Turistická informačná kancelária mesta Žilina pravidelne organizuje cyklus komentovaných prehliadok Stredy s históriou. V našej redakcii sme opäť absolvovali jednu z nich – o architektúre Michala Maximiliána Scheera v Žiline.
Žilina v sebe skrýva architektonické poklady, okolo ktorých niekedy denne prechádzame bez toho, aby sme poznali ich pozadie. Za mnohými z najvýznamnejších predvojnových a povojnových stavieb mesta stojí architekt Michal Maximilián Scheer.
Scheer sa narodil v roku 1902 v Považskej Bystrici, no strednú školu absolvoval v Žiline. Pri voľbe vysokoškolského štúdia na nemeckej technike v Brne sa najskôr rozhodol pre klasické staviteľstvo a až následne pre samotnú architektúru. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako kľúčové pre celú jeho kariéru – vďaka staviteľskému vzdelaniu dokonale rozumel technickým obmedzeniam, vlastnostiam materiálov a statickým možnostiam konštrukcií.
Po ročnej praxi u profesora Fantu v Brne a po víťazstve v niekoľkých architektonických súťažiach sa v roku 1925 usadil v Žiline, kde vtedy prebiehal obrovský stavebný rozmach. V rokoch 1926 až 1948 tu viedol svoj vlastný, mimoriadne úspešný ateliér.
Scheer priniesol do Žiliny najmodernejšie európske trendy. Jeho tvorba sa pridržiavala prísneho kánonu moderny – vyznačovala sa čistými líniami, prísnou funkčnosťou a úplnou absenciou dekorácií. Ako jeden z prvých v Žiline vo veľkom uplatňoval vtedajšie najmodernejšie železobetónové konštrukcie.
Na fasádach nikdy nepoužíval farbu ako umelý dekoratívny prostriedok, ale spoliehal sa na prirodzenú farebnosť prírodných materiálov – kameňa, travertínu, tehly a kvalitnej prirodzenej omietky. Mimoriadna bola aj jeho práca so svetlom – od nemeckých architektov prevzal oblúkové osadenie okien a navrhoval rozsiahle presklené plochy.
Medzi jeho najznámejšie žilinské realizácie patrí Finančný palác z prelomu 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Budova postavená na nepravidelnom pozemku v tvare „V“ má otvorený vnútorný dvor a kancelárie prístupné z presklených pavlačí, čím architekt zabezpečil priame prirodzené svetlo z exteriéru do pracovných priestorov.
Ďalším klenotom je Grossmannov dom z roku 1928 na Pivovarskej ulici pod budovou Mestského divadla.
Dom továrnika na Nám. Andreja Hlinku bol postavený roku 1932 ako obytno-obchodná budova s unikátnymi rohovými zimnými záhradami, ktoré boli pôvodne presklené bez akýchkoľvek rušivých rámov. Na náprotivnej strane cez Pivovarskú ulicu je postavený Grossmannov dom.
Architekt navrhol aj Obchodný dom Hustý, postavený v roku 1946 s veľkým stredovým átriom. Pamätníci ho poznajú ako obchodný dom Eva na Národnej ulici.
Rovnako zaujímavý je aj Ružičkov dom – pavlačový dom z roku 1931 – sociálne bývanie na zložitej svahovitej parcele s bytmi so s bytmi so samostatným vstupom, ktorý neskôr slúžil rehoľným sestrám.
Ďalším v poradí je Židovský starobinec z roku 1934. V jeho pivničných priestoroch, kde počas vojny sídlila Ústredňa Židov, sa v apríli 1944 ukrývali Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba po úteku z Osvienčimu a práve tu spísali svoju slávnu správu odhaľujúcu pravdu o nacistických táboroch smrti.
Scheer pre vlastnú rodinu navrhol v Žiline v krátkom čase dva objekty:
- Prvý dom na Ulici republiky. Postavený v roku 1933 v rekordnom čase za niečo vyše päť mesiacov, s vlastnoručne navrhnutým nábytkom a ako miesto, kde sa narodila jeho jediná dcéra.
- Druhý dom na Kálove: Polyfunkčný objekt postavený v roku 1937 s obchodmi na prízemí (ktoré nájmom zarábali na chod budovy) a veľkometrážnymi bytmi (vrátane izby pre slúžku) na poschodiach. Na dnešnej Scheerovej ulici je na dome jeho pôvodná, takmer 90-ročná omietka. Obklad v spodnej časti objektu sa, žiaľ, nezachoval.
Administratívna budova Drevoúnie na rohu ulíc Moyzesovej a 1. mája postavená v rokoch 1948 – 1950. V budove neskôr sídlil rektorát VŠDS a v súčasnosti v nej sídli Krajská prokuratúra.
Trávničkov dom postavený v roku 1931 na ulici Jozefa Vuruma. Oldřich Trávniček patril medzi najvýznamnejšie postavy Žiliny a zaslúžil sa o rozvoj kultúry mesta predovšetkým ako nakladateľ a kníhkupec. Trávniček mal ešte jeden dom pri dnešnom hoteli Grand. Predtým však tu mal svoju predajňu v budove v prenájme. Žilinčania si ho pamätajú ako Trávničkovo papiernictvo a obchod s kancelárskymi potrebami.
Architekt počas druhej svetovej vojny podstúpil krst u kňaza Ružičku a prijal meno Michal (z pôvodného Maximilián), čo mu spolu so statusom hospodársky dôležitého Žida umožnilo prežiť a nejakú dobu projektovať pre papierne v Ružomberku.
Po vojne stál v Žiline pri zrode štátneho Stavoprojektu. Po nástupe komunistov a znárodnení jeho ateliéru v roku 1948 však čelil prekážkam a v roku 1953 musel Žilinu v rámci odsunu „buržoáznych živlov“ opustiť. Následne sa odsťahoval do Nitry, kde navrhol svetovo uznávané sídlisko Chrenová v tvare včelieho plástu a sídlisko Párovce. Michal Maximilián Scheer zomrel v Nitre v roku 2000 v úctyhodnom veku 98 rokov. Patril medzi najvýznamnejších architektov funkcionalizmu.
Žilina si pamiatku architekta uctila pomenovaním Scheerovej ulice, ktorá sa nachádza hneď vedľa domu, ktorý si sám naprojektoval na Kálove. Na jeho počesť bola v meste odhalená aj pamätná tabuľa s menoslovom jeho najvýznamnejších žilinských stavieb, na odhalení ktorej sa zúčastnili aj jeho vnúčatá z Nitry.
V rámci prehliadky sme neprešli všetky architektove diela. Mnohé funkcionalistické vily sa nachádzajú aj v obytných štvrtiach častiach Malá Praha, Svojdomov, ďalšie v poradí sú obytné domy na námestí M.R. Štefánika, Moyzesovej ulici, škola Na Závaží a mnohé iné.
