75-ročné jubileum
Denne prechádzame ulicami Žiliny. Chodíme mestom, frekventovanými aj menej známymi ulicami, kráčame a naháňame sa za svojimi povinnosťami. Málokedy si však pozrieme nevšedné a dominantné stavby, ktoré dávajú Žiline osobitú atmosféru a veľkoleposť. Mnohé z nich majú v rodnom liste dátum vybudovania starý už niekoľko desaťročí. Málokto sa pritom zaujíma, kto sa podpísal pod výstavbu týchto budov. Teraz je však ten správny čas pripomenúť si ľudí – odborníkov, projektantov, stavbárov, majstrov, vedúcich pracovníkov aj riaditeľov, ktorí prispeli k budovaniu zaujímavej tváre nášho mesta. Veď bez nich by Žilina nebola Žilinou.
Všetkých spája významný podnik Pozemné stavby Žilina, ktorý vznikol 29. októbra 1951. Podľa zriaďovacej listiny boli predmetom činnosti podniku stavebné a montážne práce investičnej výstavby vtedajšieho Žilinského kraja. Podnik zameraný na pozemné staviteľstvo zmenil tvár severného Slovenska od Novej Dubnice až po Liptovský Hrádok. V rokoch najväčšej slávy mal 7 200 zamestnancov a 900 učňov vo vlastnom odbornom učilišti.
Za 40 rokov postavil viac ako stotisíc bytov a k nim aj príslušnú občiansku vybavenosť – jasle, škôlky, základné školy, zdravotné strediská, obchodné prevádzky či pavilóny služieb. Nezabúdalo sa ani na technickú infraštruktúru – inžinierske sieti, kanalizáciu, vodu, plyn, elektrinu, cesty, chodníky, parkoviská a parky. V systéme trojstupňového riadenia (podnik – závod – stredisko) boli hnacím motorom práve strediská, ktorých fungovalo vyše 50. Vedúci týchto stredísk boli výrazné osobnosti a skutoční odborníci.
Mnohé technológie sú dnes samozrejmosťou, no v tom čase boli v pozemnom stavebníctve novinkou a Pozemné stavby Žilina boli v ich používaní priekopníkom. Príkladom je zakladanie stavieb na pilótach, stavby z oceľových konštrukcií či budovanie základných škôl z tehloblokov.
Vyše 20 rokov bol podnikovým riaditeľom Pozemných stavieb Miloš Gejdoš. Práve on venoval veľkú pozornosť technickému rozvoju a progresu nielen na vlastnom vývojovom pracovisku, ale aj v celom slovenskom stavebníctve. Podporoval investorov a projektantov v odvážnych technických riešeniach, ktoré podnik následne realizoval. V panelovej výstavbe uzrelo vďaka nemu svetlo sveta mnoho zlepšení, racionalizačných opatrení a niekoľko patentov.
Pozemné stavby Žilna budovali po celom Slovensku hotely, kúpeľné domy, sanatóriá, priemyselné a športové stavby, lyžiarske vleky, televízne vysielače, železničné stanice, poľnohospodárske objekty či obytné domy. Mnohé stavby zrealizovali aj v Prahe a Ostrave. Pre ministerstvo zahraničných vecí zrekonštruovali naše veľvyslanectvá v Mexiku, Paríži, Pekingu a Moskve.
Projektanti a stavbári tohto významného podniku zanechali výrazný rukopis aj v Žiline. Priam stavbárskou perlou je Dom odborov Žilina, ktorý dodnes slúži na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Známe sú však aj ďalšie stavby, ako napríklad Mestský úrad, Stredná priemyselná škola stavebná, Stredná poľnohospodárska škola, Dom techniky, športová hala, viaceré banky či krytá 50-metrová plaváreň, ktorá bola postavená ako vôbec prvá svojho druhu na Slovensku. Vymenovať všetky stavby v Žiline by bolo veľmi náročné, veď Pozemné stavby boli progresívnym a moderným podnikom, ktorý kráčal s dobou a požiadavkami mesta.
Dôležitou súčasťou ich každoročných plánov bola hromadná výstavba bytov. S budovaním prvého panelového domu v Žiline začali 15. marca 1959. Len pre zaujímavosť, priemerný trojizbový byt s výmerou 78 m² postavili vtedajšie Pozemné stavby za 157-tisíc korún, čo je v prepočte na dnešnú menu približne 5 300 eur. V 80. rokoch vyrábal podnik panely pre 5-tisíc bytov ročne, z čoho viac ako 4-tisíc využil pre vlastnú potrebu. Zvyšok dodával podnikom ako Priemstav Prievidza, Pozemné stavby Banská Bystrica a iným.
„V našom podniku pracovali šikovní a zruční stavbári, robotníci, ale aj mladí inžinieri, ktorým stavbárčina priam učarovala. Nedá sa spomenúť úplne všetkých, ale vždy som rád, keď niekoho z nich stretnem. Určite medzi nich patria Jozef Štrba, Ján Majerský, Pavol Taragel, Ivan Kolárik, Miroslav Vozár a Anton Murárik. Títo odborníci zúročili svoje skúsenosti z podniku a v rôznych odboroch sú aktívni dodnes. Nedá mi však nezaspomínať si aj na majstra Petra Bruna a stavbyvedúceho Jána Baláža. Boli to ľudia na správnom mieste, dušou aj srdcom stavbári. Podobne ako Magda Bublíková, dlhoročná vedúca sekretariátu a skutočná duša podniku. Dokonale poznala celú firmu a pre všetkých kolegov bola vždy veľkou oporou.
Rovnako nemôžem opomenúť ani skvelú spoluprácu s rôznymi investormi. Nebyť MUDr. Ladislava Augustína, riaditeľa Okresného ústavu národného zdravia v Žiline, nevyrástol by a neskvalitnil by sa areál našej nemocnice. Podobne aj Žilinská univerzita mala šťastie, že v jej čele stál v tom čase rektor Anton Puškár. Vďaka nemu sa postavila študentská menza a ďalšie potrebné budovy pre univerzitu,“ zaspomínal si Igor Nesselmann, ktorý v Pozemných stavbách Žilina odpracoval vyše 25 rokov. Pôsobil na rôznych pozíciách – trinásť rokov bol námestníkom a štyri roky posledným podnikovým riaditeľom.
Pred vyše 50 rokmi začali stavbári v Žiline, konkrétne na sídlisku Vlčince, stavať najdlhší panelák na Slovensku, ktorý je dnes verejnosti známy pod názvom „Čínsky múr“. „V roku 1974 bol dokonca najdlhším panelákom v celom vtedajšom Československu. Jeho dĺžka dosahuje 360 metrov, má 8 poschodí a 22 vchodov. Unikátny je najmä tým, že každý zo 453 bytov je navrhnutý tak, že disponuje lodžiou aj balkónom. Projektanti museli do stavby zakomponovať aj podchody pre peších, aby nemuseli túto obrovskú budovu zdĺhavo obchádzať,“ dopĺňa zaujímavosť bývalý podnikový riaditeľ Ing. Igor Nesselmann.
Pozemné stavby v Žiline vznikli pred 75 rokmi. Na ich dobré meno, ako aj na výnimočné stavby v našom krajskom meste, po celom Slovensku či v zahraničí, nemožno zabudnúť ani dnes. Vážme si ich prácu a diela, z ktorých mnohé patria k skutočným architektonickým skvostom. Zároveň vďaka nim našli tisíce rodín svoj domov v bytoch v rôznych častiach Žiliny.
Preto patrí všetkým pracovníkom Pozemných stavieb Žilina za ich dlhoročné úsilie a dokonalú prácu veľká vďaka.
Autor: Milan Kosec
Mohlo by vás zaujímať: https://www.mojtyzden.sk/spravodajstvo/architekt-ktory-dal-ziline-modernu-tvar-michal-maximilian-scheer-a-jeho-pribeh-ktory-vas-prekvapi/
