-1.5 C
Zilina
06. februára 2025

Cesta k vnútornému pokoju a vyrovnanosti: Dušan Šebo o sile mindfulness a mentálneho koučingu

Dušan Šebo je mentálny kouč a  lektor mindfulness – všímavosti. Využíva kombináciu koučovania, tréningu mindfulness a princípov nenásilnej komunikácie. Svojich klientov učí rozvíjať autentické prijatie a posilňovať ich vnútorné zdroje. Zdôrazňuje dôveru a úprimnosť ako kľúčové faktory úspechu. Zároveň opisuje, ako postupovať pri eliminácii tráum klientov bez prílišného zaoberania sa minulosťou. Žije s manželkou a tromi deťmi v netradičnom ekologickom domčeku v Kotrčinej Lúčke, obklopený prírodou. V tomto inšpiratívnom prostredí sa venuje aj svojim klientom.

Koučing v súčasnosti naberá na popularite. Môžeš nám objasniť tento pojem? Ako pracuješ s klientami ty ako kouč?

Kouč sprevádza klienta cez hlboké, aktívne počúvanie. Cez vnímanie jeho situácie, túžob, silných stránok, kapacít, ale aj blokov či prekážok. Toto všetko sa deje cez silné a efektívne otázky, kladené klientovi a ten objavuje svoje vnútorne zdroje na ceste k splneniu nejakého cieľa. Ja ako mentálny kouč sa zaoberám predovšetkým jeho mindsetom (nastavením mysle).

Ako pracuješ s klientami ty ako kouč?

Záleží to od situácie, od konkrétneho človeka, ja totiž využívam  koučing i mindfulness. Na začiatku sa snažím klienta vypočuť a zistiť, čo ho ťaží alebo po čom túži. Ak potrebuje pomôcť s usmernením myšlienok k svojmu cieľu, vtedy prichádza na rad koučing. No keď príde úzkostný alebo depresívny klient, ak viem, že to dokáže zvládnuť pomocou tréningu mindfulness, používam takzvané mentorské sprevádzanie… Pri tomto sprevádzaní ponúkam potencionálne nástroje, ako dostať tento stav pod kontrolu. Snažím sa, aby  človek  dokázal zamerať pozornosť na prežitok samotný správnym spôsobom. Medzi ním a jeho uvedomením sa postupne vytvára akoby priestor osobnej slobody, čo má silný terapeutický efekt. Prežitok tým nepotláčame, ale meníme k nemu náš vzťah, čo recipročne mení prežitok samotný. Niekedy sa stáva, že začneme pracovať formou koučingu, ale postupne sa vynorí nejaká mentálna prekážka či ťaživý stav a vtedy používame kombináciu oboch metód.

Poďme si teda vysvetliť pojem mindfulness bližšie…

Mindfulness je v preklade všímavosť, neodsudzujúce (non-udgemental) pozorovanie toho, čo sa práve odohráva v našej mysli. Spočíva najmä v hlbokom prijatí práve prežívanej skúsenosti. Prijímame, že sa niečo deje, ale nerezignujeme na to. Vnímame jemné zmeny toho, čo práve zažívame – bez posudzovania a analýzy. Postupné trénovanie všímavosti posilňuje myseľ a prináša skvalitnenie nášho každodenného prežívania.  

V mindfulness sa nepracuje s konceptami, ale skutočnou podstatou našej aktuálnej skúsenosti.

Odkiaľ pramení mindfulness? Opiera sa aj o vedecký základ?

Mindfulness sa ako terapeutická prax začala výraznejšie skloňovať najmä od roku 1979, kedy vznikla Klinika redukcie stresu na univerzite v americkom štáte Massachusetts. Zakladateľom tejto kliniky a v súčasnosti jej emeritným profesorom je Jon Kabat-Zinn. J.K. Zinn sa ešte ako vysokoškolský študent stretol s budhistickou meditáciou vipassana a po hlbšom preniknutí do jej podstaty začal princípy tejto meditácie uplatňovať aj v terapeutickej praxi. Zaujímali ho efekty meditácie z čisto medicínskeho hľadiska. Postupne sa o efekty praxe mindfulness začali zaujímať aj ďalšie vedecké disciplíny, najmä neuroveda a psychológia. Exponenciálny nárast takto zameraných výskumov prišiel ale až po roku 2000. Začala sa využívať funkčná magnetická rezonancia, ktorá preukázala pozitívne efekty v oblasti neuroplasticity ľudského mozgu. Tento a ďalšie faktory potvrdzujú prospešné efekty na komplex ľudského zdravia. Vo Veľkej Británii si napríklad mindfulness terapiu môžete nechať preplatiť cez zdravotné poistenie.  

Ako prebiehajú tvoje stretnutia s klientami? Nemajú obavu zdôveriť sa ti?

Mne sa osvedčilo poskytovať ľuďom úvodný oboznamovací rozhovor. Klient mi môže pokojne zavolať, načrtnúť svoj problém a ja mu vysvetlím, akým spôsobom mu môžem pomôcť. Je to nezáväzné a zároveň pomáha klientovi rozhodnúť sa. Dôvera je v našom vzťahu kľúčová. Neťahám z ľudí žiadne informácie ani tajomstvá nasilu. Nie je namieste ani konkrétne vchádzať do nejakých tráum z detstva a podobne. Ak sa vynorí niečo ťaživé z minulosti, tak sa v tom zbytočne „nevŕtame“. Pracujeme s tým tak, aby to postupne v čase vybledlo.

Od čoho závisí úspešnosť celého procesu terapie?

Myslím, že hlavne od odhodlanosti klienta ísť do tohto procesu a pracovať s tým, čo príde. Potrebná je aj nekompromisná úprimnosť k sebe samému a taktiež značná dávka trpezlivosti. Myseľ totižto potrebuje čas na zmeny. Zmeniť určité postoje, osvojiť si konkrétne mentálne zručnosti, to všetko chce svoj čas. Pretože niečo, čo sme roky vytvárali, nesprávne koncepty, utkvelé predstavy a nefunkčné postoje nezmeníme zo dňa na deň. Tento proces môže priniesť na určitý čas aj nejaký diskomfort a treba naň byť pripravený. Odmenou je však oslobodenie a „mladšia myseľ“.

Pri ťažkostiach je dôležité neodkladať to a vyhľadať odbornú pomoc, či už psychiatrickú, psychoterapiu alebo mindfulness. Mindfulness má vynikajúci preventívny účinok. Tréning mysle sa stane prirodzenou súčasťou nášho životného štýlu. Oblasti, v ktorých sa vďaka mindfulness dosiahli obzvlášť výborné výsledky, sú predovšetkým: depresie, úzkosti a chronické bolesti. Z bežných civilizačných ochorení sú preukázané zlepšenia stavov pacientov s vysokým/nízkym tlakom, srdcovými problémami, tráviacimi ťažkosťami, poruchami spánku, či liečbe rôznych foriem závislostí.

Môžeš bližšie špecifikovať tieto benefity?

To, že sa na zdanlivo neriešiteľný a ťaživý problém začneme pozerať inou optikou, je veľmi oslobodzujúce a myseľ akoby omladne. Dokážeme vyriešiť široké spektrum problémov. Napríklad nefunkčné vzorce správania vo vzťahoch, problémy so spánkom či dávne krivdy. Ja sám som v mladosti nebol príliš vyrovnaný človek. Mal som v sebe vnútorný nepokoj, dokonca som ako teenager prešiel aj traumatizujúcimi skúsenosťami. Snažil som sa hľadať východisko, ako z toho von, ako prísť k spokojnosti. Poháňal ma však vnútorný motor, ktorý som mal v sebe a preto som neustále niečo hľadal a experimentoval. Kľúčovým momentom bolo objavenie meditačnej techniky vipassana. Tam niekde začala aj moja cesta…

S oslobodením mysle prichádza aj odpustenie?

Áno, ak nám bolo ublížené, prestane nás to ťažiť. Poviem to znovu na vlastnom príklade. Môj vzťah s otcom v detstve nebol zďaleka ideálny. Potreboval som od neho viac súcitu, pochopenia a sprevádzania životom. Až po rokoch som pochopil, že mi mohol dať len toľko, aká bola jeho kapacita. Takže to, čo sám nemal, mi ani nemohol odovzdať. Otec čerpal len zo svojich skúseností a z toho, akým spôsobom bol vychovávaný on sám. Preto sa netreba „hrabať“ v minulosti, ale skôr sa zamerať na prítomnosť. Ja, v mojom prípade, môžem teraz dať svojim deťom to, čo som sám nedostal.

S akými problémami ťa ľudia najčastejšie oslovujú?

Ľudia prichádzajú so stavmi, s ktorými si nevedia rady. Môže to byť čokoľvek. Okrem mentálnych záťaží to býva napríklad kariéra, životné smerovanie , sebavedomie, rôzne traumy, je toho naozaj veľa. Veľa problémov sa týka vzťahov. Venujem sa aj nenásilnej komunikácii vo vzťahoch, aby sme v nich zažívali viac vzájomnej podpory a autentickej spokojnosti. Partneri sa často „udržiavajú“ v zraňovaní jeden druhého. Ideálne je, keď za mnou prídu spoločne, ale pomáha, aj ak príde iba jeden. Stačí, keď tento jedinec začne vo svojich postojoch niečo meniť a tým sa spravidla začína meniť aj celková kvalita vzťahu.

Vo vzťahoch je dôležité, keď sa partneri prijímajú navzájom kompletne akí sú, aj s nedokonalosťami.

Keď sa jedná o vzťahové problémy, sú iniciátorkami väčšinou ženy?

Väčšinou áno. Muži sa niekedy stavajú voči poradniam a koučom odmietavo. Myslím, že je to hlavne archetypálna (prapôvodná) záležitosť – muži sú viac uzavretí v  konceptoch, chcú pôsobiť ako silní, nezraniteľní a majú problém sa otvoriť. No môže nastať situácia, že takýto muž zrazu príde na workshop a začne vidieť rôzne jeho benefity. Zrazu sa mu otvoria nové obzory a vidí to, čo predtým nevidel. Zistí, že v týchto sférach môže nájsť pragmatickosť a na to, aby sa otvoril, potrebuje aj odvahu – čiže typické mužské vlastnosti. Aj ja som vyrastal na hrdinoch typu Arnold  Schwarzenegger či Bruce Lee, ale postupom času som prišiel na to, že hrdinstvom je aj to, keď sa zraniteľnosti postavím čelom a dokážem sa otvoriť.

Spomínal si, že organizuješ aj takzvané mužské kruhy, čo bolo podnetom pre ich vznik?

Ja osobne som vnímal, že mužská energia alebo inak neskrotené mužské ego prináša mnoho zbytočných konfliktov do tohto sveta. Keď sa pozrieme, kto stojí za najtragickejšími svetovými udalosťami, odpoveď je jasná… Následne som si položil otázku, ako môžem prispieť k zlepšeniu situácie. Mojich prednášok sa väčšinou zúčastňovali ženy. Tak som sa rozhodol, že vytvorím niečo, čo pomôže mužom, ale zároveň aj ostatným okolo nich. Začal som pracovať s mužmi, trénovať ich v rozvoji všímavosti a vyrovnanosti. V mužských kruhoch získajú muži možnosť cítiť sa v bezpečnom prostredí a môžu zároveň odložiť masku. Zisťujú, že nielen oni sami čelia problémom…   

Vyjadrenie o mužskom egu hovorí o tvojej značnej dávke sebareflexie… Akou formou a kedy prebiehajú tieto mužské stretnutia?

Áno, takto to vnímam ja a preto ma lákalo s tým niečo urobiť. Mužské kruhy sú špecifické v tom, že muži môžu navzájom zdieľať svoje problémy v bezpečnom prostredí. Je to veľmi uzdravujúci proces. Hlavnou zásadou je – čo sa v kruhu otvorí, to v kruhu ostáva. Sme apolitickí a neriešime názorové a náboženské rozdiely. Mužské kruhy organizujem pre 10 – 12 ľudí a majú celkom široký záber. Učíme sa, ako rozvíjať všímavosť v rôznych oblastiach života, nejaký čas meditujeme a ja osobne následne analyzujem, čo sa na stretnutí deje a ako môžeme pracovať s rôznymi fenoménmi. Zároveň ešte vždy riešime nejakú tému zo života – vzťahy, životnú víziu a podobne. Ja ako facilitátor (sprievodca kruhmi) strážim dodržiavanie danej témy. Muži prichádzajú na to, že je normálne, ak sa im dejú komplikované veci. Takisto ich prežívajú aj ostatní ľudia. Na sociálnych sieťach vidíme iba pozlátko, ktorým častokrát prekrývame smutnú realitu. Skupina sa navzájom ťahá a každý v nej pociťuje efekt synergie.

Tieto naše úzke kruhy majú štyri moduly. Hneď prvý z nich, ktorý začína v marci, sa bude venovať vytvoreniu životnej vízie. Tá môže mať viacero verzií – profesionálnu, vzťahovú, týkajúcu sa nejakých koníčkov, čohokoľvek. Keď je vízia vytvorená, nasleduje tvorba stratégie postupu, ako danú víziu implementovať do reálneho života.

Mnoho mužských frustrácií  pramení z toho, že robíme veci, ktoré nás nebavia a nedávajú nám zmysel. Tým pádom sme agresívni a podráždení. Šťastný muž nemá ani najmenšiu potrebu útočiť.

Existuje pri samotnej terapii nejaká postupnosť? Ako pracuješ so sebou ty osobne?

V prvom rade pracujem na prijatí všetkého, čo sa mi deje. Až následne sa presúvam na samotný jav, napríklad na nejakú silnú emóciu. Skúsim to vysvetliť napríklad na strachu. Akonáhle vyvstane nejaká forma strachu, hneď po jeho prijatí rozvíjam kapacity, aby som dokázal fungovať aj v ňom. Nevytesňujem ho, ale zároveň by ma nemal premôcť. Keď sa dostanem do náročnej situácie, urobím si tzv. „screen“. Pomenujem ho, uvedomím si ho a už len to samotné dokáže pomôcť. Prípadne sa zameriam konkrétne na tento strach a použijem dychové techniky alebo čokoľvek, čo funguje. Veľmi upokojujúci je napríklad samotný dlhší výdych. Pomôcť dokáže, aj keď si človek predstaví konkrétnu situáciu s nejakou inšpirujúcou osobnosťou. U každého to môže byť niekto iný – Matka Tereza, Ježiš či Dalajláma. Predstavte si, ako by reagovali v takej situácii oni. Snažím sa byť nad vecou a zameriavať sa nielen na svoje potreby, ale aj na potreby partnera, ak s ním riešim napríklad nepríjemnú situáciu. Snažím sa nacítiť na človeka, ktorý ma s niečím konfrontuje, pretože aj on má nejakú potrebu. Keby som chcel potlačiť to, čo sa deje, tak by som len vytvoril ďalšiu averziu voči tej už práve prebiehajúcej averzii.

Ako pracuješ v terapii s ľuďmi, ktorí sú na začiatku cesty a ako vyzerá ideálny proces?

V mindfulness je efektívne, keď sa človek v začiatkoch sústredí na svoje somatické (telesné) prejavy tela. Je to jednoduchšie. Pozorujeme svoj dych, tep, potenie a podobne. Neskôr sa už dokážeme sústrediť na svoje emócie a nakoniec aj na samotnú myseľ a to je už najvyšší level. Ideálne je pochopiť a praktizovať prijatie. Prijatie skutočnosti takej, aká je, prijatie samého seba aj s chybami a druhého človeka bez posudzovania. Na všetko sa pozeráme akoby zvrchu a naša myseľ zisťuje, že všetko je nestále. Keď pozorujeme napríklad nejaký svoj neprospešný mentálny stav, vnímame jeho nestálosť a on tým stráca na sile. Myseľ postupne prestáva lipnúť na zlosti, chtivosti a zaslepenosti a  čím viac sa prehlbuje vnútorný pokoj, tým viac sa stávame vyrovnanejšími. Na neprospešné stavy sa viažu negatívne myšlienky. Tie môžeme buď živiť alebo s nimi pracovať tak, že postupne zoslabnú a stratia sa. Na toto je však potrebná veľká dávka trpezlivosti. Zmeniť intenzitu a kvalitu svojho podvedomého myslenia je beh na dlhé trate. Lenže skratky v tomto prípade neexistujú.

Takže meditácia neznamená len akési „vyčistenie hlavy“ od myšlienok?

Meditácií je veľa druhov, môžeme praktizovať aj meditáciu zameranú na koncentráciu – napríklad pozorujeme plameň horiacej sviečky… V mindfulness  však praktizujeme všímavosť hocikedy v priebehu dňa, hlavne pri náročných situáciách. Keď ale chceme napríklad večer v pokoji meditovať, vtedy má mindfulness iný charakter, vchádzame v rámci meditácie do jemnejších rovín. Ani vtedy sa nesnažíme myseľ vyprázdniť, bolo by to kontraproduktívne. Snažíme sa pracovať s tým, čo nám aktuálne prichádza do mysle. Rozhodnutie je vždy na nás, kedy sa snažíme byť len tu a teraz pri bežných aktivitách a kedy praktizujeme hlbšiu meditáciu. Obe sa dopĺňajú. Postupne prichádzame na to, že myseľ neovláda nás, ale ovládame my ju.

Keď sa potrebujeme niečo naučiť, použijeme koncentráciu, ale keď potrebujeme ustáť nejakú emocionálne vypätú situáciu, tak ju ustojíme, ak máme natrénovanú všímavosť.

Má mindfulness vekový limit? Je vhodný aj pre deti?

Mindulness je vhodný pre každého, ale je samozrejme potrebné prispôsobiť spôsob praxe kapacitám danej vekovej skupiny. V západnej Európe sa s technikami mindfulness stretnete už v materských školách. S kamarátkou psychologičkou Zuzkou Šeligovou sme napríklad organizovali celodenný rodinný workshop a letnú školu mindfulness – cvičenie sprítomňovania sa, kde sme pracovali s deťmi. Už z workshopu sme dostali od rodičov pozitívnu spätnú väzbu, písali nám, ako sa napríklad prehĺbili ich vzájomné vzťahy. Zmyslom letnej školy mindfulness bolo rozvíjať elementárnu (základnú) schopnosť spočívania v prítomnosti z dôvodu, že pozornosť detí je v súčasnosti veľmi atakovaná smart technológiami. Učili sme deti, ako sa majú sprítomňovať, len veľmi elementárnymi (základnými) technikami. Rozvíjali sme prvky emocionálnej inteligencie, schopnosti hlbšieho vnímania seba i druhých. Bolo to veľmi pekné a myslím, že do ich života zároveň aj prínosné.

Chcete sa vyskúšať terapeutický prístup Dušana Šeba na vlastnej koži?

Navštívte jeho webovú stránku a dozviete sa viac: https://mindcoach.sk

Zaujímavé podujatie sa koná už v sobotu 15. februára 2025. Je to celodenný interaktívny workshop s psychiatrom MUDr. Jakubom Šimonom, kombinujúci nenásilnú komunikáciu a mindfulness. 

 

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa