Možno si pamätáte na starší film Pláž s Leonardom di Caprio. Na utajený exotický raj mladých, kde si každý robil čo chcel, kde mala miesto len zábava, leňošenie a akonáhle sa u niekoho objavila bolesť, trápenie či problém, odpratali ho na odľahlé miesto, aby neznepríjemňoval život ostatným. Aj svet, ktorý nám servírujú súčasné reklamy je takouto „plážou“. Všetci v nich sú mladí, krásni, dokonalí, sršiaci energiou, nápadmi a majú prácu snov. Prinesú im jedlo do plnej prednáškovej sály, „lebo chcú“. Objednávajú, nakupujú, na čo si zmyslia, lebo „chcem to všetko“, bankomat a nabitý účet sa im postaví do cesty kedykoľvek si zmyslia, že majú chuť na zmrzlinu.
V dvadsaťpäťke bývajú v luxusných bytoch, jedávajú v skvelých reštauráciách, preháňajú sa v nových autách a najmä, majú pocit, že v tom, aby mali všetko, im nič a nik nezabráni. Život v reklame je krásny, bezstarostný, bezbolestný, veselý a na všetko má jednoduché riešenie a nejakú kreditku. Ak sa v nej aj objaví starší človek, tiež vyzerá ako „z reklamy“ a každé jeho pichnutie v kĺbe vyrieši zázračný krém či tabletka. Aby mohol zase tancovať, bicyklovať a aj v sedemdesiatke robiť kotrmelce s vnúčatami v parku. Občas mám pocit, akoby sa kreatívci predháňali, kto príde s väčšou hlúposťou. I keď väčšina reklám mi zdvihne adrenalín a mňa z gauča, zopár som si pozrela s rešpektom. Napríklad tú, kde sa dcéra stará o matku, lebo ich úlohy sa v živote vymenili a navlieka jej plienkové nohavičky. No matka neskáče od radosti, ale krivká po schodoch, lebo už, jednoducho, nevládze. Alebo reklamu firmy na pánske obleky, kde syn rekapituluje svoj život a v ňom úlohu starnúceho otca, aby sa s ním napokon rozlúčil nad jeho rakvou. Taký je život. Zopár firiem na kozmetiku či dámsku bielizeň ukázalo vo svojom šote nedokonalé, prepytujem, až oblé krivky, pokožku s pigmentovými škvrnami, zjazvenú či zošúverenú a starnúcu. Aj to sú ale stopy života. Z reklám máme pocit, že je všetko zaliate slnkom, jednoduché a veselé.
Ako míňať peniaze vám poradí každý. Ako riešiť každodenné problémy už málokto. Keď nás život prefacká, preberie z ilúzie a ukáže, že je všetko inak, sme frustrovaní. Každopádne, doba nás oberá o zdravý rozum. To, čo bolo kedysi normálne nám dnes pripadá „out“, nevkusné a smiešne. Vytesnili sme bolesť, starobu, chorobu, spolužitie generácií, teda pardon, ak, tak len s babičkou, ktorá s deťmi šantí na skejte. Takže, bacha, možno keď sa od nejakej bezstarostnej a prihlúplej reklamy zdvihnete, za rohom si na vás počká život, aby vám uštedril jednu výchovnú.
