Na svätého Martina plače husia rodina. Veru, veru, v tomto období to majú husi naozaj spočítané, veď sú svätomartinským gastronomickým symbolom. Biskup, sv. Martin Tourský, býva niekedy vyobrazovaný práve s husou. V roku 371, keď sa uvoľnil biskupský stolec, ľudia žiadali, aby naň zasadol, no on zo skromnosti odmietal. Schoval sa vraj medzi husi, ktoré ho svojím gagotom prezradili a ľudia ho násilím vyviedli von. Ale biskupom sa predsa stal. Nič nevlastnil, žil skromne, no vedel sa vzoprieť každej neprávosti. Pochádzal z pohanskej rodiny, jeho otec bol vysokopostavený vojak a do vojska vyslal aj svojho syna. Aj medzi drsnými vojakmi ostal Martin ku všetkým úctivý a štedrý. Traduje sa, že keď stretol polonahého žobráka, čo sa triasol od zimy, rozťal svoj plášť a polovicu mu dal. V tú noc sa mu zjavil Ježiš, ktorý mal túto polovicu plášťa na sebe. Na druhý deň sa dal Martin pokrstiť.
Každopádne ho každoročne očakávame na bielom koni. Vraví sa: Martin, Klement, Katarína, raz je teplo, raz je zima. Takže o tom, ako bude zima vyzerať, zrejme nerozhodne sám. Tak schválne, ako to 11. 11. bude: Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde zima tuhá. Ak na Martina svieti slnko, tak to tuhú zimu znamená a dážď martinský mráz a suchotu prináša. Nech už to bude akokoľvek, teplej jesene sme si užili nadostač a hoci by možno niekto nedbal mať takúto aj zimu, predsa by nebolo od veci, keby sa okolo Vianoc Martin na tom bielom tátošovi cez Slovensko prebehol.
