Cestuje sama, za pár eur, v hľadáčiku má celú Európu

Petra Dubeňová cestuje za pár eur po celej Európe. Splnila si sen, precestovala  30 európskych krajín a ďalšie má v hľadáčiku. Stále viac sa utvrdzuje v tom, že svet je krásny a v každom jeho kúte žijú úžasní ľudia. O svojich zážitkoch sa zdráha rozprávať, vraj koho by zaujímali. Pri všetkých jej aktivitách, a nie je ich málo, ju napĺňajú a nabíjajú pocity vďačnosti za každodenné maličkosti, ktoré jej život prináša. Cestovanie je však pre ňu veľká vec.

Aké miesto má cestovanie vo vašom živote a čo vás k nemu priviedlo?

Má v ňom veľmi podstatné miesto a priviedla ma k nemu životná situácia, keď som sa rozišla s partnerom. Potrebovala som odísť z miest, kde na mňa padali spomienky a získať nadhľad. Podarilo sa mi to, zistila som, že aj inde je svet krásny na mnohých vzdialených miestach žijú úžasní ľudia. Bolo to asi pred 8 rokmi a odvtedy mi to ostalo.

Cestujete lowcostovo, takže tvrdenie, že cestovanie je drahý koníček mi pravdepodobne vyvrátite…

Myslím si, že cestovanie je v dnešnej dobe viac o chuti a odvahe vydať sa na cesty ako o peniazoch. Letenky aj ubytovanie sa dajú zohnať veľmi lacno. Ja si kúpim letenku a rezervujem ubytovanie v hosteli. Stačí mi miesto, kde sa môžem umyť, vyspať a nabiť telefón. Viac nepotrebujem.

Tento rok ste si splnili „cieľ“ precestovať 30 krajín Európy. Ktorá bola tá posledná? A za koľko?

Bolo to Bulharsko, konkrétne Burgas. Strávila som tam 4 dni a nestálo ma to možno ani 120 eur. Spiatočná letenka stála 40, ubytovanie v súkromnom apartmáne asi 50.

Aký je váš strop ceny letenky?

Mne sa v Európe najviac páčia letenky do 40 eur. A darí sa mi do toho vtesnať. Už si nepamätám, do ktorej krajiny bola najdrahšia, ale určite ma letenka do žiadnej krajiny nestála viac ako 100 eur.

Cestujete tam, kde vyskočí lacná letenka alebo čakáte na najlacnejšiu do konkrétnej krajiny?

V minulosti, keď som nemala veľa nacestovaného, to bolo tak, že keď vyskočila lacná letenka, tak som šla, lebo to zväčša bola krajina, kde som ešte nebola. Teraz pozerám, aká je momentálne cena leteniek do vybranej destinácie a keď vidím, že je zaujímavá, rezervujem si ju. Momentálne si  teda cielene vyberám krajinu, kde som ešte nebola a hľadám lacnú letenku alebo iný druh dopravy.

Ako zháňate ubytovanie?

Obyčajne cez booking alebo cez hostelové portály. Porovnám  ceny a podľa toho sa rozhodnem. V 80-tich percentách ale bývam v hosteloch.

Okrem ceny letenky a ubytovania máte nejaký denný rozpočet?

Áno, nastavím sa do nejakej sumy, zväčša je to 20 eur na deň. Snažím sa zohnať si ubytovanie s raňajkami a ak tam nie sú, v tej sume sú zahrnuté raňajky, obed i večera. Ja ale veľa nejem, najdôležitejšie sú pre mňa raňajky a obed. Potom už je to jedno. Potrebujem však veľa vody a kávu.

Dáte na recenzie, informácie z cestovateľských blogov?

Pozriem si ich, ale beriem to s rezervou a idem na miesto často radšej s čistou hlavou.

Koľko sa najdlhšie zdržíte v krajine?

Ak je tam more, tak aj 7 dní. Stačí mi ležadlo, kniha, čisté more a pokoj. Inak sa v meste zdržím tak 3 noci alebo tam strávim predĺžený víkend. Vždy sa snažím navštíviť miestne kultúrne a historické pamiatky.

Kontaktujete sa s ľuďmi alebo ste radšej sama?

Keď sú ľudia milí, nemám s tým problém, no niekedy sú až veľmi familiárni, a to mi už prekáža. Nevyhýbam sa kontaktu s ľuďmi, dokonca sa aj sama prihovorím. V hosteli sa so všelikým zoznámite a dáte do reči, poviete si, kde kto ide na výlet a neraz sa pridáte vy k niekomu alebo niekto k vám. Je to slobodné, otvorené a spontánne. Ja osobne sa nevnucujem, nie som typ, čo príde a začne sa hneď s veľkým úsmevom so všetkými kamarátiť. Ale príležitosti pozhovárať sa sa určite nevyhýbam.

V akom jazyku sa dohovoríte?

V angličtine, nemčine, lámano po taliansky, viem čítať azbuku, čo mi pomáha v mnohých štátoch, naposledy v Bulharsku. Viem čítať aj grécku abecedu, pracovala som v prekladateľskej agentúre, kde sme v gréčtine robili kontroly textov. Určite by som si však rada zlepšila taliančinu. Zaujímavá je v tejto súvislosti moja skúsenosť zo Srbska. Kolegyňa keď hovorila po slovensky, dostala normálnu cenu a ja, keďže som hovorila stále po anglicky, dostala som vyššiu. Poradila mi, nech rozprávam pomalou slovenčinou, aby zistili, že som Slovanka a nechceli ma obtiahnuť o peniaze.

Ktoré z navštívených krajín vám najviac prirástli k srdcu?

Určite Portugalsko, ale milujem Taliansko, Grécko, Španielsko, tam sa cítim, akoby som tam už niekedy žila. Tieto krajiny sú mi veľmi blízke, dokonca sa mi domáci prihovárajú v ich jazyku v domnienke, že som ich krajanka. Veľmi ma ale zaujalo aj Dánsko, Švédsko, Pobaltie – Litva, Lotyšsko. Čo sa týka nás, Slovákov, myslím si, že máme čo objavovať v susednom Poľsku. Je to veľmi zaujímavá destinácia, o ktorej by sme to možno na prvý pohľad nepovedali, no opak je pravdou.

Prekvapil vás nejaký národ či už príjemne, alebo nepríjemne?

Veľmi pozitívne ma prekvapili ľudia v Macedónsku. Boli priateľskí, otvorení, takmer rodinskí. Keď sme taxikárovi na letisku povedali, kde sme ubytovaní,  hneď vedel o koho ide a volal tam, že nás už  vezie. Chvíľu som mala až strach, čo je to za podozrivú sieť. Napokon to bolo veľmi milé. Chceli sme si tam kúpiť lístky na autobus, šofér nás usadil a nechcel žiadne peniaze, čo vôbec nedokázal pochopiť jeden turista z Kórey. Opačnú skúsenosť mám napríklad z Mallorky, kde stál lístok 2,50 eur, vodičovi som dala 5, ale žiadny výdavok som nedostala. Keď som si ho pýtala, povedal, že mám ísť iným autobusom. Všade sa nájdu ľudia, čo vás chcú obtiahnuť o peniaze. Nechcem to však generalizovať. Je to len skúsenosť na určitom mieste v určitom čase a nabudúce môže byť iná. Dosť sklamaná som ale bola z nadradeného správania ľudí vo Francúzsku. A nebola to jedna skúsenosť.  Ale chystám sa ju v budúcnosti napraviť v Remeši.

Čo ľudia v severských krajinách?

Ako príklad spomeniem Dánov. Sú uvoľnení a hoci pracujú tak ako my, nie sú vystresovaní, neberú veci príliš vážne. Sú úžasní v tom, že aj napriek tomu, že milujú nové technológie a pokrok, stále ostávajú prepojení s prírodou. Veľmi citlivo a vyvážene. Dbajú na duševné zdravie a uvedomujú si, akú má hodnotu. Vyzdvihla by som ich rozhľadenosť, ochotu počúvať  a to, že si vážia prírodu.

Ako na vás zapôsobili Južania?

V južanských krajinách mi prekáža neporiadok. Napríklad neodborne, až lajdácky, rekonštruujú budovy. Akoby im nezáležalo na tom, ako vyzerá prostredie, kde žijú. Zato si ale vedia užívať čaro okamihu a bytia ako takého. My sme stále niečím limitovaní, predháňame sa  a neustále niečo musíme. Viete, koľko pohoršenia by vzbudili ľudia, ktorí by tu pol dňa presedeli v kaviarni a debatovali s každým, kto tam príde.

Ktoré črty vás zaujali na iných národoch?

Na Angličanoch sa mi páči noblesa, uhladenosť, spôsob prejavu, majú v sebe niečo inšpirujúce, čo zrejme vyplýva z toho, že sú tam aristokratické vrstvy obyvateľstva. Najväčšiu koncentráciu krásnych žien som videla v Kyjeve. Bola radosť sedieť na lavičke a pozorovať ich. Sú upravené, vkusne nalíčené a skutočne som tam nevidela obéznu ženu. Ale ani som v inej krajine nevidela taký priepastný sociálny rozdiel, pretože napríklad vedľa najnovšej Tesly stála na križovatke Lada polepená lepiacou páskou.

Cestujete väčšinou sama, nemáte strach?

Môžem povedať, že Európa je bezpečná. Možno naposledy v Bruseli som sa raz večer cítila trošku diskomfortne v nejakej bočnej uličke, ale inak nie. Európske krajiny sú veľmi prívetivé.

Aké krajiny máte v hľadáčiku teraz?

Pozerám Fínsko a Estónsko, tam by som rada šla alebo Bosnu a Hercegovinu.  Viem, že by som ju otočila za celkom dobrý peniaz, prípadne Rumunsko.

Nie je to málo?

Už mám na apríl dohodnutú Petru v Jordánsku a chcela by som cestovať do Izraela. Petra bol môj sen, chystám sa tam na 10 dní. A môj ďalší cestovateľský sen sú Peru a Kuba.

Precestovali ste 30 krajín Európy, koľko vám ich ostáva, aby ste si odfajkli všetky?

Ešte mi ich chýba 15. Je medzi nimi Lichtenštajnsko, Monako, aj Turecko. Najmä pri tých malých štátoch bude zrejme ekonomickejšie priletieť do susednej krajiny a odtiaľ sa tam dostať inou dopravou. 

Kde ste boli tento rok?

Bola som v Dubline, v Bruseli, Luxembrurgu, v Prahe, na Mykonose, v talianskom Bari, v Bulharsku a teraz na jeseň v Čechách v Adršpašských horách. Dosť ma zaskočil Mykonos, mala som predstavu, že je to klasická grécka destinácia, kde si budem v pokoji čítať, no bola to taká grécka Ibiza – predražený ostrov s nekonečnou techno party s mladými ľuďmi z celého sveta.

Len pre názornosť, jeden banán stál podľa dĺžky do 1,20 eura, ležadlo na deň vyše 40 eur, a to ešte pred hlavnou sezónou. Tento rok už mám minutý celý budget, takže aj keď na mňa vyskočia výhodné letenky, asi im budem musieť odolať.