Hermann Hesse
Keď som si pred rokmi kúpila útlu knižočku od Hermanna Hesseho „Tajemství duše“, vedela som o ňom len to, že je známym nemeckým spisovateľom a nositeľom Nobelovej ceny. Išlo o zbierku myšlienkových básní o živote, v ktorých sa snúbila filozofia, psychologická hĺbka a akási veľmi príťažlivá tajomnosť. Knižočka ma nesmierne očarila.
V zidealizovanej predstave o dielach Hermanna Hesseho sa mi dostala do rúk kniha „Stepní vlk“. Prečítala som si, že ide o jeho svetoznámy román z roku 1927, ktorý má patriť k základným dielam písomníctva 20. storočia. Táto skutočnosť ma ohromila, nechápala som, že takúto významnú knihu som nečítala. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som sa namiesto očakávaného ľahkého poetického romantizmu začítala do náročného textu, s početnými silnými filozofickými a psychoanalytickými pasážami.
Stepný vlk
H. Hesse písal tento svoj najslávnejší román v osobnej životnej kríze koncom 20-tych rokov 20. storočia. Za svoje protivojnové názory bol neustále napádaný, trpel finančnou núdzou, rozviedol sa, mal zdravotné aj psychické problémy, dokonca mal uvažovať o samovražde. Celé svoje vnútorné rozpoloženie pretavil a vypovedal v podobe hlavnej postavy s rovnakými iniciálami ako má on sám H. H. – Harry Heller.
Harry Heller je osamelý človek, bývalý profesor a starnúci podivín, unikajúci pred realitou sveta na okraj spoločnosti. Sám seba pokladá za „stepného vlka“. Obsahom knihy je bohatý monológ hlavnej postavy, bojujúcej s pudovou (divoký vlk) a ľudskou (meštiacky človek) stránkou svojej osobnosti. Žije sám, cez deň zavretý v tmavom byte, nachádzajúci zaľúbenie v čítaní filozofických kníh a klasickej hudbe (miluje Goetheho a Mozarta), v noci sa však nepokojne túlajúci po tmavých uličkách mesta. Premýšľa nad životom, hľadá spôsob ako žiť vo svete, ktorý ho obklopuje a či má vôbec zmysel v takomto živote pokračovať.
Počas jednej noci zúfalý, na pokraji samovraždy, zablúdi do hostinca, kde sa zoznámi s Hermínou. Krásne dievča vie ako si užívať a zasvätí ho do tajov všedného a povrchného života, plného tanca, modernej zábavy a jazzovej hudby. V priateľstve s ňou nachádza nový zmysel života. Záver knihy je veľkolepým predstavením v komnatách „Magického Divadla“. Ide o symbol Harryho podvedomia, kde okrem „stepného vlka“ stretáva rôzne iné archetypálne postavy, s ktorými prežíva nové skúsenosti. V dôsledku toho nakoniec prijíma sám seba a nachádza nádej na uzdravenie.
Jeho boj s „vlkom“ je boj každého z nás, je to boj medzi dobrom a zlom, medzi nízkym prízemným „skazeným“ dnom nášho JA, toho, čo si nechceme priznať, a ušľachtilým nádherným „obláčikom“ duše, naším najlepším „JA“. Vlk, čo v nás drieme sa nenechá odradiť, pokúša a napáda v neustálom ataku divoké a pudové zložky našej osobnosti, ktorým neustále vzdorujeme ušľachtilosťou duše, tým najlepším, čo v sebe máme.
Hoci knižka „Stepní vlk“nie je záležitosťou na prvoplánové ľahké čítanie, je obohacujúca a pútavá, s množstvom silných a hodnotných myšlienok o ľudskej duši, o existencii a zmysle života. Je potrebné sa s ňou trochu „popasovať“, avšak výsledok stojí za to.
