Keď sa stretne šesť chlapov, skončia buď na pive alebo pri športe. Či už zapojení aktívne, alebo pasívne. Mnoho ďalších možností na výber niet. Partička, ktorá sa s nami podelila o svoje zážitky, patrí zároveň do skupiny A aj B. Povedali si, že vyrazia za futbalom do Portugalska, na zápas Portugalsko – Slovensko. Odleteli v stredu 11. 10. o 11.50 z Viedne. Do Lisabonu dorazili o 16.50 po krátkom prestupe v Bergame. V hlavnom meste Portugalska strávili dve noci a následne jednu noc v Porte. Veková skladba partie bola naprieč generáciami – od 18 do 65 rokov. Letenky začali zháňať už v apríli, hneď ako bolo známe, kde sa bude hrať, s tým, že určite chcú okrem Porta vidieť aj Lisabon. Letenky ich vyšli okolo 300 eur, lístky na futbal 10.
Lisabon v noci nespí
Ani oni toho veľa nenaspali. A ako na nich zapôsobilo hlavné mesto, Porto i samotný futbal? „Lisabon pôsobí na prvý dojem zanedbaným dojmom, ale netrvá dlho a svojou atmosférou si vás zaručene získa. Je to jedinečný mix rozmanitých kultúr, historickej architektúry a nespútaného nočného života. Počas nášho pobytu sme sa neraz nechali stratiť v strmých, úzkych uličkách a navštívili sme väčšinu „povinných“ zastávok, ako napríklad historickú časť Alfama, ktorá je najstaršou lisabonskou štvrťou a je známa domami s bielymi fasádami a červenými strechami či Torre de Belém.
To je veža, ktorá sa nachádza priamo pri brehu rieky Tajo, pochádza zo 16. storočia a je zaradená do svetového dedičstva UNESCO. Pôvodne stála na malom ostrovčeku a slúžila aj ako väzenie či colnica. V súčasnosti je v nej malé múzeum,“ hovorí Žilinčan Adrián, jeden z účastníkov pánskeho tripu. Azda nám čitateľ odpustí, že sme sa s ním ešte pred samotným futbalom v rozhovore trochu poprechádzali uličkami Lisabonu a Porta. „Z nábrežia máte ako na dlani ikonický Most Ponte 25 de Abril a neďaleko je námestie s Pamätníkom objaviteľov. Torre de Belém je jednou z najvyhľadávanejších pamiatok Lisabonu a stala sa spolu so žltými električkami symbolom mesta. Tak, ako Benátky majú svoje gondoly, Lisabon má svoje žlté električky s číslom 28. Cestovanie „dvadsaťosmičkami“ je veľkým zážitkom. Prevezú vás štvrťami Bairro Alto, Baixa a krivolakými uličkami starej Alfamy. Pripravte sa však na to, že sú často preplnené turistami. V roku 1837 sa v štvrti Belém začal písať aj príbeh portugalských koláčikov Pasteis de Nata. Tie kúpite naozaj na každom rohu a určite ich musíte ochutnať.
Ďalšou pamiatkou, ktorá sa nachádza pár minút chôdze od Torre de Belém a je rovnako zaradená do svetového dedičstva UNESCO, je kláštor Mosteiro dos Jeronimos. V roku 1502 ho dal kráľ Manuel II. posvätiť na pamiatku cesty Vasca da Gamu do Indie. Kláštor obývali mnísi rádu svätého Jeronýma (hieronymiti), ktorých prácou bolo dávať rady námorníkom a modliť sa za kráľovu dušu. V centre mesta, okrem iného, nájdeme Elevador de Santa Justa. Je to výťah, skonštruovaný v roku 1901 a dostanete sa ním na najkrajšiu vyhliadku v centre mesta. Pojme približne 20 osôb a premáva v 15-minútových intervaloch (platí naň lístok na metro/električku).
Kým sme sa dostali ku krásnemu výhľadu na Lisabon a Castelo de Sao Jorge, čakali sme v rade asi hodinu. Na večeru sme sa vybrali do Time Out Market, čo je fantastický priestor plný vôní a chutí. Vznikol v roku 2014 a vďaka nemu sa štvrť Cais do Sodré premenila na obľúbené miesto turistov aj domácich. Vo večerných hodinách sa pripravte na množstvo jedlachtivých ľudí, ale stojí za to počkať si na svoju stoličku. Nájdete tu reštaurácie, bary aj obchody a cukrárne. Time Out Market nie je len trhoviskom, ale aj kultúrnym priestorom, ktorý hostí živé koncerty a iné podujatia. Po večeri príde vhod prechádzka nočnými ulicami, pri ktorej zistíte, že mesto začína ožívať práve po zotmení a život v ňom pulzuje do skorých ranných hodín aj v bežný pracovný deň. Uličky sú plné malých podnikov a ľudia postávajú na ulici s drinkom v ruke a užívajú si prítomný okamih.“
Aj južanov by mohli učiť fandiť
Po necelých troch dňoch objavovania Lisabonu prišiel deň D, kvôli ktorému „mládenci“ do Portugalska prišli – kvalifikačný zápas na Majstrovstvá Európy 2024 vo futbale. Presunuli sa teda do 300 km vzdialeného Porta. Pôvodne síce plánovali cestovať vlakom, ale podobný zámer malo v ten deň zo železničnej stanice Santa Apolonia aj množstvo iných ľudí a všetky vlaky až do 16.00 boli vypredané. Medzi pánmi nastala panika, pretože sa už zdalo, že zápas nestihnú, ale našťastie sa im podarilo nájsť posledných 6 miest v autobuse, ktorý mal odchod o hodinu a stanica bola 30 minút cesty od nich. Vzali teda prvý taxík, ktorý ich uviezol, autobus stihli a do Porta dorazili včas. „Naše ubytovanie v Porte bolo v centre a na skok od metra, ktoré nás doviezlo rovno pred Estádio do Dragão. Vchod do sektora hostí bol cez cestu z metra, vyhli sme sa teda domácim a bez problémov sa dostali na svoje miesta. Nálada v našom sektore bola vynikajúca. Povzbudzovalo sa, spievalo aj tlieskalo a neraz sme prehlušili aj celý 50-tisícový štadión, ktorý bol zaplnený do posledného miesta. Trošku nás prekvapil vlažný prístup domácich fanúšikov, od južanskej nátury sme čakali viac energie. Najväčší rachot bol, samozrejme, po Ronaldových góloch. Zápas síce nedopadol v náš prospech, no o zážitok sme mali postarané. Po skončení duelu nás organizátor nechal približne hodinu čakať, kým sa vyprázdnil štadión a potom sme sa všetci rozišli do útrob nočného Porta, ktoré v ničom nezaostávalo za Lisabonom. Portugalci sa skrátka radi bavia. Keďže sme domov leteli až nasledujúci deň o siedmej večer, ostal nám dostatok času na prehliadku mesta. Navštívili sme prímorskú štvrť Ribeira, Sé do Porto, most Ponte de Dom Luís I, ktorý sa stal symbolom mesta a mnoho ďalších zaujímavých miest,“ končí svoje rozprávanie o športovo- poznávacom výlete Adrián.
Večnú polemiku, či je krajší Lisabon alebo Porto rozlúskol za nich miestny čašník, ktorý im povedal, že nemá rád Lisabon a že Portugalsko = Porto! „My všetci sme sa však zhodli, že Porto je naozaj krajšie, čistejšie a má širšie ulice, ale ten zafúľaný a jemne ošarpaný Lisabon má predsa len väčší „vibe“ a iskru,“ definitívne uzatvára misiu Adrián.
