Do Belgicka je lietadlom z Viedne na skok. Ďalší praktický dôvod, prečo ho navštíviť je to, že z ponuky leteckých spoločností na vás vyskočí spiatočná letenka za 30, občas i menej eur. Za hodinu a pol ste na letisku v Charleroi, kde pochopíte, že sa v tejto krajine reálne stretnete aj s francúzštinou. Spiatočný lístok na shuttle bus z letiska, ktoré je od Bruselu vzdialené vyše 60 km, stojí takmer rovnako ako spiatočná letenka, približne 39 eur a v hlavnom meste ste ním asi za hodinku. Ako opísať Brusel a nepoužiť hrubé pero? Pôjde to ťažko, ale skúsime to tak, že dojem z centra pôjdeme naprávať do Europarlamentu, k Atomiu a rýchlo ubzikneme aj do Mechelenu a Antverp.
Láska na prvý pohľad sa nekonala
Brusel má tri stanice Midi – juh, Centraal – stred a Noord – sever. Najlepší prvý dojem na vás Brusel urobí na stanici Centraal. My sme to šťastie nemali, nás shuttle bus priviezol na stanicu Midi. Odtiaľ ale rýchlo preč. V priľahlých uličkách nás samotní domáci upozorňovali, aby sme si dávali pozor na ruksaky a tašky, pretože by ich obsah mohol kde koho zaujímať. Cez nevľúdne špinavé prostredie plné neporiadku a čudných tvárí sme priam precválali. Do historickej 5-poschodovej budovy hotela v centre nám to trvalo asi 30 minút. Keďže izba ešte nebola pripravená, zašli sme do úschovne batožín, ktoré v meste fungujú ako u nás zásielkovne – v obchodoch a rôznych prevádzkach. Uschovali nám ju v miestnosti neďalekého hotela za 5 eur za kus na deň. Prešli sme sa centrom, dostali sa na hlavné námestie Grote Markt alebo Grand Place s gotickou radnicou a takmer 100-metrovou vežou so sochou sv. Michala, patróna Bruselu. Iste dovidí aj ďalej ako na námestie a nepochybne poriadne lamentuje.
Ste turista a s mestom chcete nadviazať intímny vzťah. Aj keď sa nedostaví láska na prvý pohľad, stále mu dávate šancu, prepáčite stanicu a jej okolie, aj neporiadok v uliciach vzdialenejších od centra. Vy sa snažíte, ale mesto nie. Vystrkuje na vás kopy igelitových vriec s odpadom, ktoré tvoria každodennú kulisu takmer každej ulice. Dokonca aj v noci, keď sedíte v niektorej z reštaurácii, ktoré sa preplnené tiahnu uličkami ako vianočná svetelná reťaz, pozeráte na vrecia odpadu pri náprotivnom dome. Parky a parčíky pôsobia zväčša zanedbane a neútulne. A ak sa vám zazdá, že v nich chlapi čúrajú do kvetináčov, nedajte sa pomýliť. Oni cikajú do „kvetináčov“, ktoré sú tam umiestnené preto, aby do kvetináčov necikali. Zložité? Na fotke vám to ukážeme. Všade sa okrem vriec s odpadom, ohorkov či rôznych obalov povaľujú plastové fľaše a plechovky. Čuduj sa svete, Brusel nezálohuje! Keď tak pozeráte na ten virvar, chaos a, prepytujem, neporiadok a uvedomíte si, že odtiaľto, ako z hlavného mesta Európy, sa do jej štátov ako chobotnica rozliezajú všetky tie ekologické a environmentálne nariadenia, začínate mať pocit, že niečo nie je v poriadku.
Symboly Bruselu
Brusel, to je čokoláda, hranolčeky, vafle, pivo, Fontána Manneken Pis (fontána cikajúceho chlapčeka) a monument Atomium. Ten dominoval výstave Expo 58 v roku 1958 a symbolizuje základnú molekulu železa zväčšenú 165-miliárdkrát. V jeho okolí je síce nerednúci pretlak turistov, no rozľahlý priestor vám dá šancu na nádych. Ak máte trpezlivosť alebo vstupenku kúpenú cez internet, môžete vbehnúť do vyhliadkovej veže Atomia, do Mini – Európy, parku, ktorý prezentuje zmenšené krásy starého kontinentu, do botanickej záhrady alebo pomaly cupkať na električku späť do centra, kde budete za polhodinku. Ďalším neodmysliteľným symbolom Bruselu, je cikajúci chlapček Manneken Pis. Meria 55-centimetrov, podotýkame, celý. Subtilná figúrka je doslova modlou, ktorú prezliekajú niekoľkokrát do týždňa.
Má dokonca vlastné múzeum oblečkov a medzi takmer tisícovkou kusov garderóby je aj slovenský kroj. Pri zvláštnych príležitostiach, slušne povedané, z „fontány“ tečie alkohol. V čase našej návštevy si „Minibruselčana“ prenajal cyklistický oddiel veteránov. Priniesli mu svoj mini dres, dotiahli maxi dychovku a ako hlučná procesia prechádzali okolo neho úzkou uličkou na bicykloch. Ceremoniár dohliadal na dôstojné prezliekanie i následné spustenie cikania. Bizarný zvyk.
Symboly, čo možno zjesť
Hneď za rohom fontány Manneken Pis je čokoládovňa Rudolf Braun. Keď sa v nej budete zhovárať po slovensky, personál sa vám prihovorí po česky. História firmy Rudolf Braun, ktorá vyrába originálne belgické pralinky, siaha až do roku 1899. Pokračovateľom vojnou a železnou oponou prerušenej tradície sa stal pravnuk zakladateľa Rudolfa Brauna, ktorého matkou bola Češka Margita. Ich výrobky sú spojením tradičnej belgickej čokolády, švajčiarskych receptúr a nemeckej precíznosti. O tejto zaujímavej čokoládovni vám v budúcnosti napíšeme viac. Na každej ulici narazíte na niekoľko obchodov s čokoládou. Na jednej vám ponúknu 100 gramov vlastného výberu za 5 eur, o dve ulice ďalej už len za tri. Každopádne z každého výkladu bude na vás svojho čokoládového „pindíka“ vytŕčať aj Manneken Pis. Máte dosť sladkého? Ešte nekončíme, musí do vás vojsť typické vafle. Ako farebné gýčové obrazy ležia rozložené na pultoch stánkov a šľahačka na nich ani pod nákladom čerstvého ovocia či slnečných lúčov vôbec nespľasne. Pripravia vám ich čerstvé, voňavé a nádherne farebné.
Ok, tak poďte už na tie hranolčeky. O ich vynájdenie sa sporia Francúzi a Belgičania. Tie pravé belgické by mali byť zo špeciálnej odrody zemiakov a hrubé asi 1 cm. Ich výnimočnosť vraj spočíva v niekoľkokrát opakovanom namáčaní vo vode počas 24 hodín, aby sa zbavili škrobu. Belgičania ich jedia na každom rohu s rôznymi omáčkami, najčastejšie s majonézou. V centre dáte za malé 4,5 eura, o pár ulíc ďalej za veľké 4 eurá. Že ste po toľkých sladkostiach a slaných hranolčekoch vysmädli? Máte chuť na pivo? Číha na vás z krčmičiek a reštaurácií v takmer rovnako farebnom šate ako vafle. Pozor, opäť narazíte na sladké. Belgičania milujú ovocné pivá. Aby vám chutili, vraj sa k nim musíte prepiť. Rozumej, že hrdlom toho, kto našiel zaľúbenie v pivách ovocných, pretiekli predtým litre piva klasického. Aké ovocie či príchuť existuje, také pivo tu nájdete. Koncentrovanú malú súpravičku – asi meter dlhý podnos s niekoľkými decovými pohármi viacerých druhov pív za 30 eur – nájdete v Delíriu.
Pred obrovskou pivárňou v úzkej uličke posedávajú hostia, a tak sa k stolu prepracujete len ťažko, ale aj vnútri je čo obzerať. Bizarné zákutia na posedenie či obrovský bar s desiatkami píp a rovno pred jedným z vchodov do Delíria čupiace a nehanebne cikajúce nahé dievčatko Jaenneke Pis. Malá soška ako symbol bruselskej emancipácie však márne vystavuje svoje vnady. Viac ako tie, chlapov zaujíma pivo. V roku 1998 dokonca odhalili aj sošku čúrajúceho psa.
Toto rozprávanie ukončíme pozvaním do Europarlamentu a jeho zákutí, malebného Mechelenu či majestátnych Antverp. Všetko na skok od hektického Bruselu. Tak sa k nám pridajte aj nabudúce.
