-2 C
Zilina
06. februára 2025

Apúlia očarí každého: Cestovanie s malým dieťaťom po talianskej riviére

Na oslavu prvých narodenín našej dcéry sme sa rozhodli, že jej darujeme namiesto materiálnych darov jej prvý let, keďže sme s manželom vášniví cestovatelia. Nakoľko si malá vybrala dobrý dátum – 31.októbra, mohli sme využiť tohtoročný extra deň voľna, ktorý pripadá na Dušičky, na cestovanie. 

Z Bratislavy na letisko do Viedne sme sa nakoniec rozhodli cestovať autobusom. Slovak lines, ako jediný prepravca u nás prepravuje aj deti do 3 rokov bez toho, aby ste museli mať vlastnú autosedačku. Stačí, ak napíšete minimálne 24 hodín pred plánovaným odjazdom na ich infolinku a rezervujete si podsedák pre vaše dieťa. Nakoľko sme chceli cestovať naľahko a mali sme len nevyhnutnú batožinu, nechceli sme so sebou brať vlastnú autosedačku (nemali sme v Taliansku v pláne využívať autobusy ani auto), nám táto služba prišla vhod.

Let z Viedne do Bari trvá približne 70 minút, čo je úplne ideálna dĺžka na prvý let s dieťaťom. Z letiska sa viete dostať do centra mesta rôznymi spôsobmi – taxi, vlak, autobus. My sme si vybrali vlak, pretože naše ubytovanie bolo blízko vlakovej stanice. Lístky si viete pohodlne kúpiť v automate a cesta trvá približne 20 minút.

Počas nášho pobytu v Apúlii sme využívali vlakovú dopravu, pretože sme cestovali s dieťaťom do 3 rokov a nemali sme so sebou vlastnú autosedačku, bez ktorej vás do autobusu nezoberú. Požičanie auta by nás vyšlo približne 100 EUR/deň, preto bola pre nás vlaková doprava najlacnejším spôsobom prepravy.

Moletta, Giovinazzo, Bari

Prvý deň sme sa rozhodli ísť na západ od Bari do dvoch maličkých mestečiek. Prvou zastávkou bola Molfetta. Molfetta je vzdialená približne 20 minút od Bari a lístok na vlak stojí 5 EUR. Regionálne vlaky v Taliansku sú moderné, nízkopodlažné, majú vyhradené miesta pre kočíky a zdravotne znevýhodnených. Na takmer každej stanici bol výťah, čo ocenil hlavne môj manžel, ktorý nemusel dcéru v kočíku nosiť do schodov.

Z vlakovej stanice sa do historického centra mesta dostanete krásnou promenádou, ktorá je zdobená rôznymi umelecnými dielami a lavičkami, na ktorých sa od skorého rána vyhrievajú domáci obyvatelia. Apúlia je známa zelenými oknami a balkónmi, ktoré sa nachádzajú v každom historickom centre. Molfetta nie je výnimkou. Historické centrum mesta je pekné, malé, sympatické, s nádhernými uličkami, aj keď trošku vyľudnené.

Po rannej káve a zákusku sme sa opäť vybrali na stanicu a presunuli sa do ďalšieho malebného mestečka – Giovinazzo. Cesta z Molfetty trvala si 15 minút. Vlaková stanica je vzdialená približne 15 minút chôdze z centra mesta a cestou je možné navštíviť miestny park, kde je veľa preliezačiek pre deti rôzneho veku. Popravde, bolo to jedno z mála ihrísk, ktoré sme počas nášho pobytu v Apúlii videli. Mesto má krásnu promenádu popri mori s výhľadom na dominanty starého mesta. A tiež zopár schodov, ktoré sa ale dali obísť inými uličkami. Keďže sme do tohto mestečka zavítali v čase obeda, zastavili sme sa v malej reštaurácii hneď pri promenáde, kde sme si dali cestoviny, pizzu a domáce tiramisu. Mali sme celkom štastie, pretože otváracie hodiny reštaurácii v Taliansku počas obeda sú rôzne. Toto bola jediná reštaurácia, okolo ktorej sme išli a bola otvorená. A tiež sme tam boli jediní zákazníci, lebo Taliani obedujú neskôr. Po výdatnom obede sme sa presunuli na druhú stranu centra, obzreli sme malebný prístav a mestskú pláž pod hradbami, kde sa na slnku vyhrievalo pár domácich.

Do Bari sme sa vrátili okolo 4 poobede. Ak začínate výlety o 8 ráno, stihnete toho naozaj veľa. Keďže sme mali dosť času do večierky, rozhodli sme sa preskúmať aj Bari. Zo stanice sme zamierili rovno do centra mesta. Prešli sme cez park a nákupnú ulicu až priamo k promenáde, ktorá je jedna z najdlhších v okolí. Dajú sa tu pozorovať čarokrásne západy slnka.

Centrum Bari nie je veľmi veľké. Viete si ho pozrieť svižným krokom za hodinku (ak sa nechcete zdržiavať v múzeách, kostoloch apod.) Promenáda ponúka krásne výhľady do uličiek starého mesta a tiež výhľady na prístav a otvorené more. Spleť uličiek vás dovedie na hlavné námestie alebo ku katedrále, kde je aj veľa kaviarní a reštaurácií.

Keďže sme náš pobyt v Apúlii naplánovali na Halloween a Dušičky, boli sme celkom zvedaví na to, ako sa tieto sviatky oslavujú v tomto kúte sveta. U nás je Halloween ešte stále dosť tabu sviatok a v kostoloch sa mu neraz venuje nemálo negatívnej pozornosti. Hoci sú Taliani kresťanský národ, namajú problém oslavovať oba tieto sviatky. Preto nás do večerných ulíc vyhnala hudba a bujarý ruch. V uliciach bolo veľa detí prezlečených do masiek (od maličkých bábätiek v kočíku až po stredoškolákov), všetky obchody boli vyzdobené, mali otvorené a ponúkali deťom sladkosti. Bolo to krásne. Trošku mi to pripomínalo karneval u nás, až na tie sladkosti.

Monopoli, Polignano a Mare

Na druhý deň sme mali v pláne dve zastávky. Nakoľko bol aj v Taliansku štátny sviatok, vlakové spojenia boli trošku redšie ako to normálne býva. Tentokrát sme sa vybrali na druhú stranu a našou prvou zastávkou bolo Monopoli (nie, hra Monopoly nie je pomenovaná podľa tohto mesta ako sme si aj my mysleli, ale vznikla v USA). Cesta vlakom trvala pol hodinu a lístok stál okolo 4 EUR. Z vlakovej stanice sa na hlavné námestie, ktoré je bránou do starého mesta, dostanete za 10 minút. Prvý dojem nebol veľmi pozitívny, čo sa ale zmenilo v momente, keď sme zavítali na hlavné námestie. Práve tam prebiehali trhy s ručne vyrábanými výrobkami, takže sa tam zhromaždilo veľa ľudí. Okrem stánkov sa na námestí nachádza fontána, ktorá je lákadlom najmä pre deti, ponmík a nejaké lavičky. Hneď za námestím vás pohltia vykachličkované uličky, zdobené farebnými ozdobami a plné maličkých obchodíkov, kaviarní a reštaurácií. Naše prvé kroky viedli na maličké námestie, kde sme si vychutnali kávu a pistáciový croisant. Posilnení sme sa vybrali preskúmať prístav a pomotať sa uličkami.

Dominantou historického centra je katedrála a maličký prístav, vedľa ktorého je pevnosť, do ktorej  sa dá ísť na vežu na vyhliadku.

Keďže sme sa túlali po Monopoli v čase obeda, chceli sme sa tu aj najesť, ale nájsť otvorenú reštauráciu bola väčšia výzva, ako dostať sa z pevnosti Boyard (kvôli malej sme mali obmedzený čas, kedy sme mohli obedovať a kedy sme sa potrebovali presúvať z miesta na miesto).  Nakoniec sme opustili historické centrum a zamierili na námestie, kde sme si mysleli, že objavíme niečo otvorené (okrem take away). Nakoniec sme cestou na vlakovú stanicu (neďaleko parku) objavili úžasnú reštauráciu (Spaghetti d’Italia), kde sme sa dosýtosti najedli. Dokonca sme tam stretli aj pani zo Slovenska, ktorá sa presťahovala do Talianska s manželom a poznali sa s majiteľom reštaurácie. Svet je malý.

Mňa toto mestečko veľmi uchvátilo. Bolo tu síce veľa turistov, ale dalo sa im krásne vyhnúť v rôznych uličkách. Tá atmosféra, tie nádherné uličky, krásny prístav…jednoducho nádhera. Za mňa jedno z najkrajších miest, ktoré sme na tomto výlete navštívili. 

Po výdatnom obede sme sa opäť vybrali na vlakovú stanicu. Tentokrát nám cesta trvala asi 5 minút a vystúpili sme v mestečku, ktoré sa preslávilo (najmä v posledných rokoch) najznámejšou plážou v Apúlii. Schválne sme sa rozhodli sem zavítať až poobede, pretože sme očakávali, že väčšina domácich aj turistov sem zavíta ranným vlakom a strávia tu voľné doobedie. Stále bolo v meste veľa ľudí, ale rozhodne tu neboli také davy, ako sme vídali na fotkách. Cesta zo stanice k pláži trvá do 10 minút. Na pláž je výhľad z mosta, dole k nej vedie štrková cestička a schody. My sme sa pokochali výhľadom z mosta a presunuli sa ďalej. Aj napriek tomu, že už v kalendári svietil November, stále sa našlo zopár odvážlivcov, ktorí sa rozhodli okúsiť teplotu miestneho mora. Z oboch strán útesov sú krásne výhľady. My sme sa rozhodli, že si prezrieme obe strany, aj keď väčšina turistov sa na moste otáčala a vracala sa do historického centra mesta. Za mostom sa nachádzalo zopár obchodíkom a malé námestie, plné reštaurácií a kaviarní. Na konci námestia je možnosť zísť po schodoch na útesy. Centrum mesta bolo maličké, resp. to sme si aspoň mysleli. Nakoľko nebolo úplne vhodné počasie na kúpanie, masy turistov sa zdržiavali tu. Cestou na stanicu sme zistili, že sa centrum tiahne relatívne doďaleka, ale už sme nemali čas preskúmať všetky uličky (potúlali sme sa najpriľahlejšou časťou v okolí útesov a vynechali sme “nákupnú časť”). Keby sme mali viac času, prešli by sme si aj to.

Matera

Na tretí deň sme sa rozhodli vydať do mestečka Matera, vzdialeného 2 hodiny cesty vlakom s jedným prestupom. Ak ste o Matere ešte nepočuli, pozrite si prvých pár minút najnovšieho Jamesa Bonda a hneď sem budete chcieť zavítať. Nájsť na internete alebo vo vlakových kioskoch informácie o časoch odchodov vlakov bola neľahká úloha. Problém bol najmä v tom, že Bari má 3 vlakové stanice (fyzické budovy) a 4 vlakových prepravcov, ktorí sa v týchto budovách nachádazjú. Veľká oranžová budova je centrálna stanica alebo aj Bari Centrale. Z tejto stanice nájdete vlaky, ktoré prevádzkuje spoločnosť Trenitalia. Na nástupišti 11-12 nájdete vlaky spoločnosti FSE (napríklad smerujúce do Alberobelo). Vchod na stanicu FSE (Stazione FSE di Bari C.le) je úplne z druhej strany koľajníc, takže ak idete z centra mesta, je výhodnejšie ísť podchodom z Bari Centrale. Vedľa Bari Centrale sa nachádzajú ešte dve budovy, kde nájdete vlakové spojenia na letisko a smerom na Materu. V presklenej budove nájdete v hale kiosky, kde si môžete kúpiť lístky na letisko. A taktiež sa tu nachádzajú informácie, kde vám ochotne poradia. Tam sme sa opýtali, kde sa nachádzajú vlaky smerujúce do Matery. Hneď vedľa tejto sklenenej budovy je ďalšia oranžová, podobná Bari Centrale a tam sídli dopravca (Ferrovie Appulo Lucane), prevádzkujúci vlaky idúce na sever. Stanica sa volá Ferrovie Nord Barese (FNB). Komplikované, viem. Kým sme sa k týmto všetkým informáciam dopracovali, skoro sme ošediveli.

Spiatočný lístok na vlak stál 12 EUR/osoba. Cesta trvá približne 2 hodiny s jedným prestupom v Altamura. Na prestup je síce len 5 minút, ale vlaky na seba čakajú (my sme to nevedeli a tak sme si pre istotu pobehli, lebo nepremávajú tak často). Vlaky boli poloprázdne, nestretli sme v nich veľmi veľa turistov. Väčšina využíva autobusy, ktoré sú o 25 minút rýchlejšie, ale aj preplnenejšie a drahšie.

V Matere je veľa schodov a nevedeli sme, ako sa tam dá fungovať s kočíkom, preto sme sa ho rozhodli nechať v úschovni batožiny neďaleko vlakovej stanice (Self  bags). Zaplatili sme si veľkú skrinku, do ktrej sa náš skladací kočík Joolz Aer bez problémov zmestil, ešte by sme tam mohli umiestniť aj nejaký kufor, keby sme potrebovali. Cenník je umiestnený vo vnútri pri skrinkách, cena záleží od veľlkosti skrinky a doby uloženia.

Do centra mesta je to zo stanice približne 5 minút. Našou prvou zastávkou bola malá pekáreň, kde sme si kúpili focaccia. Ak budete niekedy v Taliansku, určite ich vyskúšajte. 

Mesto je plné krásnych uličiek, malých námestí, podnikov a obchodíkov. Na každom kroku na vás čakajú dychberúce výhľady. Určite by sa tu dalo motať dva dni a vždy by ste objavili niečo nové.

Aj keď sme to nemali pôvodne v pláne, rozhodli sme sa, že pôjdeme aj do Parco della Murgia Materana. Tento park je zaujímavý tým, že sa v ňom nachádzajú jaskyne z dôb dávno minulých. A hojdacím mostom, ktorým sa dostanete cez roklinu na druhú stranu, kde po červenej môžete pokračovať až na vrchol, kde je vyhliadka na mesto. Tento most je momentálne hitom Instagramu a veľa ľudí sa sem vyberie len kvôli fotke. My sme túto túru absolvovali v teniskách a s malou v nosiči, ale väčšina ľudí, ktorých sme stretávali, neboli vhodne obutí a precenili svoje schopnosti, prípadne schopnosti svojich detí. Pre nás to nebola náročná turistika, ale my sme relatívne trénovaní. Cesta bola plná kameňov, prachu a štrku, ktorý sa dosť šmýkal, čo bolo nebezpečné najmä v zostupoch dole. Preto radšej zvážte, či ste dostatočne fyzicky zdatní, aby ste túto túru podstúpili a keď už sa pre to rozhodnete, vezmite si poriadnu obuv a nie sandálky alebo čižmy.

V Matere sme strávili 4 hodiny, stihli sme všetky hlavné atrakcie a navštívili aj „park“. Zvládli by sme si mesto pozrieť aj s malou v kočíku, hlavná cesta cez mesto je prejazdná aj pre autá, takže by to šlo. Ale nenavštívili by sme „park“ a netúlali sa malými uličkami.

Toto mesto nás úplne očarilo a sľúbili sme si, že sa sem niekedy vrátime, ale strávime tu aj noc, lebo večer, keď je všetko krásne vysvietené, to musí mať ešte úchvatnejšiu atmosféru.

Martina Franca, Aberobelo

Posledný výletný deň v Apúlii sme mali v pláne dve zastávky. Prvou zastávkou bola Martina Franca, ktorá je vzdialená necelé dve hodiny vlakom z Bari s prestupom v Putignano. Vlaky na seba nadväzujú. Je to rovnaký smer ako Alberobelo, len ešte ďalej. Lístky si viete kúpiť v hlavnej budove Trenitalia (oranžová budova Bari Centrale), vlaky ale prevádzkuje spoločnosť FSE a idú zo stanice Stazione FSE di Bari C.le (Ferrovie del Sud Est), ktorú nájdete na nástupištiach 11-12 a dostanete sa tam podchodom z Bari Centrale.

Hlavné námestie v historickom centre Martina Franca bolo plné domácich, turistov bolo minimálne. Väčšina sa zdržiavala v okolí kostola a priľahlom námestíčku, vo vzdialenejších uličkách bolo pusto. My sme si historické centrum pochodili krížom-krážom. Obed sme si dali v reštaurácii Dal Brigante, ktorá je na okraji historického centra a je evidetne veľmi obľúbená u miestnych. Do 15 minút od otváračky bolo plno. Majiteľ síce nehovoril po anglicky, ale bol extrémne milý. Bolo to také rodinné, príjemné. Celkovo Martina Franca je veľmi sympatické mestečko, ktoré sa oplatí navštíviť hlavne pre domácku atmosféru.

Cestou vlakom sme si pozreli aj takto z diaľky Locorotondo. Mali sme v pláne navštíviť aj toto mesto, ale nakoľko sme do Apúlie prišli v čase sviatkov, vlakových spojov bolo pomenej.

Z Martina Franca sme sa presunuli vlakom do najznámejšieho mestečka Apúlie – Alberobelo, ktoré je preslávené svojimi trulli domčekmi. Tie je vidno aj po ceste vlakom. Keďže sme do Alberobelo prišli až poobede, bolo tu už pomenej turistov (stále síce dosť, ale znesiteľne). Väčšina sem prišla autobusom alebo autom, vlaky boli takmer prázdne, preto odporúčam využiť na cestovanie po Apúlii tie. Okrem trulli domčekov majú v meste aj peknú baziliku. Za bazilikou sú ďalšie trulli domčeky, je ich však o dosť menej ako v hlavnej časti. Objavili sme v nich mini kaviarničku s dobrou kávou a mini zákuskami.

Apúlia nás očarila. Je to krásna časť Talianska, vhodná na cestovanie s deťmi, ale aj pre single cestovateľov alebo na výlety s kamarátmi. Je tu veľa krásnych maličkých mestečiek, pekné pláže, dobré jedlo. Odporúčam ale naplánovať návštevu mimo sezónu, pretože Apúlia je momentálne v kurze a počas letných dní sú tu masy turistov. Začiatkom novembra bolo počasie príjemné, mali sme okolo 15-18 stupňov, večery už boli chladnejšie, ale stále veľmi teplé, v porovnaní s počasím na Slovensku.

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa