Petra je cestovateľka, inštruktorka lyžovania, horolezkyňa a sprievodkyňa v cestovnom ruchu. Žilinčanka, ktorá je jednou nohou stále na odchode a vždy pripravená na nové cestovateľské výzvy, nám na besede v Krajskej knižnici v Žiline porozprávala o svojich zážitkoch z Indonézie.
„Indonéziu tvorí viac ako 17-tisíc ostrovov, pričom každý ostrov má svoje špecifiká, napríklad svoj jazyk či náboženstvo. Keď chce niekto cestovať nízkonákladovo, najvýhodnejšie je priletieť na Bali a odtiaľ sa vybrať na iné, menej známe ostrovy,“ hovorí Petra. Na ostrove Jáva, kde cestovateľka s priateľom strávili týždeň, mali z ubytovania výhľad priamo na sopku. Sopečnou činnosťou sa vytvorilo jazero Toba. Zaujímavosťou je, že pri tomto jazere žije niekoľko Európanov, ktorí sa sem rozhodli odísť na dôchodok.
Indonézčania sa prepravujú väčšinou na motorkách a skútroch. Jazdia na nich aj deti, ktoré by u nás sotva mohli jazdiť sami na bicykloch. Tým, že tu často prší, cesty sú poväčšine mokré a šmykľavé, ale domáci sú na ne zvyknutí. V Indonézii je pomerne veľa opíc, na ktoré si treba dať pozor. Sú neuveriteľne rýchle a pripravené okamžite niečo ukradnúť. Vedia dokonca rozopnúť batoh a vybrať z neho akúkoľvek vec.
Petra s priateľom sa stretli aj s nosičmi síry, ktorí vynášajú sírne kamene už desaťročia na vlastných pleciach. Kvôli tejto veľmi ťažkej práci majú zjazvenú kožu na pleciach a zničené pľúca od sírnych výparov. Zárobok je minimálny, tak sa mnohí rozhodli túto ťažkú prácu zanechať a teraz sprevádzajú turistov na sopku Ijen.
Jedlo sa v Indonézii dá kúpiť hocikde na ulici. „Najedli sme sa väčšinou v týchto stánkoch, dokonca sme videli aj „pojazdnú kuchyňu“ – chlapík na motorke zastavil na mieste, kde sa koncentrovalo viac ľudí, rozbalil si kuchárske náčinie a začal variť. Jedlo je v Indonézii pestré, ale najčastejšie nájdete v ponuke ryžu s vajíčkom. Je to takpovediac ich „národné“ jedlo. Nám chutila špecialita Rujak manis, boli to kúsky tropického ovocia s grilovaným tofu máčané v arašidovej omáčke s čili.“
Väčšina Indonézčanov sú moslimského vierovyznania. „Zažili sme obdobie Ramadánu, kde celú noc a celý deň „hučali“ mešity a mali sme problém zaspať. Takisto bol v tomto čase problém zohnať jedlo, hlavne v neturistických oblastiach, kde moslimovia môžu jesť a piť až po západe slnka. A keďže sme chceli prejaviť úctu k ich zvyklostiam, snažili sme sa vyhýbať jedeniu v ich prítomnosti.“
Cestovateľka navštívila aj ďalšie ostrovy. Veľká časť Sumatry a Bornea je už v žalostnom stave, spustošená kvôli výrobe palmového oleja. A stále sa to zhoršuje. Dažďové pralesy sú už iba na niektorých malých ostrovoch v podobe rezervácií a dokonca v nich musia dokrmovať niektoré zvieratá, napríklad orangutany.
„Indonézia patrí medzi najkrajšie a najzaujímavejšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Na každom kroku na vás čaká nejaká zaujímavosť. Mali sme šťastie a videli sme rozkvitnuté kvety raflezie, v džungli sme pozorovali divé orangutany, prešli sme aj kilometrovou jaskyňou, kde sa skrýval pytón loviaci netopiere. Pri šnorchlovaní nebola núdza o žraloky, raje a korytnačky. Dúfam, že si ľudia čím skôr uvedomia, aký dôležitý a krehký ekosystém sa tu nachádza a správnou ochranou prírody sa podarí tento kúsok raja zachovať,“ povedala na záver Petra Pogányová.
