nemocnice. A tak sme prišli do Žiliny. Dovedna do žilinskej nemocnice vtedy nastúpili tri manželské páry a traja ďalší lekári.“
Vyhrala urológia
„Vtedy sa pracovné miesta udeľovali na umiestnenky a ja som sa dostal na gynekológiu, na tri mesiace na takzvané „kolovačky“. Po troch mesiacoch ma zavolali na urológiu, ale chceli si ma nechať aj na gynekológii. Mojou voľbou ale bola urológia a postupne som si v tomto odbore dorobil štyri atestácie. Ladislav Augustín bol v pléne mesta, viedol aktívny spoločenský a verejný život. Reprezentoval nemocnicu, kde bolo treba, snažil sa byť spravodlivý a vďaka tomu všetkému a najmä svojej odbornosti sa stal uznávaným lekárom a osobnosťou mesta.
S nemocnicou na každom kroku
Nepáčilo sa mu, že nemocnica stagnuje a vôbec sa tým netajil. Vtedajší funkcionári mu teda povedali, že nebude len kritizovať, ale pre rozvoj nemocnice musí aj niečo robiť. „V roku 1975 som sa stal riaditeľom. Poznal som riaditeľov mnohých podnikov, a tak som využíval všetky kontakty a priateľov na to, aby sa nemocnica rozvíjala. Môj kamarát, právnik Leopold Hefter, chodil ku mne ako pacient. On ma utvrdil v tom, že môžem dokázať niečo viac a svojím spôsobom mi tak trochu radil, čo mám robiť. Moje prvé kroky v tejto funkcii viedli k riaditeľovi Pozemných stavieb (PS) Milošovi Gejdošovi. Chcel som mu poďakovať, pretože len PS stavali nemocnicu a žilinská bola prvou nemocnicou s poliklinikou na Slovensku. Generálny projektant a riaditeľ Zdravoprojektu Viktor Uhliarik bol z Rajeckej Lesnej a mal slabosť pre Žilinu, a to bolo žilinskej nemocnici veľmi prospešné. Nebolo týždňa, aby som nešiel za stavbyvedúcim Jánom Balážom, ktorý bol skvelým človekom a mimoriadne erudovaným odborníkom. Neustále som sa zaujímal o to, ako práce napredujú a neraz bol som viac na stavbe ako v nemocnici.“
Za stolom nesedel
O tom, čo všetko sa počas vedenia MUDr. Ladislava Augustína podarilo v žilinskej nemocnici vybudovať, sa dočítate o pár riadkov nižšie. Je ale dôležité povedať, že len máločo zariadil od stola. Jeho pracovný deň začal tým, že vybavil nevyhnutnú agendu, navštívil jednotlivé oddelenia a keď uznal za vhodné aj polikliniku na Bratislavskej ulici v Žiline či pracoviská v Bytči a Rajci. Jeho kroky často viedli na riaditeľstvo Pozemných stavieb. „Vedel som, že oddelenia i ekonomika nemocnice sú v dobrých rukách, tak som mohol vybavovať, čo bolo treba. Nesedel som za stolom, stále som niekam chodil. Keď bolo treba aj na ministerstvá, aj do Bratislavy, aj do Prahy.“ I v tom čase sa viedli debaty a vymýšľali plány na pracovných a kamarátskych posedeniach, neboli to však jalové rozhovory, zvyčajne ich koniec korunoval reálny výsledok prospešný pre ľudí. Riaditeľovanie Ladislava Augustína bol ustavičný proces výstavby a zveľaďovania nemocnice. Bol stále nespokojný, ešte nedokončil jedno a už premýšľal, čo začne ako ďalšie. Slovami spisovateľa Jána Lenča povedané: „V pravej chvíli uprednostnil svoje jedinečné organizačné schopnosti a znalosť zdravotníckej problematiky pred kariérou na poli svojej vlastnej odbornosti. Keď niečo robil, bolo to v záujme mesta, okresu a zdravotníctva vôbec…“
Spolu takmer 64 rokov
O manželke Irene hovorí Ladislav Augustín s veľkou úctou a láskou. Že ho očarila skromnosťou sa vôbec nečudujeme. Nechce, aby článok o jej mužovi vyznel ako nejaká jeho oslava a nedajbože, aby sa v ňom spomínala ona. Tak len s jej dovolením uvedieme, že sa na verejných a pracovných podujatiach po boku manžela objavovala len veľmi sporadicky. Prácu a súkromie nikdy nespájali a jej manžel si prácu domov nikdy nenosil. Keď prišiel domov, odložil aktovku a venoval sa rodine. Raz v živote ho vraj nechtiac „podrazila“. Prehovorila ho, aby si na poslednú chvíľu vzal do Prahy iné sako. Tým pádom doklady aj peňaženka ostali doma. Na následkoch tohto nedorozumenia sa dnes už len zasmejú.
Zo spomienok lekárov
O pár spomienok sme poprosili aj lekárov, ktorí si na vtedajšieho riaditeľa pamätajú. Ako na nich zapôsobil, aký bol nadriadený, čo na ňom obdivovali po ľudskej i profesijnej stránke?
MUDr. František Cisarik, CSc., lekár Oddelenia lekárskej genetiky FNsP Žilina
Zaujímal sa o nové odbory
„Ako čerstvý absolvent pediatrickej vetvy Lekárskej fakulty UK Bratislava, v roku 1970, som sa veľmi zaujímal o prácu na pediatrii v Žiline. Nepodarilo sa mi to. Tak som dochádzal 6 rokov do Martina. Po atestácii z pediatrie som pracoval 3 roky vo Výskumnom laboratóriu lekárskej genetiky pod vedením prof. Štefana Sršňa. V tom čase, okolo roku 1976, hľadal MUDr. Augustín veľmi zaujato aj nových primárov do žilinskej nemocnice a podporoval aj rozvoj paraklinických odborov. Nejako sa mu donieslo, že pracujem v lekárskom odbore, ktorý žilinská nemocnica nemá a pozval si ma na nezáväzný rozhovor. Okrem záujmu o vtedy veľmi mladý odbor ma zaujala najmä jeho cieľavedomosť. Dostal som ponuku a začal pracovať v Žiline. Túto jeho cieľavedomosť, rozhodnosť a náročnosť som si odvtedy nielen ja, ale prakticky všetci lekári a zdravotníci dennodenne uvedomovali. O svojej pozícii, o postavení odboru, sme museli presviedčať výsledkami našej práce.“
Nepodľahol úradovaniu
„V tých časoch na mesačnej báze fungovali odborné schôdze Lekárskej spoločnosti, kde sa povinne prezentovali pracoviská. MUDr. Augustín nás vyzýval a priam tlačil do vedeckej práce. Aj ja som pod týmto vplyvom 5 rokov pracoval na získaní vedeckého titulu kandidáta lekárskych vied. To, čo sa dialo na oddeleniach bolo jeho srdcovou záležitosťou. Chcel vidieť ako sa jeho úsilie prejavuje v starostlivosti o pacientov. Nepodľahol len „úradovaniu“, ale pracoval aj v nočných lekárskych službách. Vždy mal veľmi dobrý prehľad o zamestnancoch nemocnice. A to všetko popri riadení zdravotníctva v rámci celého vtedajšieho Žilinského okresu.“
Stretnutia mimo nemocnice
„A čo som na ňom obdivoval po ľudskej a pracovnej stránke? Ako človek vykonávajúci veľmi náročnú riadiacu funkciu mal široký okruh aktívnych spolupracovníkov, ku ktorým mal náročný, ale racionálny pracovný vzťah. Okrem toho mal užší okruh dôverných priateľov, Žilinčanov, ktorí mu dodávali veľa radosti z priateľstva a poznania života Žiliny. Mám na naňho viacero nezmazateľných spomienok, ale rád spomínam na oslavy životných jubileí primárov a vedúcich pracovníkov mimo nemocnicu, so slávnostnou atmosférou a programom, ktoré nám dávali príležitosti na vyššiu úroveň spolupráce a súdržnosti pracovníkov nemocnice.“
MUDr. Juraj Popluhár, PhD., MBA, primár Oddelenia pediatrickej ortopédie, vedúci lekár Spondylochirurgie FNsP Žilina
Mal o mne jasnú predstavu
„Keď som v roku 1981 ukončil vysokú školu, nastúpil som do žilinskej nemocnice. Vtedy to bol ešte Okresný úrad národného zdravia (OÚNZ) Žilina a jeho riaditeľom bol MUDr. Ladislav Augustín. On ma prijímal. Pri vstupnom pohovore som ho videl prvý raz. Keď som vstúpil do kancelárie riaditeľa, privítal ma rázny chlapík so sebavedomým priamym vystupovaním. Už pri prvom rozhovore s ním som spoznal, že je to človek, ktorý vie, čo chce, že je to líder s perfektnými manažérskymi schopnosťami. Rozprával mi, akú má stratégiu budovania nemocnice a ciele, ktoré chce dosiahnuť. Mal jasnú predstavu aj o mne. „Pôjdeš pracovať na ortopédiu,“ oznámil mi. To mi celkom vyhovovalo, pretože počas štúdia v Prahe som si privyrábal na ortopédii. Slúžieval som tam ako sanitár a získal som vzťah k tomuto odboru. V žilinskej nemocnici bola vtedy len ambulantná ortopédia, detská ortopédia len bazálna. Oznámil mi, že čoskoro pôjdem na stáž na Ortopedickú kliniku do Bratislavy, aby som získaval skúsenosti a priniesol ich do Žiliny. Sľúbené aj splnil. Teda pri prvom stretnutí som ho spoznal ako silného človeka na správnom mieste, ktorý svoju pozíciu a schopnosti využíva pre dobro organizácie, ktorú vedie.
Poznal asi všetkých zamestnancov
„Oddelenie pediatrickej ortopédie bolo založené Ministerstvom zdravotníctva SR v roku 1997. To už OÚNZ neexistoval. Zdravotníctvo prechádzalo reformami, čiže ako primár som ho nezažil. Bez ohľadu na to som ho ako lekár vždy vnímal ako osobnosť na správnom mieste. Popri tempe, akým budoval nemocnicu mal stále prehľad o tom, čo sa deje na oddeleniach. Aby si urobil vlastný názor o chode oddelení, o ľuďoch, ktorí tam pracovali, chodieval tam dokonca v nočných hodinách. Hľadal námety na zlepšovanie. Mám dojem, že poznal všetkých zamestnancov, a to bola nemocnica v tých rokoch kolos. Po ľudskej stránke som na ňom obdivoval jeho priamosť a rozhodnosť. Vždy bol autentický, teda hovoril to, čo si v skutočnosti aj myslí. Nehral. Zamestnanci vždy vedeli, na čom sú. Vedeli, čo sa od nich očakáva. Vždy je lepšie, ak s vami nadriadený jedná priamo. Jednoducho, bol čitateľný. Keď to tak cítil, tak vám vynadal. Ale keď to ale niekto potreboval, vždy stál tam, kde sa to od neho očakávalo.“
Bol zanietený športovec
„Keďže bol zanietený športovec a fanúšik futbalu, a mňa ako mladého ortopéda dokonca zlanárili robiť lekára žilinským futbalistom, tak sa mi viaceré spomienky na Ladislava Augustína spájajú práve so športom,“ dodáva Juraj Popluhár.
Športové aktivity
Šport bol vždy neoddeliteľnou a významnou súčasťou života Ladislava Augustína. Legendárne boli futbalové zápolenia medzi lekármi, novinármi, veterinári či učiteľmi. Bol športovcom telom aj dušou a keď na aktívny šport nebolo dosť času, tak zanieteným fanúšikom. Mnoho rokov ich s ním zdieľal Ing. Pavel Mucha, CSc., vtedajší predseda TJ ZVL:
Našli sme u neho podporu
„Náš vzťah s MUDr. Ladislavom Augustínom vidím v dvoch rovinách. Ako bežný občan, ktorý potrebuje chodiť do zdravotníckych zariadení si na pána doktora spomínam len v dobrom. Pamätám si, že raz som išiel na pohotovosť a mal vtedy službu. Vyšetril ma a na druhý deň som už ležal na chirurgii. Bez zaváhania vedel, čo treba v daný okamih robiť, ako zakročiť. Druhou rovinou je tá športová. V žilinskom regióne bola najsilnejšou telovýchovná jednota TJ ZVL. Bolo v nej združených približne 15 športov. Najdôležitejší bol ale futbal. Vtedy sme ho hrávali na celoštátnej úrovni. Významné postavenie mala však i atletika, hokej, volejbal, basketbal… Všetky športové oddiely boli na vysokej úrovni, bolo v nich združených veľa športovcov, dovolím si tvrdiť, že ich počet vysoko presahoval tisícku. A aby mohli podávať výkony, museli byť v prvom rade zdraví a preto sme potrebovali aj účasť zdravotníctva. U vtedajšieho riaditeľa nemocnice Ladislava Augustína sme vždy našli absolútnu podporu. Vedel svojim lekárom vytvoriť také podmienky, aby sa o športovcov mohli starať.“
Športu sme pomáhali radi
„Výbor TJ tvorili osobnosti z verejného a spoločenského života, riaditelia podnikov. Prácu v ňom sme považovali za spoločenské uznanie. Robili sme ju zadarmo, radi a vo svojom voľnom čase. Jeho členom bol aj Ladislav Augustín. Prejavoval sa ako veľký fanúšik, šport, najmä futbal si veľmi užíval. Vtedy zabudol, že je riaditeľ, člen výboru a bezprostredne si zakričal, keď to situácia vyžadovala. Pozorovať jeho prežívanie športu bolo veľmi zaujímavé.“ Svoje spomienky pridáva aj Ladislav Augustín: „Pamätám si, keď napríklad v rokoch 1981-1985 lekári hrali basketbal, volejbal, futbal a nemocnica ich za reprezentáciu odmeňovala. Nie však finančne, vo vzťahu k TJ to bolo zadarmo. Na zájazdy dostali maximálne služobné voľno. A znamenalo to pre nich veľmi veľa. Všetci sme to robili radi a s radosťou.“
Budovanie nemocnice
Tempo, akým sa nemocnica za 15 rokov pôsobenia Ladislava Augustína vo funkcii riaditeľa rozvíjala, nemá v jej dávnejšej ani novšej histórii obdobu. Za podnik Pozemné stavby naň spomína Ing. Igor Nesselmann.
Devízou bol osobný prístup
„Za Pozemné stavby môžem povedať, že Ladislav Augustín venoval veľkú pozornosť príprave a realizácii investičného procesu, materiálnemu, technickému a prístrojovému vybaveniu zdravotníckych zariadení okresu. Svojím osobným prístupom a úsilím zabezpečil maximum možných limitov a prostriedkov. Osobne sledoval priebeh prípravy, inžiniering i projektovú dokumentáciu na Zdravoprojekte v Bratislave. Zabezpečoval dodávateľov a svojím decentným, skromným vystupovaním, vždy s úsmevom na tvári, presvedčil takmer každého. Nosným programom podniku Pozemné stavby Žilina bola komplexná bytová výstavba, no vždy sme našli priestor na realizáciu jeho požiadaviek. Za roky 1976-1989 sme realizovali stavebné práce pre zdravotníctvo okresu Žilina za viac ako 66-miliónov korún.“
Stavby a rekonštrukcie
Z dlhého zoznamu sme vybrali tie najdôležitejšie, mnohé ďalšie, nemenej významné, tvoria takmer rovnako dlhý výpočet. Možno sa vám bude zdať až neuveriteľné, čo sa dá za 15 rokov vybudovať v jednej okresnej nemocnici.
1975 – stredná zdravotnícka škola, jej internát, poliklinika II, vodojem, rozvody plynu, vody a kanalizácie, prístavba práčovne.
1976 – vstupná vrátnica a časť podzemných spojovacích chodieb, adaptácia ObZS Belá, Kolárovice, Dolný Hričov.
1977 – monoblok A, B, C, teda oddelenie interné, kožné, nervové.
1978 – monoblok D, E, F, teda oddelenie gynekologicko-pôrodnícke, telefónna ústredňa, slobodáreň so 12 lôžkami, trafostanica, CO sklad Rajec.
1979 – ústavná lekáreň, knižnica, biochémia, rehabilitácia, ObZS Dlhé Pole, výpočtové stredisko, rekonštrukcia ObZS Lietavská Lúčka.
1980 – RTG oddelenie, patológia, sklad plynov a horľavín, ObZS Rajecké Teplice.
1981 – ObZS Rajecké Teplice –lekáreň, športová areál, prepojenie mestského a nemocničného parovodu.
1982 – zadaptovanie východného krídla chirurgického pavilónu, prístavba TBC pavilónu, zriadenie nabíjacej stanice.
1983 – rekonštrukcia dorastových ambulancií na Zápotockého ulici, adaptačné práce pre zriadenie rooming in systému na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, adaptačné práce bývalých patologických laboratórií pre účely stanice rýchlej zdravotníckej pomoci.
1984 – ObZS Hliny VI, skleník, úprava bývalých dorastových ambulancií pre účely technického odboru, investičného oddelenia a dielne Chirany.
1985 – rádioterapia, prístavba očného pavilónu, rekonštrukcia trafostanice, nová príjmová ambulancia.
1986 – rekonštrukcia oddelenia centrálnej sterilizácia, adaptačné práce garážových boxov a montážnych jám na DZS.
1987 – západná časť chirurgického pavilónu, spojovacie chodby, rozvod medicinálneho kyslíka.
1988 – garážové prístrešky pre 10 vozidiel, adaptačné práce bývalých priestorov ZNB v PK Bytča pre účely ambulancií, prístavba nákladného výťahu do spojovacích chodieb, inštalácia kotla pre nemocnicu OKP 16.
1989 – urologický pavilón, stavebné a technologické práce na zriadení dialyzačného pracoviska, operačná sála urológie, výstavba skladu Jeseník, Úprava budovy psychiatrického oddelenia Bytčica, liečebňa dhodobo chorých.
„Za spomínané roky sa pre zdravotníctvo okresu podarilo zabezpečiť 31-miliónov devízových korún, čo bola na tú dobu ohromná čiastka. Smerovali do prístrojového vybavenia a zdravotníckej techniky a na tom, ako bola táto suma použitá, má veľký podiel Ladislav Augustín,“ dodáva Igor Nesselmann.
MUDr. Ladislav Augustín
Pochádza z: Domaniže
Žije v: Žiline
Rodina: manželka Irena, študentka toho istého ročníka, očná lekárka, syn Peter – letecký inžinier, nevesta Iveta, vnučky Andrejka, Natálka, Rebeka, pravnuk Jurko, pravnučka Emka. Veľmi sa teší sa z ich úspechov.
Ladislav Augustín je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností Žiliny. To, čo dnes v rámci nemocnice berieme všetci ako samozrejmosť, nesie pečať jeho obrovského nadania, úsilia, nezlomnej vôle a úcty k lekárom, zdravotníckemu personálu a najmä pacientom. Je za ním kus poctivého života a poctivej práce, na základoch ktorej dodnes stojí žilinská nemocnica.
