Rozprávky, piesne, zvyky a tradície boli prirodzenou súčasťou detstva Miroslavy Martinkovičovej z Fačkova. Priviedli ju až k štúdiu etnológie, ktorá sa stala jej celoživotnou láskou. Osobitne sa venuje fašiangom, ktoré sú v Rajeckej doline fenoménom. S mnohými prvkami fašiangového obdobia sa nestretnete nikde inde na Slovensku.
Vyštudovali ste učiteľstvo a etnológiu. Kde ste študovali?
Študovala som na UKF v Nitre. Vtedy sa ešte etnológia dala študovať ako aprobačný predmet. Tak som si vybrala slovenský jazyk.
Ste učiteľkou, dá sa skĺbiť učiteľstvo a etnológia, ako to konkrétne robíte vy?
Dá sa, ale je prirodzené, že jednému odboru sa venujete intenzívnejšie. U mňa je to učenie, lebo to ma živí, ale etnológia je moja láska a venujem sa jej vo voľnom čase. Snažím sa prepojiť tradície aj s mojou prácou v škole. Žiakov vediem týmto smerom. Keď cvičíme v škole nejaký kultúrny program napr. na Vianoce, na Deň matiek, snažím sa ho orientovať týmto smerom, aj na hodinách hudobnej výchovy učím deti spievať ľudové piesne, aby poznali aspoň základný repertoár.
Prečo vám učarovali tradície, osobitne fašiangy v Rajeckej doline?
Rodičia ma odmalička viedli k tradíciám. Rozprávky, piesne, zvyky boli prirodzenou súčasťou môjho detstva. Milovala som príbehy starej mamy o zvykoch na Ondreja, na Vianoce, na Luciu…., neskôr som ich praktizovala aj ja sama. Tradície postupne aj u nás vo Fačkove upadajú do zabudnutia. S výnimkou fašiangov.
To je jediná tradícia, ktorá sa intenzívne a veľmi živo dodržiava dodnes. Preto som sa mala aj počas štúdia o čo oprieť. Chcela som tieto zvyky poznať hlbšie, zoznámiť sa s ich pôvodom, vývojom, porovnať ich s okolitými dedinami. Na túto tému som písala diplomovú prácu v r. 2002.
Fašiangy v Rajeckej doline sú fenoménom. Prečo to tak podľa vás je?
Obce, ktoré boli v minulosti konzervované prírodnými podmienkami a boli ďalej od mesta si tradície zachovali najdlhšie, lebo dlho odolávali vplyvu cudzích kultúrnych prvkov.
Čím sú výnimočné, čím sa odlišujú od fašiangov v iných častiach Slovenska?
Nešla by som až do takého širokého celoslovenského záberu, porovnám fašiangy v rámci Rajeckej doliny. V dedinách, v ktorých sa fašiangy zachovali sprievod tvoria rôzne masky či už tradičné, alebo novodobé ako rôzne čarodejnice a iné rozprávkové bytosti.
Vo Fačkove, Rajeckej Lesnej a Ďurčinej sprievod tvoria mládenci v tradičných krojoch. Symbolizujú konský záprah, a keďže za záprahom ťahajú klát, volajú sa kone alebo klátnici. Vo Fačkove na čele sprievodu figurujú dve masky – muža a ženy. Predstavujú mestského šviháka a ženu radodajku. Za nich sú prezlečení mládenci s najväčšou gurážou, pretože oni sa dopúšťajú najväčších lascívností, samozrejme, v rámci spoločensky dovoleného.
V spomínaných troch obciach sa fašiangového sprievodu zúčastňujú len slobodní mládenci. To je vzácny tradičný prvok, lebo v minulosti fašiangové obchôdzky organizovali výlučne regrúti, teda mládenci, ktorí v jeseni mali narukovať. V ostatných dedinách do sprievodu vstupujú aj ženy, deti, dievčatá, proste, každý, kto má chuť sa zabaviť.
Je v niektorej obci niečo, čo nikde inde na Slovensku neuvidíme?
Opäť sa odvolám na Rajeckú dolinu, konkrétne na Fačkov, Rajeckú Lesnú a Ďurčinú, kde fašiangári, klátnici alebo kone, ako ich nazývame, majú okolo pása naviazané pestrofarebné šatky so zvoncami a práve táto tanečná rekvizita je špecifická pre Rajeckú dolinu.
V Rajeckej Lesnej napríklad fašiangová obchôdzka trvá 3 dni. Začína v nedeľu svätou omšou a končí v utorok pochovávaním basy.
Ako je možné, že sa tieto tradície udržali také živé dodnes, koho je to najmä zásluha?
V prvom rade je to už spomínaná izolácia od okolitých obcí v minulosti, no a dnes je to vďaka nadšeniu mládeže, chlapci berú ako samozrejmosť, že po skončení základnej školy, to je taký nepísaný medzník, sa aspoň raz zúčastnia fašiangovej obchôdzky.
Ako sa u nás hovorí „budú chodiť po kláte“. V týchto troch obciach nemajú folklórne skupiny, ktoré by zachovávali tieto tradície. Tradície sú dodnes živé najmä vďaka mladým, ktorí nechcú, aby zanikli.
Skúste nám popísať, ako vrcholia fašiangy v Rajeckej doline?
Celé fašiangové obdobie vrcholí počas fašiangového trojdnia – nedeľa, pondelok, utorok, fašiangovými obchôdzkami. Poväčšine sa konajú v sobotu, iba v spomínaných troch obciach v utorok. Tieto obce považujem za najtradičnejšie a za také, ktoré najautentickejšie zachovali fašiangové obyčaje.
Počas obchôzdiek fašiangovníci chodia do domu, spievajú tancujú so ženami za čo dostanú výslužku a celá obchôdzka vrcholí vo večerných hodinách na zábave pochovávaním basy.
