Miloš sa rozhodol zavárať jablká s chrenom. Kulinársky koncert á la Mars. Venuša sa opäť len s úžasom prizerala. Podaktorí chlapi keď varia, a Miloš k nim patrí, posmelení reláciou typu „Kluci v akci“, „Áno, šéfe“, hodinu pozerajú, ako sa jedlo pripravuje, ďalšiu hodinu cizelujú nákup surovín, ďalšiu dokupujú vychytávky a pomôcky. Dve hoďky trvá samotná realizácia pokrmu, rovnako dlho líčenie obtiažnosti a osobného nasadenia. Za tri minúty je jedlo spapané a dorazia sa chlebom s trojcentimetrovým kolieskom vysočiny na horčicovom lôžku. Mňam!
„Nadúroda“ jabĺk mala pôvodne skončiť v „dezertnom jabĺčkovom“, internet však chcel inak. „Máme malé fľašky na zaváranie?“ opýtal sa Miloš. „Nejaké prinesiem,“ zahundrala Beta predstavujúc si tú spúšť v kuchyni na konci procesu. „Koľko chrenu a jabĺk vojde do jednej fľašky?“ opáčil Miloš. „Neviem, veď aj ty vidíš, aké veľké je jablko, koľko je chrenu,“ odpovedá Beta podráždene. „Aha. Fľašky sú umyté?“ pokračuje výsluch. „Niektoré áno, niektoré nie,“ navádza Beta, že by bolo načim ich umyť.
„Sú,“ znel Milošov verdikt po vizuálnej kontrole. Na kredenci sa objavili nástroje ako na operačnej sále, keď sa primár Sova chystal zoperovať totálnu endoprotézu. Jablká ošúpali spoločne, chren sa podujala očistiť Beta. Pravdupovediac, nemala odvahu rozpozerať niečo v telke, ako jej Miloš odporučil, lebo konverzácia typu: „Tie jablká mám strúhať takto hrubo? Tenšie? Nie, to už je kaša! Dobre, tak nie na robote, ale ručne. Otvor okno, slzím z toho chrenu, podlož to pod robot…..,“ jej nedávala šancu vidieť súvislých ani len päť minút zo seriálu, kde mal Koleník rozohratý koncert bicepsov. Tak ostala v kuchyni a servilne vybrala strúhadlo, na ktorom dorazila zvyšok jabĺk.
Na linke má Beta nespočetne veľa takých „lízatiek“, ktorými dokonale vytriete misku od cesta alebo pekáč od výpeku. Žiadna z nich ale nebola poctená a Miloš všetky misky čistil vystretým prstom. Beta teda uteká k telke, aby Miloš nemal pocit, že mu stále stojí za zadkom, keď ju zrazu dostihne ďalšia zákerná otázka, za ktorou ich zarinčí celá reťaz.
„Ako to mám sterilizovať?“ Koleníka v tielku aj tak nestihla, tak je to v podstate jedno. Vracia sa. „Neviem, máš recept,“ naťahuje a pokúša sa o malý komplot. „No v recepte sa píše…,“začíta sa Miloš. „Tak to rob podľa receptu,“ odváži sa Beta po dvoch deci bieleho, ktoré jej Miloš doprial ku tej pohode, čo jej pripravil. „No píšu, že po sterilizovaní sa to nechá stáť vo vode a potom obráti hore dnom. Ale ako sa to sterilizuje, nepíšu.“ Víno Bete rozviazalo jazyk, a tak mu odovzdala tajomstvo sterilizovania. Pripadalo jej to, ako keď si s kamoškami vymieňajú recepty pri víne. Lebo baby sa, na rozdiel od chlapov, na stretnutí v reštike nedokážu odviazať. Aj Beta sa vždy vyhráža neskutočným žúrom a zvrhne sa to na chválenie detí, nadávanie na partnerov a výmenu receptov.
Tak Beta do pekáča dala noviny, naliala vodu, uložila fľaše s kulinárskym briliantom, zapla rúru, nastavila teplotu a začala spratávať riad. Keby ju nevypla, tak sú na svete jablkovo-chrenové „vypečánky“, možno aj flambované. Ale podarilo sa, a tak z pekáča vyložili vzácnu hand made pochutinu. Len nevedno, komu všetkému z nej po takej náročnej príprave nadelia, lebo také množstvo je vskutku ťažké rozdať. Štyri dvojdecové fľaštičky pôjdu jednoducho len do domáceho archívu.
