Narodil sa v zmiešanom kanadsko-slovenskom manželstve, detstvo prežil v Kanade. Pohybuje sa medzi Kanadou a Slovenskom, ale často sa zdržuje aj Španielsku, kde tiež dlhšie obdobie pôsobil. Ako prvý Slovák vyštudoval kráľovskú diplomatickú školu v Madride – Escuela Diplomática a založil Kanadsko-slovenskú obchodnú komoru, ktorej je dodnes prezidentom. Hovoríme o Josephovi M. Burzovi. Poďte spolu s nami na chvíľu do Kanady.
Máte ekonomické a diplomatické vzdelanie, študovali ste v Európe?
Áno a v tejto súvislosti som dlhší čas žil v Španielsku, kde sa často rád vraciam. Ako prvé som vyštudoval zahraničný obchod v Bratislave. Počas štúdií som pracoval vo francúzskej spoločnosti Pryca. Následne som študoval marketing a históriu na súkromnej škole CEAC v Barcelone. Potom som pracoval v centrále najvýznamnejšej katalánskej banky Banco de Sabadell. Pracoval som na obchodnom oddelení a mal som na starosti strednú Európu. Za rozvoj vzťahov so Španielskom som dostal aj oficiálne písomné poďakovanie od vtedajšieho federálneho ministra obchodu. Pripravoval som sa na post v pripravovanej pobočke Banco de Sabadell v Prahe, ktorá však nikdy nebola otvorená. Bolo to predovšetkým z dôvodu začínajúcej hospodárskej krízy v Španielsku. Dozvedel som sa o možnosti štúdia na diplomatickej škole v Madride. Absolvoval som prijímacie skúšky na španielskej ambasáde a prijali ma. Bola to pomerne zaujímavá situácia, pretože som namiesto banky nastúpil na štúdia diplomacie. Bol som prvý Slovák, ktorý túto školu vyštudoval. Počas viac ako 50-ročnej histórie štúdií som sa stal prvým prezidentom všetkých študentov, ktorý nepochádzal zo španielsky hovoriacej krajiny.
O tom, ako sa študuje ekonomika malú predstavu máme, ale ako diplomacia?
Štúdium na kráľovskej diplomatickej škole v Madride bol to vskutku zaujímavý spôsob štúdia. Polovica mojich spolužiakov boli diplomati – tajomníci veľvyslanectiev. Moji spolužiaci boli z rôznych zaujímavých rodín, dcéry a synovia prezidentov, generálov z Južnej Ameriky ako napríklad synovec bývalého gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho, dcéra nikaragujskej prezidentky Violety Chamorrovej alebo dcéra ekvádorského prezidenta Rodriga Borju. Na podujatiach a prednáškach sa zúčastňovali napríklad španielske princezné (infantky) Elena a Cristina, nórska princezná Martha Louise, gróf Gebhardt von Moltke zo slávneho vojenského rodu, generálny tajomník Ligy arabských krajín alebo Javier Solana, v tom čase minister zahraničných vecí Španielska, neskôr generálny tajomník NATO, atď. Diplomy odovzdávali španielsky kráľ Juan Carlos I. s kráľovnou Sofiou. Práve z tohto obdobia sa poznám so Sofiou. Pre zaujímavosť partnerkou môjho spolužiaka Levana bola neskoršia dvojnásobná dočasná prezidentka Gruzínska Nino Burdžanadzeová. Inými slovami, diplomacia na vysokej úrovni „v priamom prenose“.
Aké predmety sa vyučujú na takejto škole?
Ako vyplýva z mojej predchádzajúcej odpovede, celý náš život na tejto škole bolo jedno praktické štúdium. Naše podujatia a cesty mali zaujímavý medzinárodný význam, boli sme stále v centre spoločenského diania. Organizovali sme napríklad Miss diplomatickej školy na veľkolepej lodi na rieke v Seville, pričom s víťazkou z Bolívie robili rozhovory mnohé bolívijské médiá. V Madride sme sa zúčastnili behu do Guinnessovej knihy rekordov, o našom živote som poskytol interview denníku Diario 16. Jednalo sa o tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, keď študenti všetci už museli mať titul v oblasti práva, ekonómie atď. Učili sme sa diplomatický protokol, medzinárodné právo a vzťahy, španielsku históriu, konzulárne právo. Bolo zaujímavé, že na škole mali mnohí vyučujúci šľachtický pôvod. V ročníku nás bolo 55 z viac ako z 30 krajín z celého sveta. Po ukončení štúdia nám diplomatická škola v Madride umožnila absolvovať stáž na Diplomatickej akadémii vo Viedni, najstaršej diplomatickej škole na svete z roku 1754. Akadémiu založila ešte cisárovná Mária Terézia pod názvom Orientálna akadémia.
Kam viedla vaša cesta potom?
Predpokladal som, že sa zapojím do diplomatických služieb, ale napokon som sa začal orientovať na Kanadu. Keďže som pracoval a študoval na zaujímavých miestach, zistil som, že ponúkané platy sú nižšie ako štipendium, ktoré som dostával v Španielsku. Založil som prvú konzultačnú firmu špecializovanú na vybavovanie trvalých pobytov v Kanade pre krajiny strednej Európy (vysťahovania do Kanady). Po troch rokoch života v Kanade si tieto osoby mohli požiadať o kanadské občianstvo (Canadian Citizenship) a získať tzv. dvojité občianstvo. Následne sme v roku 2001 založili Kanadskú obchodnú komoru v Slovenskej republike, ktorej som sa stal prezidentom.
Čo vás viedlo k jej založeniu?
Mnoho Slovákov malo záujem v Kanade podnikať alebo sa venovať exportu a importu. Rozhodli sme sa prepájať záujmy Slovenska a Kanady. Čiastočne ma inšpiroval aj môj priateľ Otto John Jelinek, bývalý kanadský minister športu a neskôr financií (Minister of National Revenue), ktorý založil Česko-kanadskú obchodnú komoru v Prahe. Keďže Slovensko je menšie, rozhodli sme sa okrem hospodárskej spolupráce venovať aj spolupráci v oblasti kultúry, umenia a športu. Teritoriálne sme rozširovali svoju pôsobnosť aj do Rakúska.
O aktivitách komory ešte pohovoríme, poďme najskôr do Kanady. Prečo by mal isť Slovák do Kanady aj za niečím iným ako turistikou?
Kanada môže byť príťažlivá pre viaceré skupiny ľudí, veď bola podľa OSN 7-krát vyhlásená za krajinu s najlepšími životnými podmienkami na svete. Po troch rokoch pobytu v Kanade je možné požiadať o kanadské občianstvo, pričom deti narodené v Kanade sa automaticky stávajú kanadskými občanmi. Noví imigranti majú po príchode do krajiny nárok na jazykové kurzy z anglického alebo francúzskeho jazyka v hodnote 5-tisíc dolárov. Rodiny majú v Kanade nárok na rodinné prídavky, ktoré sú výrazne vyššie ako na Slovensku. Základné a stredné školy, štátne aj cirkevné, majú bezplatné. Nie sú zamerané na memorovanie, deti takmer vôbec nedostávajú domáce úlohy, a preto sa slovenské deti mimoriadne rýchlo adaptujú na kanadský systém.
V prípade štúdia na kanadskej univerzite majú kanadskí občania alebo osoby s trvalým pobytom v Kanade neporovnateľne výhodnejšie poplatky ako tzv. international students. Kanada má veľmi vyspelé školstvo, pričom medzi 100 najlepšími univerzitami sveta sú hneď tri kanadské. Kanadu často preferujú ľudia, ktorých deti sa venujú ľadovému hokeju alebo krasokorčuľovaniu. Je tu najviac zimných štadiónov na počet obyvateľstva na svete. Všeobecne je v tejto krajine mimoriadne veľa športovísk. V 70-tych rokoch kanadská vláda zistila u obyvateľstva rozšírenú obezitu, a preto sa vehementne pustila do výstavby športovísk. Kanada je aj veľmi „zeleno orientovaná“ krajina , veď práve vo Vancouveri vznikla v roku 1971 svetoznáma organizácia Greenpeace. Funguje tu reálna demokracia, nízka kriminalita, takmer nulová miera korupcie, politická stabilita Spoločnosť je liberálna a už druhej polovice 90-tych rokoch sú možné sobáše osôb rovnakého pohlavia.
Mohlo by našinca v Kanade niečo zaskočiť?
Zvláštnosťou je napríklad, že deti rôzneho pohlavia musia mať oddelené izby. Maloleté deti nesmú zostať doma samé, pričom porušenie môže ktorýkoľvek sused nahlásiť na polícii. Rodičia nesmú biť deti, ani mu len dať rodičovsky po zadku. Ak jazdite príliš rýchlo, polícia vám môže nechať „zošrotovať“ auto. Oveľa drahšie ako na Slovensku sú cigarety, alkohol nie je taký dostupný a nekúpite ho v každých potravinách, ale len v špecializovaných obchodoch. Kanadskí zamestnávatelia preferujú tzv. canadian history, teda to, že ste už pracovali v Kanade. Pred viac ako 10-timi rokmi bol schválený medzivládny program, ktorý umožňuje Slovákom do 36 rokov pracovné povolenie na celom území Kanady – tzv. Open Work Permit s možnosťou predĺženia.
V akých povolaniach by sa Slováci mohli uplatniť?
V povolaniach v oblasti informačných technológií, elektroniky, fyzioterapeuti, web designeri, elektrikári, vodiči kamiónov, lekári, diplomované zdravotné sestry, atď. Lekári však musia v Kanade absolvovať diferenčné skúšky. Kanada má federálne a provinčné migračné programy. Kanadské provincie si samy určujú, ktoré profesie im chýbajú na danom pracovnom trhu. Tieto zoznamy žiadaných profesii sa obmieňajú. Ak žiadateľ o prácu neuspeje vo federálnom programe, ešte stále ma šancu uspieť v provinčnom.
Do akej miery poznajú Kanaďania Slovensko?
Bežný Kanaďan nevie zaradiť Slovensko. Ak poviete Česko-Slovensko je to o niečo lepšie. Kanaďan pozná veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Taliansko alebo Španielsko. Pre väčšinu Kanaďanov je stredná Európa zhluk malých štátov. Výnimkou je však staršia generácia fanúšikov hokeja. Stále si pamätá na legendárne trio hokejistov bratov Šťastných, ktorí hrali za tím Quebec Nordiques. Aj keď v Kanade poznajú ich meno bez interpunkčných znamienok. V Kanade je oveľa viac sledovanejšia NHL ako majstrovstvá sveta v hokeji. Slovensko nezviditeľňujú bežné veci, ale napríklad to, že sa prezidentkou Slovenska stala sympatická žena. Pre zaujímavosť, v Kanade je na najvyššom možnom poste generálnej guvernérky už štvrtá žena.
Ktoré sú vaše obľúbené miesta v Kanade, na Slovensku alebo inde vo svete?
V Kanade sa mi páči mesto Vancouver a blízke zimné stredisko Whistler Resort, ktoré bolo dejiskom Zimných olympijských hier 2010, na Slovensku je jednou z mojich najobľúbenejších destinácií Banská Štiavnica. Veľmi mám rád Viedeň, kde som určitý čas študoval na Diplomatickej akadémii, ale aj čarovnú oblasť Neziderského jazera s historickým mestečkom Rust, ktoré sú len na skok od Bratislavy. Milujem Andalúziu, kvôli jej zvláštnemu espritu a srdečnosti, hlavne Malagu, Rondu a Sevillu. Top je však pre mňa starobylé mesto Córdoba s úzkymi uličkami, plnými keramických kvetináčov. V lete je často v Córdobe aj 42 – 43 C, čo je už naozaj dosť …
Čo vaše záľuby?
V detstve som sa venoval výtvarnému umeniu, pričom som získal aj nejaké ocenenia. Ďalej to bolo lyžovanie, pomerne úspešne som lyžoval aj závodne. Od puberty to bolo predovšetkým karate, som nositeľom čierneho opasku. Stal som sa dokonca vo svojej kategórii aj majstrom republiky. Venoval som sa tiež skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Rekreačne hrávam tenis a obľúbil som si kondičné plávanie.
Vráťme sa ku Kanadsko-Slovenskej obchodnej komore, v čom spočíva jej činnosť?
Činnosť Komory sme nechali prirodzene plynúť, nestanovili sme žiadne mantinely. Okrem obchodnej činnosti sme sa vydali niekoľko kníh o Kanade, z ktorých spomeniem publikáciu Ako sa stať Kanaďanom, ktorá bola návodom ako sa etablovať v Kanade, získať prácu, trvalý pobyt, či začať úspešne podnikať. Jej pokračovaním bola kniha Chcem žiť v Kanade. Vydali sme aj knihu Úspešní Slováci v Kanade o 33 najúspešnejších osobnostiach slovenského pôvodu. K 100-mu výročiu narodenia magnáta Štefana B. Romana, majiteľa najväčších uránových baní na svete, sme vydali reprezentačnú knihu Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ.
Roman založil najvýznamnejšiu organizáciu Slovákov v histórii – Svetový kongres Slovákov, ktorej sa stal predsedom. Jeho právnym poradcom bol neskorší americký prezident Richard Nixon. Kniha bola medializovaná nielen na Slovensku, ale aj v USA, Čechách, Maďarsku, Kanade, Austrálii a inde. K Romanovi mám osobný vzťah aj preto, lebo s jeho synovcom Braňom som študoval. Bývalému generálnemu tajomníkovi Svetovému kongresu Slovákov Dušanovi Tóthovi sme v júni 2023 vydali autobiografickú knihu Moja cesta. V spolupráci s Air Canada sme vydávali medzinárodný časopis CANADA Exclusive. Vydávame aj prestížny medzinárodný magazín LIFE Exclusive v anglickom jazyku, ktorý je distribuovaný v strednej Európe, ale aj v Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku.
Popri publikačnej činnosti máte aj iné aktivity?
Podnikateľom pomáhame zakladať spoločnosti v Kanade a pomáhame legalizovať ich pobyt. Dlhé roky sme udeľovali Cenu kultúry Kanadsko-Slovenskej obchodnej komory v SR. Laureátmi boli napríklad slávna jazzová diva Diana Krall, kanadská primabalerína Anik Bissonnette alebo rockový spevák Bryan Adams. Diana mi doniesla lístok, kde bolo napísané, že jej rodina má pôvod v Henclovej, pričom sme ani jeden nevedeli, kde to je. Nakoniec sme zistili, že sa jedná obec v pri Rožňave. V spolupráci s Galériou mesta Bratislavy sme v roku 2011 organizovali výstavu známeho surrealistického maliara Ladislava Gudernu. Boli sme mediálnym partnerom koncertu Bryana Adamsa alebo vystúpení svetoznámeho kanadského cirkusu Cirque du Soleil. Snažíme sa prirodzenou cestou budovať aj národné uvedomenie.
V mnohých projektoch sa osobne angažujete, v čom aktuálne?
Áno, je to pravda. V rodnej obci Štefana B. Romana v Novom Ruskove pri Trebišove plánujeme otvoriť jeho múzeum v priestoroch historickej škôlky. Keďže som nedávno dostal z Kanady časť pozostalosti maliara surrealistu Ladislava Gudernu, ktorý v roku 1999 zomrel vo Vancouveri, chcel by som otvoriť stálu galériu Ladislava Gudernu v jeho rodnej Nitre alebo v Bratislave. Okrem toho pripravujeme prvú knihu o storočných ľuďoch na Slovensku, čo by mala byť čiastočne aj vedecká práca. Kniha by mala odpovedať na otázku, čo ich spája a aký spôsob života vedie k takémuto vysokému veku. Málokto vie, že Štefan Roman postavil katedrálu s najväčšími zvonmi v Kanade, ktorú ako prvú na americkom kontinente pokrstil osobne pápež.
Alebo to, že legendárny hokejista Stan Mikita, (vlastným menom Stanislav Guót), ktorý sa narodil v obci Sokolče, vymyslel zakrivenú hokejku, že režisér hollywoodských filmov Krotitelia duchov, Policajt zo škôlky alebo Dvojičky, Ivan Reitman sa narodil v roku 1946 v Komárne, že najlepšie platený manažér na americkom kontinente v roku 2002 bol Jozef Straus, ktorý sa narodil v roku 1946 vo Veľkých Kapušanoch. Jeden z najväčších svetových odborníkov na bitúmenové materiály je Ľudovít Zanzotto a narodil sa v Bratislave. Čestným prezidentom Komory bol slávny Tomáš Baťa, ktorý na jej pôde oslavoval svoje 91. narodeniny za prítomnosti médií. Čestným viceprezidentom Komory je bývalý prezident SR Rudolf Schuster, ktorý bol posledným veľvyslancom Česko-Slovenska v Kanade.
Koľkými jazykmi hovoríte, ktorým najčastejšie a ktorým najradšej?
Zväčša používam tri jazyky anglicky, slovenský a španielsky. Pri návštevách Viedne alebo Salzburgu hovorím, samozrejme, po nemecky. Moja stará matka z matkinej strany bola Nemka z starobylého rodu Bernkopf. Starý otec z matkinej strany pochádzal zo šľachtického rodu Zerdahelyi. Starká sa o mňa v detstve často starala, hovorila po nemecky, francúzsky, slovensky a maďarsky. Vedela krásne spievať, mala veľmi rada operety. Zaľúbený do nej bol aj Andrej Bagar.
