15.7 C
Zilina
14. júla 2024

Štátny komorný orchester v Žiline sa dostáva čoraz viac do povedomia ľudí

V ŠKO Žilina sa posledné tri roky mnoho zmenilo. Budova Domu umenia Fatra získala nový šat, do vedenia na pozíciu generálneho riaditeľa nastúpil Karel Hampl, pre ktorého je táto práca doslova srdcovou záležitosťou. S entuziazmom sebe vlastným nám porozprával, čím všetkým za posledné obdobie orchester prešiel a na čo sa môžeme tešiť.

Keďže pochádzate z Čiech, položím asi často opakujúcu sa otázku – ako ste sa ocitli v Žiline?

Pochádzam z východných Čiech, z Českej Třebovej. Na konzervatóriu v Kroměříži som vyštudoval hru na husliach, následne som pokračoval na Janáčkovej akadémii v Brne, odbor hudobný manažment. Som teda vyštudovaný hudobný manažér. Potom som odišiel na stáž do Viedne a po návrate som sa venoval  pedagogickej činnosti – učil som deti hrať na husliach. Táto práca je veľmi náročná a ja som v tom čase našiel inzerát na post manažéra v Žiline. Tým, že som nemal v tom čase žiadne dlhodobé záväzky, ani pracovné či rodinné, prihlásil som sa, vybrali ma a v roku 2015 som sa stal manažérom v ŠKO Žilina. V roku 2019, po odchode riaditeľa Vladimíra Šalagu do dôchodku, som sa prihlásil na konkurz a vyhral som. Vymenovaný za riaditeľa som bol 1. februára 2020. Bolo to tesne pred Covidom.

Bolo náročné nastúpiť do takejto doby?

Moja štartovacia pozícia bola jednoduchšia v tom, že som bol predtým manažér, tak ako môj predchodca Vladimír Šalaga, ale zodpovednosť na týchto dvoch pozíciách sa vôbec nedá porovnať. Každá z nich má, samozrejme, svoje špecifiká, ale obdobie Covidu bolo naozaj náročné. Všetci sme sa učili, ako štát, tak aj úradníci, Ministerstvo kultúry či Ministerstvo zdravotníctva. Prvé tri mesiace sa nedialo vôbec nič, sezónu sme predčasne ukončili, všetci ostali doma a cvičili orchestrálne party z klasického a romantického repertoáru, ktoré sme im poslali mailom. Potom sa začalo hrať na jeseň, ale 1. októbra sa znovu všetko zatvorilo. Posledné obmedzené otvorenie na päťdesiat percent bolo na jar 2022 a potom sme od apríla už fungovali štandardne. Keď sa už dalo aspoň interne pracovať, robili sme online koncerty. Náš zriaďovateľ – Ministerstvo kultúry SR, nás plne podporoval, aj keď sme mali nulový príjem. Keďže sme ušetrili náklady za organizáciu veľkých koncertov, mohli sme robiť každé dva týždne online koncert. Z ušetrených nákladov sme zaplatili firmu, ktorá nám to natočila. Nebol to live záznam naživo, ale záznam koncertu. Vždy týždeň po nahrávke sme to spracované pustili na YouTube a rozoslali pozvánky.

Určite to bolo ťažké aj pre hudobníkov. Ako to zvládali?

Hudobníci, samozrejme, mali svoj plán práce, museli doma cvičiť, ale malo to päťdesiatpercentnú úspešnosť oproti tomu, keby cvičili spolu. Tie online koncerty nám trochu vypomohli, ale veľmi zle sa pracuje, keď  orchester nemá žiadnu spätnú väzbu. Väčšinou som bol prítomný len ja, kolegyňa a dirigent a chýbali tam emócie. A po technickej stránke to tiež nebolo jednoduché. Napríklad v Slovenskej filharmónii majú zabudovanú techniku na streamovanie, naproti tomu u nás v Žiline to bolo ťažšie. V Štátnej filharmónii Košice zase spolupracovali s miestnou televíziou, ktorá mala skúsenosti aj s klasickou hudbou. Tým, že nielen umelci zostali bez práce, ale aj pomocní pracovníci – zvukári, osvetľovači, tak sme oslovili jednu žilinskú firmu na pomoc s natáčaním, čomu boli, samozrejme, radi. Pri zverejňovaní koncertov na YouTube sme museli riešiť ešte aj otázky autorských práv. Prišli sme ale aj na to, že povedomie ľudí sa zlepšilo, návštevnosť na YouTube sme mali oveľa väčšiu, ako naživo na koncertoch. Veľa vecí sme museli riešiť vo vlastnej réžii, niekedy skoro „na kolene“ , pretože ako jediný orchester na Slovensku nemáme marketingové oddelenie. Chorobnosť sme mali u nás nízku možno aj vďaka tomu, že sme zaistili testovanie priamo u nás v Dome umenia Fatra a tak predišli mnohým problémom. Ale aj tak tých problémov bolo dosť a s odstupom času môžem povedať, že to bol to veľký test charakterov ľudí.

Takže vám toto náročné obdobie trochu pomohlo sa zviditeľniť aj medzi mladšou generáciou?

Tým, že návštevnosť potrebujeme, chceme sa priblížiť aj mladšej generácii. Častokrát som hovorieval, že z desiatich mladých opýtaných ľudí na ulici jedenásť nevie, kde sa nachádza Štátny komorný orchester. Teraz si myslím, že to už tak nie je. Je to aj vďaka novej fasáde, ale aj propagáciou na sociálnych sieťach. Teraz o nás zvýšila povedomie aj televízia, keď sme vystupovali s rockovou skupinou Aya. Bola to veľmi úspešná akcia, dobre spropagovaná komerčnou televíziou. Ďalej RTVS odvysielala hudobný dokumentárny cyklus Tváre orchestra. Je to taká polhodinová relácia o každom orchestri zvlášť. Naša relácia mala najväčšiu sledovanosť. Takisto sme dostali ponuku do relácie Slovensko  v obrazoch, reportáž v tejto relácii sa venovala obnove Domu umenia Fatra. Robíme, čo sa dá.

Kolektív hráčov je stály alebo sa obmieňa?

Tým, že orchester vznikol v roku 1974 a nastúpili sem mladí hráči, väčšinou absolventi Žilinského konzervatória, veľa z nich je v súčasnosti v dôchodkovom veku. Generačná obmena nastáva posledných pár rokov. Teraz momentálne je ten kolektív zmiešaný, máme aj mladších hráčov aj starších. Myslím, že je to takto dobré, pretože mladší ľudia majú viac sebavedomia ale menej skúseností a starší viac skúseností ale menej sebavedomia. Je dôležité nájsť prieniky a upokojiť prípadné rozbroje. Vážime si tých, čo sú tu už dlhé roky, ale takisto sme radi, že sa nám podarilo prilákať nové tváre. Nie je jednoduché nájsť kvalitných hudobníkov a máme dokonca aj hráčov z Česka, Ukrajiny, Bieloruska, Talianska či Ruska.  

Ako sa dostávate ku koncertom v zahraničí?

Najideálnejším variantom je, že si nás vytipuje nejaká agentúra, prípadne medzinárodný festival, ako to bolo napríklad s Jánošíkom vo Varšave na festivale Eufonie. Nadväzuje to na náš cieľ a naše vízie – prezentácia slovenského umenia v zahraničí. Funguje to tak, že vymyslíme nejaký projekt, napríklad úspešný projekt bol pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, kde sme v roku 2015 v Paríži a Berlíne hrali melodrámu od Egona Kráka – Pútnici so skvelými recitátormi Štefanom Bučkom a Dušanom Jamrichom. Ďalej pri príležitosti výročia M. R. Štefánika sme hrali v Berlíne a Prahe v roku 2019, minulý rok sme boli v Nórsku vďaka obnove Domu umenia Fatra z fondov EHP a teraz je to projekt Jánošík, kde sme sprevádzali projekciu nemého filmu Jánošík k 30. výročiu vzniku Slovenskej republiky v Prahe a Varšave. To sú projekty priamo financované Ministerstvom kultúry v spolupráci s Ministerstvom zahraničia a s príslušnými veľvyslanectvami a Slovenskými inštitútmi. Ja vnímam tieto výročia ako výsostne kultúrne, určite nie politické. Zatiaľ každá vláda tieto výročia rešpektovala a verím, že to bude takto aj naďalej.

Okrem zmeny vonkajšieho vzhľadu prešiel vylepšením aj interiér. Čo všetko je vo vnútri nové?

Interiér bol súčasťou projektu obnovy, ale iba čiastočne. Spravili sme nové osvetlenie, pribudol nový projektor a projekčné plátno, všetky sedadlá z osemdesiatych rokov boli zrepasované a ďalšie vyrobené nové (lóže). Ďalej sme vymenili koberce, drevené obloženie, rozšírili pódium a vymaľovali. Počas Covidu som dal urobiť reštaurátorský prieskum a zistili sme, že pôvodná farebnosť v koncertnej sále bola v tmavých červených a zelených farbách, zistili sa aj ďalšie skutočnosti, ako táto, pôvodne divadelná sála vyzerala. Po konzultácii s Pamiatkovým úradom sme sa dohodli, že nepôjdeme v interiéri cestou návratu do roku 1921, ako je to realizované zvonku Domu umenia Fatra. Narušili by sa akustické a vizuálne vlastnosti tejto sály. V súčasnosti sú vynikajúce a nechceme to meniť. V ďalšej fáze by sme chceli zrekonštruovať strechu, zmodernizovať kotolňu a vymeniť interiérové dvere.

Na aké koncerty sa môžeme tešiť v novom roku?

Vianočné koncerty sú doslova hitom žilinského publika, opäť mali veľký úspech a verím, že novoročné budú rovnako úspešné. V januári pripravujeme tri rôzne novoročné koncerty. Ku koncu mesiaca sa môžete tešiť na Čajkovského klavírny koncert b mol, vo februári na slávne operné zbory, husľovú dielňu s Daliborom Karvayom, otvárací koncert Roku českej hudby a koncert obľúbeného dirigenta Mishu Katza. Zaujímavé projekty budú aj na jar – napríklad v marci príde do Žiliny po 4 rokoch známa šansoniérka Radka Fišarová. V apríli pripravujeme veľkonočné koncerty, 33. ročník medzinárodného festivalu mladých umelcov Allegretto a ďalšie zaujímavé projekty. Samozrejme sme nezabudli ani na deti a pripravujeme tri koncerty v rámci cyklu Nedeľné matiné pre deti a rodičov a viaceré programy pre školy.

Čo by ste chceli na záver odkázať stálym návštevníkom a tiež ľuďom, ktorí ešte neboli na koncerte Štátneho komorného orchestra Žilina?

Našim stálym poslucháčom by som chcel predovšetkým poďakovať za priazeň a vernosť, bez nich by sme nemohli vôbec fungovať, mnohí z nich sú už ako naša rodina a priatelia. Sú našou inšpiráciou a spätnou väzbou, až po ich potlesku je naša práca dokončená a má zmysel. Tých, ktorí v Dome umenia Fatra v Žiline ešte neboli, by som rád pozval na ktorýkoľvek z našich skvelých koncertov, určite zažijú netradičný autentický zážitok, aký ešte predtým nepoznali – spojenie živej hudby, vizuálneho dojmu z pódia plného oduševnených hudobníkov a z krásnej sály.

O ŠKO Žilina

Vznikol v roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského“ typu na Slovensku, v súčasnosti prebieha už jeho jubilejná 50. koncertná sezóna. Doteraz uskutočnil vyše 3 400 koncertov doma, ako aj v 38 krajinách sveta – vo väčšine európskych krajín, v Tunise, Turecku, Arménsku, Južnej Kórei, trikrát v Číne, štyrikrát v Japonsku, dvakrát v USA, dvakrát v Kanade a ako prvý slovenský orchester na juhoamerickom kontinente v Brazílii.
ŠKO bol ako jediný slovenský orchester zapojený 15 rokov do veľkého medzinárodného projektu ONE – Orchestra Network for Europe, podporovaného Európskou komisiou a bol podporený aj z fondov EHP v rámci projektu „Prelaďme na novú vlnu – obnova Domu umenia Fatra“.
Okrem spolupráce s množstvom významných sólistov a dirigentov z celého sveta z oblasti klasickej aj populárnej hudby uskutočnil ŠKO aj šesť veľkých koncertných turné s vokálnou skupinou Il Divo vo veľkých európskych metropolách v 15 štátoch, kde si ich spolu vypočulo takmer 450 tisíc poslucháčov.
V aktuálnej koncertnej sezóne ŠKO účinkoval už na koncertoch v Poľsku (Bielsko-Biala, Varšava), Česku (Praha) a Francúzsku (Paríž) a pripravuje sa na vystúpenia na koncertoch a medzinárodných festivaloch po slovenských a českých mestách.

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa