14 C
Zilina
19. júna 2024

Plte v Strečne splavujú Váh už štvrťstoročie

V Strečne má pltníctvo korene hlboko zapustené. Traduje sa, že keď sa tu narodilo dieťa, položili ho na pekársku lopatu, obrátili smerom k Váhu a povedali: „Živ sa z vody.“ O tom, prečo sa pred 25 rokmi rozhodli Pavol Albrecht, Alfonz Klocáň, Vladimír  Melo a Silvester Trnovec vzkriesiť práve tradíciu pltníctva, sme sa pozhovárali s jedným z nich – s Pavlom Albrechtom z Prvej pltníckej a raftingovej, s r. o.

Poďme na krátky výlet do histórie a povedzme si niečo o histórii pltníctva…

Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, no najväčší rozmach zaznamenalo na prelome 19. a 20. storočia. Plnilo úlohu dopravy aj prepravy tovaru. Plte boli pozbíjané zo 6 až 16 brvien a pospájané do zväzkov. Dĺžka plte mohla mať až 40 m a najväčšie z nich prepravili až 180 m³ nákladu. Plte boli samy osebe tovarom, pretože to bol spôsob, akým sa splavovalo drevo zo severného Slovenska do Dunaja a Čierneho mora. Zároveň však prepravovali aj iný tovar a pltníci na nich museli stráviť mnoho dní a nocí. Na to im slúžili prístrešky na prenocovanie a skladovanie potravín. Všetko však muselo byť maximálne do výšky očného kontaktu „predníka“ a „zadníka“ plte, ktorí sa na dlhom plavidle nepočuli. Predník udával smer plte a pozoroval úsek, ktorý ju čakal, úlohou zadníka bolo sledovať predníka a manévre dorovnávať. Na väčších pltiach bolo aj 5 pltníkov. Po nástupe lacnejšej, rýchlejšej a bezpečnejšej železničnej dopravy v rokoch 1915 – 1935 pltníctvo zaniklo.

Pri otváraní pltníckej sezóny – Pavol Albrecht pri tejto príležitosti každoročne odomyká vody Váhu symbolickým kľúčom.
Pavol Albrecht v popredí.

Akú inú obživu ponúkal Váh obyvateľom Strečna?

Každoročne odomykám Váh a otváram pltnícku sezónu slovami: „Otváram ťa, voda, práve v tejto chvíli, aby sme my z teba jak otcovia žili.“ Z prítomnej vody ľudia v Strečne skutočne čerpali obživu. Ťažilo sa tu drevo, na určitom mieste sa zbíjalo do pltí a splavovalo po Váhu. Bola tu  mýtnica, kde plte plaviace sa dolu Váhom platili poplatky. Rozšírený bol rybolov, chov husí a kačiek, ktoré sa ráno vyháňali na Váh a večer sa samy vracali do dvorov. Strečnianski pltníci dokonale poznali najnebezpečnejší úsek Váhu a chodili čakať plte až do Krpelian. Tam ich oravskí alebo liptovskí pltníci pribrali na plte, aby ich previedli strečnianskym prielomom. Oravský alebo liptovský pltník prešiel tento úsek raz za mesiac, domáci takmer každý deň. Radi im zaplatili, lebo prejsť Margitu a Besnú znamenalo mať už bezproblémovú plavbu až do Čierneho mora. Mnohokrát si totiž tento najobávanejší úsek vybral svoju daň v podobe o skaly roztrieskaných pltí i zmarených ľudských životov.

Pltníci na svoju stranu získali aj vodníka Jurka.

Prečo ste sa rozhodli vrátiť pltníctvu zašlú slávu?

S touto myšlienkou sme sa pohrávali dlhšie, no až v roku 1999 sme nabrali odvahu. Chceli sme verejnosti priblížiť najobávanejší, no zároveň najkrajší úsek Váhu. Chcelo to poriadnu dávku smelosti, pretože sme sa na to odhodlali minimálne 60 rokov po tom, čo sa po Váhu plavila posledná plť. Teší ma, že sme do podnikateľského zámeru pretavili činnosť, ktorá je bytostne spätá so Strečnom. Pltníctvo má veľa pozitívnych sprievodných benefitov. Nezaťažuje životné prostredie, využíva daný potenciál regiónu a nenásilnou formou turistov vzdeláva.

Čo všetko ste museli zabezpečiť, aby mohla oficiálne vyplávať prvá plť?

Vytvorili sme si vlastný prototyp plte, na ktorom sme absolvovali skúšobné plavby. Technicky nám ho pomohli dotvoriť na Katedre vodnej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline. Po schválení na ministerstve dopravy sme ich zaregistrovali pod typovou značkou Strečno. Majú nenasiakavý vonkajší drevený obal vyplnený polystyrénom, vďaka ktorému sú prakticky nepotopiteľné. Každá má svoje číslo, preukaz a pravidelne absolvuje technické prehliadky. Plte i turistov prevezieme z nášho stanoviska v obci Strečno na štart Bariérová a odtiaľ sa plavíme 7 kilometrov až do prístavu kompy, ktorá v Strečne tiež premáva. Riešili sme aj prepravu pltí, keďže proti prúdu sa plaviť nemožno, no ich rozoberanie a skladanie sa pre nás ukázalo ako neefektívne a pri ich 150-kilogramovej hmotnosti veľmi prácne.

Pohľad z plte na Starý hrad.

Do akej miery ovplyvňuje prevádzku výška hladiny?

To bola ďalšia podmienka, ktorú sme si uvedomili. Ideálna výška hladiny je pri prietoku 37- 38 m³ vody za sekundu. Sledujeme ho podľa harmonogramu, ktorý nám ústretovo poskytuje dispečing v Trenčíne. V minulosti sme nemali zďaleka také informácie o počasí ako dnes.  Vďaka tým, ktoré máme zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, môžeme prevádzku operatívne prispôsobiť podľa počasia. V niektorých úsekoch nás vie poriadne vycvičiť aj vietor. Celý Strečniansky priesmyk je spojnicou Turčianskej a Žilinskej kotliny, takisto Starohradská dolina, ktorou sa ide na Starý hrade je lievikom, kde sa môže silný prúd vzduchu naakumulovať a skomplikovať prácu pltníkom.

Mnohých turistov iste zaujíma hĺbka Váhu v splavovanej časti. Aká je?

Podľa sprostredkovaných informácií by najväčšia hĺbka, asi 7 – 8 metrov, mala byť na začiatku plavby oproti štartu pod skalou. Na mnohých miestach je pri najnižšom prietoku vody hladina tesne nad ponorom plte, teda 20 – 30 cm a pltníci musia dávať pozor, aby trafili zvolený koridor a nezastali s plťou na skale a „nezostali kŕmiť“, ako vravievali kedysi ich predchodcovia. Na väčšine splavovaného úseku je hĺbka, ako sa v Strečne hovorí, že by človek stačil, teda okolo 150 – 180 cm. Pltníci, ani ich pasažieri sa však o tom nikdy nemuseli  prakticky presvedčiť.

Keď zostanú „pltníci“ kŕmiť na plytčine, treba plti pomôcť aj z vody.

Ako hľadáte pltníkov?

Každá plť musí mať vodcu malého plavidla s preukazom, ktorý získa na základe teoretických vedomostí a praktických zručností. Hlásia sa najmä študenti na letnú brigádu. Chlapci majú možnosť si zarobiť, sú v kontakte s ľuďmi, nacvičujú a objavujú mnohé zručnosti, ktoré ich môžu naviesť na budúce povolanie. Začínali sme s 10 pltníkmi, dnes ich máme k dispozícii 30, z toho sme stále aktívni aj traja spoločníci. Za tých 25 rokov sme ich mali určite stovku. Pltníci sú zväčša komunikatívni, hrdí patrioti a sami sú nadšení z toho, čo všetko región ponúka. Niektorí sú tam dokonca od začiatku. Dnes sú z mnohých lekári, právnici, ľudia, ktorí sa vo svete nestratia a som veľmi rád, že sa k pltníctvu hlásia.

Je súčasťou plavby aj sprievodné slovo?

Okrem plte musia pltníci zvládnuť aj sprievodné slovo v slovenčine, tí zdatnejší aj v cudzom jazyku. Máme k dispozícii tiež tlačenú formu itineráru v angličtine, nemčine, francúzštine, poľštine, maďarčine a ruštine. Ako som spomínal, sú to komunikatívni chlapci a neraz si sami vyhľadávajú doplňujúce  informácie, ktorých pravdivosť potom, samozrejme, overujeme z dostupných zdrojov.

Pohľad na hrad Strečno.

Čo všetko teda môžu turisti z plte vidieť?

Na hodinovú plavbu je toho viac než dosť. Radi hovoríme, že látku, ktorú by učiteľ na viacerých predmetoch preberal v škole so žiakmi týždeň, na plti zaujímavou formou zvládnu za hodinu. Cestou stretávajú mnohé prírodné útvary, technické či historické pamiatky.

Aj bralá Margita a Besná, postrach pltníkov?

Naozaj sa spomínajú v mnohých slovenských literárnych dielach ako symbol nebezpečenstva a ohrozenia pltníkov. Viažu sa k povesti o mladej vdove, ktorá sa zamilovala do najkrajšieho mládenca v dedine. Ten však ľúbil Margitu, jej pastorkyňu. Preto ju poslala do Turca a z chodníka pri vysokom brale zhodila do Váhu. Po niekoľkých dňoch rieka vydala bezduché telo dievčaťa a vdova sa stala prvou podozrivou. Keď sa priblížil deň súdu, ako besná sa rozbehla k Váhu a vrhla sa do jeho vĺn z neďalekej skaly, ktorú potom ľudia nazvali Besnou. Nielen povesť mátala ľudí, ale aj pltníkov bralá pomenované po jej hlavných hrdinkách. Ich najproblémovejšie časti boli v rokoch 1937 – 38 odstránené a materiál z odstrelených skál poslúžil pri stavbe železničného zvršku paralelnej trate. Besná sa pltiam stavala pri plavbe do cesty ako prvá. Bol to nebezpečný skalný masív, ktorý zasahoval ďalej do vody a voda pri vyššej hladine prúdila popodeň. Preto pltníci pred príchodom k Besnej na seba kričali „povoľ“, čo znamenalo smerovať plť doľava a na úrovni brala „odvaľ“, teda veslovať do stredu rieky. Nebezpečenstvo Margity zas spočívalo v skalách, ktoré v riečisku vytvárali akési „hrable“. Iba pomedzi dve z nich bolo možné rieku splaviť.

Jediný úsek Váhu splavujú v Strečne.

S akými ďalšími zaujímavosťami sa turisti stretnú?

Skala Margita je pozoruhodná aj tým, že je na nej umiestnený nivelačný bod, chránený žulovým obeliskom. Bol na ňu položený pri rekonštrukcii tunelov, kde pôvodne stál od roku 1888 ako súčasť nivelizačnej sústavy Rakúsko – uhorského zemepisného ústavu. Výšky boli vtedy určované od hladiny Jadranského mora pri Molo Sartorio v Terste. V rámci Rakúsko – Uhorska bolo vybudovaných celkom sedem takýchto bodov, na Slovensku iba tento jeden. Plavba plťou ponúka z hladiny Váhu úchvatné výhľady na okolitú prírodu, ale aj na mnohé pamiatky. 81-hektárový Domašínsky meander je jednou z najtypickejších vyhĺbených foriem riečneho reliéfu v Západných Karpatoch a najväčším prírodným útvarom v Malej Fatre. Pri vrchu Polom sa odohrávali jedny z najťažších bojov pri oslobodzovaní Slovenska, dnes je známy ťažbou vápenca. Na „mieste dvoch hradov“ sa otvára jedinečný pohľad na dva hrady – Strečno a Starý hrad, ktoré sú od seba vzdušnou čiarou vzdialené asi 2 000 m. Historicky a technicky sú tiež zaujímavé tunely a železničné mosty, okolo ktorých plavba pokračuje. Jediný pamätník padlým francúzskym partizánom na vŕšku Zvonica bol postavený v roku 1956 a je miestom spomienky na 61 bojovníkov padlých na Slovensku.

Pri oficiálnom otváraní pltníckej sezóny býva na pltiach veselo.

Sezóna začala, kedy pociťujete najväčší nápor?

Turistická sezóna pre nás trvá od apríla do konca októbra. Počas prázdnin je o splavovanie najväčší záujem, najmä zo strany individuálnych turistov. V ostatných mesiacoch sú to predovšetkým  hoteloví a kúpeľní hostia, no hlavne už spomínané školské zájazdy. Plavbu vieme prispôsobiť tak, aby na plti bolo najmenej 8 osôb, no počas prázdnin, keď je záujem veľký, vypravujeme plte každú polhodinu. Za 25 rokov činnosti sme prepravili viac ako 100 tisíc turistov z rôznych kútov sveta. Tešíme sa z toho, že sa po kovidovej odmlke začali vracať záujemcovia zo susednej Českej republiky, Poľska či Maďarska.

Pri oficiálnom otváraní pltníckej sezóny býva na pltiach veselo.

Keby ste vylovili z Váhu zlatú rybku, čo by ste si želali?

Vieme zabezpečiť výšku hladiny rieky, predvídať počasie, nájsť pltníkov, prilákať turistov. Jednu vec však zmeniť nedokážeme:  situáciu na ceste okolo Strečna, kadiaľ prevážame plte i turistov. Keby sme z Váhu vylovili zlatú rybku, určite by sme si všetci svorne želali, aby štát konečne dokončil tunel Višňové. Často sa na ceste stanú udalosti, ktoré nie naším zavinením negatívne ovplyvňujú kontinuitu našej práce. Aj my, aj cestujúci musíme byť vtedy veľmi  tolerantní, pretože sa stane, že z dôvodu premávky na ceste sa nám nemusí  vždy podariť dodržať harmonogram. Keď sa tunel sprevádzkuje, naša preprava bude plynulejšia a odľahčenie výrazne frekventovanej dopravnej tepny umocní zážitok z plavby. „Tam okolo Strečna cesta nebezpečná…“ už pre pltníkov dávno neplatí, zato v oveľa väčšej miere pre vodičov, ktorí tadiaľ prechádzajú.

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa