Kapverdské ostrovy mnohých fascinujú jedinečnou kombináciou živelnej prírody, bohatej kultúry a neuveriteľne pokojného životného tempa. Je to jedno z mála miest na svete, kde sa človek dokáže úplne odpojiť od každodenného zhonu a prepojiť sa s autentickým životom miestnych obyvateľov, ktorých hlavným životným heslom je „No stress“. Každý z ostrovov má svoju vlastnú, úplne odlišnú tvár. Jeden deň sa môžete prechádzat sviežimi zelenými horami, ktoré miestami pripomínajú divokú džungľu, počas druhého trebárs vystúpiť na majestátnu sopku a o pár dní neskôr už chytáte bronz na nekonečnej piesočnej pláži Santa Monica.
Práve táto neuveriteľná pestrosť a srdečnosť ľudí na Kapverdách pritiahla aj Petru Pogányovú (41), známu žilinskú cestovateľku, sprievodkyňu pre cestovné kancelárie a lyžiarsku inštruktorku, ktorá nám sprostredkovala jej zážitky a my vám ich ponúkame.
Prvá ochutnávka ma okamžite dostala
Túto africkú krajinu som túžila navštíviť už veľmi dlho, no môj sen sa začal plniť až minulý rok. S partiou štyroch ľudí natrafili na extra lacné letenky, ktoré nás nasmerovali do západnej, menej turistickej časti súostrovia. Počas prvej cesty sme preskúmali štyri ostrovy: zelený raj Santo Antão, vulkanické Fogo a kultúrne pulzujúce ostrovy São Vicente a Santiago. Krajina ma očarila natoľko, že tento rok som sa v inej, no tiež štvorčlennej zostave štyroch báb musela vrátiť znova. Tentoraz sme si však vybrali úplne iný typ zážitku a rozhodli sme sa oddychovať na typické plážové ostrovy Boa Vista a Sal.
Ceny neprekročili náš rozpočet
Keďže sme na obe cesty vyrazili ako partia štyroch ľudí, hľadali sme pre nás spoločné apartmány. Za lepšie a komfortnejšie ubytovanie sme väčšinou platili okolo 80 až 100 eur na noc za celý apartmán, čo sa po rozpočítaní na hlavu veľmi oplatilo a príjemne zmestilo do nášho rozpočtu. Pritom doprava na vlastnú päsť vôbec nie je zložitá, hoci sa súostrovie nachádza uprostred Atlantického oceánu na úrovni Mauritánie a Senegalu. My sme si kúpili letenky z Bratislavy, respektíve z Viedne do Portugalska a odtiaľ sme pokračovali priamym letom na ostrov Santiago. Ak človek lety dobre nakombinuje, akciové ceny spiatočných leteniek napríklad z Milána alebo Lisabonu na Kapverdy sa pohybujú okolo skvelých 200 eur.
Z hlavného ostrova sa dá ďalej pohodlne prepravovať lokálnymi trajektami alebo miestnou leteckou spoločnosťou. Ubytovanie sme hľadali klasicky cez internetové vyhľadávače, ktoré tu fungujú bez problémov. Keďže sme si však na presuny požičiavali auto, často sme nocľah riešili veľmi flexibilne až priamo na mieste podľa toho, kam nás cesta zaviedla. Jediné, čo nás v rámci rozpočtu naozaj nepríjemne prekvapilo, boli ceny prenájmu áut, ktoré sa tu bežne pohybujú od 50 do 80 eur na deň.
Turisticky známejšie oblasti majú aj svoje pozitíva
Medzi minuloročnou a tohtoročnou cestou sme okamžite pocítili obrovský rozdiel. Západné ostrovy, ktoré sme navštívili minulý rok, sú masovým turizmom takmer nedotknuté, vďaka čomu sú oveľa lacnejšie a autentickejšie. Naopak Boa Vista a Sal, kam sme zamierili tento rok, sú síce typické turistické centrá, no aj na nich sa dajú s trochou snahy nájsť zapadnuté rybárske dedinky a nádherné miesta, kde budete na pláži úplne sami. Všade však platí, že o jedlo je kráľovsky postarané. Na každom ostrove nájdete množstvo miestnych reštaurácií, kde sa dá veľmi dobre najesť, a miestne trhy doslova prekypujú exotickým ovocím a tradičnými cukrovinkami. Počas tohtoročného výletu na Boa Viste a Sale sme si navyše vytvorili rituál a každý deň sme sa osviežili fantastickou, poctivou talianskou zmrzlinou, ktorá na týchto ostrovoch chutila priam dokonale.
Z horúcej pláže do horskej víchrice a „bosonohá diva“
Cestovanie po Kapverdách ma baví aj preto, že každý deň prináša úplne iný, často až šokujúci zážitok. Keď sme minulý rok prileteli na Santiago, užívali sme si slnko a kúpanie na pláži. Hneď na druhý deň sme sa však prepravili na ostrov Santo Antão, kde nás na horských hrebeňoch privítala hustá hmla, dážď a taká víchrica, že sme tam vo štvorici totálne vymrzli. No a keď sme sa následne preplavili na São Vicente, ocitli sme sa v úplne inom svete. V každom podniku hrala podmanivá živá hudba, ktorá mi pripomenula, že práve odtiaľto pochádzala svetoznáma speváčka Cesária Évora. Táto „bosonohá diva“ preslávila kapverdský hudobný štýl morna po celom svete. V jednej z uličiek sme si vtedy dali ich typické národné jedlo cachupa, ktoré stálo v prepočte asi dve eurá. Tento hustý, sýty pokrm z kukurice, fazule a zeleniny sa podľa verzie podáva s vajíčkom, klobáskou, mäsom alebo čerstvými rybami a okamžite sme si ho zamilovali.
Život v kráteri aktívnej sopky
Neskutočným zážitkom bol pre mňa ostrov Fogo, ktorý z diaľky pôsobí ako dokonalá sopka vystrihnutá z detských kresieb. Vyšli sme až na samotný vrchol, odkiaľ bol dychberúci výhľad, no najviac ma šokoval pohľad priamo do obrovského krátera. V ňom sa totiž nachádza dedina, kde ľudia úplne normálne žijú a pracujú. Sopka je pritom stále aktívna a už mnohokrát sa stalo, že údolím tiekla horúca láva, ktorá im zničila domovy. Miestnych museli evakuovať a tí neskôr postaviť svoj život od základov nanovo. Napriek tomuto neustálemu nebezpečenstvu majú k tomuto miestu neuveriteľné puto a odmietajú odísť. V tejto sopečnej pôde dokonca pestujú vinič. Víno z ostrova Fogo má vďaka špecifickej slnečnej klíme a vulkanickému podložiu nezameniteľnú, príjemne minerálnu chuť.
Pozitívne nakazení morabezou
Miestni ľudia často hovoria o filozofii „morabeza“, čo vyjadruje ich hlbokú pohostinnosť, srdečnosť a pokoj, ktorý človeka nakazí hneď po prílete. To však neznamená, že na ostrovoch netreba byť v strehu. Čo sa týka kriminality, Kapverdy sú vo všeobecnosti bezpečné, no medzi domácimi má najhoršiu povesť ostrov Santiago. Keď človek vie, kam ísť a ktorým miestam sa vyhnúť, nič zlé mu nehrozí. V hlavnom meste Praia sme napríklad po zotmení vôbec nevychádzali von. Riadili sme sa primárne radami domorodcov a keď sme plánovali výlet, poctivo sme na Google Maps čítali negatívne recenzie, čo nám viackrát pomohlo v správnych rozhodnutiach.
Päť hodín utrpenia na rozbúrenom oceáne
To, že všetko riešim na poslednú chvíľu, sa mi však škaredo vypomstilo tento rok pri presune z Boa Visty na ostrov Sal. Nestihli sme si včas kúpiť lístky na lietadlo, a tak nám nezostávalo nič iné, len ísť trajektom. Atlantik nám hneď po vyplávaní ukázal svoju divokú tvár. Oceánom zmietali obrovské, snáď desaťmetrové vlny, ktoré sa prelievali cez palubu. Päťhodinová plavba sa zmenila na čisté utrpenie, kedy trištvrte vystrašených pasažierov nekontrolovateľne zvracalo. Keď sme uprostred noci konečne dorazili do prístavu a presunuli sa k ubytovaniu, čakala nás ďalšia rana – v hotelovom komplexe nebol prítomný nočný strážnik a my sme zostali vymknutí na ulici.
Zachránila nás až neuveriteľná náhoda. Osamotení a na ulici sme sa zoznámili s jedným veľmi milým, ale mierne podguráženým portugalským párom. Keď videli našu zúfalú situáciu, bez váhania nás pozvali k sebe na apartmán – mali voľnú izbu. Boli sme síce štyria natlačení na dvoch posteliach, ale po šialenom zážitku na mori sme boli takí unavení, že sme spali ako zabití.
Národ s neutíchajúcim optimizmom
Kapverdy majú za sebou fascinujúcu a zároveň smutnú históriu. Keď ich v pätnástom storočí objavili portugalskí moreplavci, boli úplne neobývané. Postupne sa premenili na strategickú zastávku na námorných trasách a, žiaľ, aj na jedno z hlavných centier atlantického obchodu s otrokmi. Práve toto temné obdobie navždy sformovalo kultúru a genetiku tunajšieho obyvateľstva, ktoré je prevažne miešaného africko-európskeho pôvodu. Svoju nezávislosť od Portugalska získali až v roku 1975 a odvtedy sa vyprofilovali na jednu z najstabilnejších demokracií v celej Afrike. Hoci krajina bojuje s nedostatkom prírodných zdrojov a pravidelnými suchami, vybudovala stabilnú ekonomiku opierajúcu sa najmä o cestovný ruch a rybolov. Mnohí mladí ľudia síce dodnes odchádzajú za prácou do Európy či Ameriky, no tí, čo zostávajú, si nesú v srdci neuveriteľný optimizmus.
Ostrovy pre každého
Najväčšie čaro Kapverdských ostrovov spočíva v tom, že si tu každý nájde to svoje. Niekto sem príde výhradne za bielym pieskom a rezortným oddychom, iný za náročnou horskou turistikou, dobývaním sopiek alebo objavovaním kreolskej kultúry. Pre mňa sú tieto ostrovy synonymom slobody, spomalenia a nezabudnuteľných stretnutí. Každý z nich má svoju vlastnú jedinečnú dušu a presne táto rozmanitosť ma núti vracať sa tam zas a znova. Už teraz sa nemôžem dočkať, kedy s našou partiou vyrazím na tretiu expedíciu a prebádame ostrovy Maio a Brava, ktoré na nás ešte len čakajú.
Prečítajte si o Petre aj ďalšie články:
Eufória, ktorú zažije človek pri výstupe na kopce, sa nedá s ničím porovnať
