„Stará mama, keď budem mať čas, tak si tie obliečky prešijem,“ podráždene okríkla starkú Marta. Odkedy jej ich dala ako svadobný dar, neustále sa vypytovala, kedy do nich periny oblečie. „Veď sú pekné, damaškové, boli drahé, prečo ich neoblečieš? Tak by som ti ich rada videla na posteliach,“ opáčila občas stará mama. Problém však bol v tom, že keď ich stará mama kupovala, nevšimla si, že majú väčší rozmer ako bežné obliečky. Bolo na nich treba odšiť pár centimetrov z každého kraja. Marta už aj mala vymyslené, ako to urobí, ale nemala jednoducho čas. Lepšie povedané, ako skoro čerstvá, niekoľkomesačná manželka, dávala prednosť iným veciam a aktivitám. Medzi svadobnými darmi mali obliečok dosť, stačilo ich len postupne obliekať, nechcelo sa jej obšívať ďalšie. S Martinom ešte nemali vlastný byt a keďže rodičovský dom bol dosť veľký, kým si niečo nájdu, prichýlili ich tam. A tak v jednej domácnosti žila s nimi aj babka. Obliečky jej nedali pokoja a vždy, keď zbadala, že sa Marta chystá prezliekať periny, nenápadne striehla pri dverách spálne. Keď videla, že zo skrine vyťahuje zas iné obliečky ako tie jej pekné, modré, damaškové, zvesila hlavu a smutná odišla do svojej izby.
Prešlo niekoľko mesiacov a stará mama zomrela. Dožila sa krásneho veku a za všetky úprimné modlitby a lásku k blížnemu jej pánbožko doprial krásnu smrť v spánku. Hneď na druhý deň Marta vytiahla kufríkový šijací stroj a modré damaškové obliečky zo skrine. Celá ich oprava jej trvala sotva trištvrte hodinu, aj s našitím ozdobnej stužky. Keď došila, boli mokré od sĺz. Tíško plakala, stískala ich v ruke a tisla k tvári. Ešte v ten deň do nich periny obliekla. „Stará mama, nehnevajte sa,“ šepkala pri tom a po lícach jej stekali slzy ako hrachy. Tak veľmi si priala, aby ich videla. Z malého dôchodku jej ako svadobný dar kúpila a pyšne odovzdala parádne, drahé damaškové obliečky, ktoré až do jej smrti ostali uložené v skrini. Až teraz si Marta uvedomila, ako málo stačilo, aby bola babka pri pohľade na ne šťastná. Už sa to nedá vrátiť späť. Pri spomienke na starú mamu jej to však vždy zíde na um a aj keď si to nechce priznať, nikdy si to neodpustila. Modré damaškové obliečky vydržali dlhé roky. A napriek tomu, že ich odvtedy Marta obliekala zo všetkých najčastejšie.
