Ako sa nestratiť v labyrinte slovenčiny
KTO? ČO? DANIEL HEVIER
Spisovateľ, básnik, textár, popularizátor literatúry a po modernisticky už aj influencer. Ak by sme mali vytvoriť jeho literárny portrét, vznikol by zvláštny, ale dokonale fungujúci mix Ľudovíta Štúra a deduška Večerníčka. Človeka, ktorý berie slovenčinu smrteľne vážne, ale nikdy sa pri nej nezabudne hrať.
Milovníka jazyka, človečiny a detskej zvedavosti, ktorý už viac ako polstoročie dokazuje, že literatúra nemusí byť nudná ani vtedy, keď rozpráva o čiarkach, pádoch a vybraných slovách. Za svoju kariéru vytvoril viac ako stovku kníh pre deti aj dospelých a stal sa jednou z najvýraznejších postáv slovenskej literatúry.
Je však aj textárskou legendou, priam rockstar. Autorom textov piesní ako Reklama na ticho skupiny Team, Po schodoch od Richarda Müllera či skladby Ľudia nie sú zlí od IMT Smile. Jeho slová tak desaťročia nežijú iba v knihách, ale aj v ušiach poslucháčov.
Teraz prichádza s knihou, ktorú možno označiť za akési zhrnutie celoživotnej lásky k jazyku. Tajomstvo slov – Ako sa nestratiť v labyrinte slovenčiny.
NAJNESKOMERCIONALIZOVÁVATEĽNEJŠIEHO
Slovenčina vie byť niekedy poriadne zákerná. Dokáže potrápiť školákov, vystrašiť cudzincov a občas zamotať hlavu aj rodeným Slovákom. Veď skúste si bez zaváhania prečítať najdlhšie slovenské slovoz nadpisu kapitoly. Je dlhé, krkolomné a vyzerá, akoby sa pri jeho tvorbe spojilo niekoľko slovníkových príšer naraz. Má 35 znakov. Práve takéto jazykové skvosty robia slovenčinu fascinujúcou.
A tu spočíva kúzlo Hevierovej knihy. Neponúka klasickú učebnicu plnú poučiek, ale skôr jazykovú výpravu. Čitateľ sa neocitá v škole, kde ho čaká skúšanie z vybraných slov, ale v krajine, kde slová ožívajú, tancujú a udivujú.
OD ŠLABIKÁRA PO ENCYKLOPÉDIU
Daniel Hevier využíva svoje desaťročia skúseností s detským publikom. Vie, že deti nepotrebujú jazyk zjednodušovať, potrebujú ho iba podať správnym spôsobom. Dokáže vysvetľovať zložité veci bez toho, aby čitateľa poučoval. Slovenčina sa v jeho podaní nestáva povinnosťou, ale hrou. Tu sa ukazuje ďalšia devíza Hevierovho opusu. Veková univerzálnosť. Môže zaujať školáka, tínedžera aj dospelého čitateľa.
Knihu si čitateľ môže pokojne zaradiť medzi encyklopédie o dinosauroch či vesmíre. Nie iba formátom, ale najmä tým, že otvára svet, o ktorom si často myslíme, že ho poznáme. A pritom v ňom stále nachádzame nové zákutia.
KEĎ SA SPOJÍ PRÍJEMNÉ S UŽITOČNÝM
Na prvý pohľad môže kniha pôsobiť ako nenáročná publikácia s množstvom ilustrácií a relatívne úsporným textom. Hevier dokázal z obrovskej témy slovenskej gramatiky vyextrahovať, vylúhovať a vybrať to najzaujímavejšie a ochutiť to humorom, iróniou a typickým slovným hračkárstvom.
Dospelý jazykovedný nadšenec možno nenájde všetko, čo by čakal. Množstvo tém môže pôsobiť skôr ako ochutnávka než ako úplná jazyková mapa. No podľa môjho názoru sa práve v tejto detskej jednoduchosti ukrýva jej sila.
SMIEŠNY STRAŠIAK
Slovenčina je totiž zvláštny tvor. Je komplikovaná, plná výnimiek a pravidiel, ktoré niekedy vyzerajú ako naschvál vymyslené pasce. Zároveň je však neuveriteľne bohatá. Ponúka tisíce synoným, slovných spojení a významových odtieňov. Jediné slovo môže potešiť, zraniť alebo rozosmiať.
Tajomstvo slov je knihou o jazyku a zároveň odkazom svojho autora. Pripomína nám, že slovenčina nie je iba súbor pravidiel, ktoré sa musíme naučiť. Je to živý organizmus, ktorý rastie spolu s nami. A učenie sa môže začať tam, kde sa začína každá dobrá kniha. Zvedavosťou a radosťou.
Tajomstvo slov nie je iba knihou o slovenčine. Je pozvánkou hrať sa so slovami a nebáť sa pýtať, odkiaľ prišli a kam nás môžu zaviesť. Daniel Hevier v nej zanecháva odkaz, ktorý sprevádza celú jeho tvorbu, že čítanie rozširuje svet, poznanie začína zvedavosťou a učenie môže byť radosťou. Lebo človek, ktorý objaví čaro slov, už nikdy nebude mať svet iba čiernobiely.
