Terchovská galéria umenia sa v sobotu 4. júla 2026 stala dejiskom slávnostnej vernisáže renomovaného slovenského dokumentaristu, filmára a fotografa Milana Kosca. Jeho najnovšia autorská výstava s názvom „Terchovská pocta vierozvestom“ je oficiálnou programovou súčasťou prebiehajúceho XXXVII. ročníka Cyrilometodských dní. Podujatie, ktoré prilákalo autorových priateľov, rodákov z Poník, hostí zo Žiliny i z iných končín Slovenska, bolo spojené s oslavou jeho významného životného jubilea.
Odborného slova a úlohy kurátora výstavy sa zhostil uznávaný kultúrny historik Peter Cabadaj. Vo svojom príhovore privítal aj starostu obce Jozefa Dávidíka a ďalších významných hostí. Zároveň sa zamyslel nad súčasnou digitálnou dobou a postavil ju do kontrastu s poctivou dlhoročnou prácou vystavujúceho autora.
Peter Cabadaj pripomenul, že obec Terchová bola v pamätnom roku 1990 prvým miestom na území vtedajšej Československej federácie, ktoré prišlo s iniciatívou zorganizovať multižánrové podujatie na počesť Cyrila a Metoda. Milan Kosec toto podujatie datailne dokumentuje od samého začiatku – celých 36 rokov. Výsledkom tejto systematickej práce je päť samostatných knižných pamätníc, panelová výstava doma i v zahraničí a dva odborné zborníky.
„Nezveličujem a nepreženiem, keď uvediem s hrdosťou v hlase, že asi neexistuje na Slovensku ani v európskych reláciách porovnateľné podujatie, ktoré by bolo takto podrobne, detailne, ale aj atraktívne a obsahne reflektované. Naše Cyrilometodské dni takýmto podujatím sú. A ak sa dnes môžeme hrdiť takýmito číslami, takými dátami, tak za tým stoja konkrétni ľudia. V tomto ohľade má Milan Kosec nezastupiteľné, výnimočné a nevyčísliteľné miesto“, zdôraznil kurátor.
„Aby fotograf zachytil čaro okamihu, príbeh ľudskej tváre či duchovný rozmer Cyrilometodských dní, musí byť mimoriadne citlivý, empatický a nevtieravý, čím si získa dôveru ľudí. Milan Kosec nevyhľadáva veľkomestá a nablýskané ulice, to nie je jeho svet. Cez otvorenú dušu dokumentuje tradičnú kultúru, folklór a ľudské osudy nielen v Terchovej, ale kedysi aj vo vzdialenej Austrálii či Veľkej Británii. Jeho snímkam najviac pomáha čas, ktorý s pribúdajúcimi rokmi ponúka stále väčší priestor a pokoj na interpretáciu.“
Podľa kurátora je Kosec „tulákom-prieskumníkom“, ktorý cez objektív s obrovskou empatiou a ľudskosťou zachytáva tradície, folklór, duchovný život a príbehy konkrétnych ľudí. Zaradil ho tak k popredným fotografickým velikánom Terchovej, akými boli Karol Plicka, Karol Skřipský.
Sám dojatý autor a jubilant Milan Kosec vo svojej reči zaspomínal na rok 1990, kedy ešte pôsobil v Slovenskej televízii, ktorá vtedy vysielala z Terchovej priamy prenos. Keďže iné videoštúdiá nemali s takýmto formátom skúsenosti, Kosec vtedy zdokumentoval všetky akcie. Objasnil, že kým pre mnohých ľudí mimo obce predstavujú Cyrilometodské dni iba omšu v kostole, v skutočnosti ide o komplexný program plný desiatok podujatí počas troch dní.
„Spoznal som tu veľa ľudí. Stretol som tu veľa biskupov, ale stretol som tu aj obyčajných ľudí, sedliakov, gazdov z osád, s ktorými som mal dlhoročnú spoluprácu a kamarátske vzťahy. Bolo to niečo nádherné,“ vyznal sa Kosec. Spomenul tiež duchovných správcov farnosti (pátra Halamana a ďalších) a osobitne pamiatku Pátra Jozefa Šaba, o ktorom po rokoch priateľstva natočil aj dokumentárny film.
Umelec zároveň adresoval hlboké uznanie človeku, bez ktorého by festival v takejto podobe vôbec neexistoval: „Zorganizovať toto podujatie si vyžaduje obrovské úsilie. Bez jedného človeka by to tu nebolo. Má veľa starostí, nezávidím mu to a budem mu držať palce, aby ho robil čo najdlhšie. Tým človekom je Rudo Patrnčiak.“
Aktuálna expozícia je v poradí už 37. výstavou v histórii Cyrilometodských dní. Pri jej otvorení bol uvedený do života aj sprievodný katalóg, o ktorého grafické spracovanie sa postaral Ján Novosedliak a vytlačila ho lokálna Varínska tlačiareň pre Miestne kultúrne stredisko Terchová.
Vernisáž sprevádzal bohatý kultúrny program. V úvode vystúpili operné speváčky Zuzana Patrnčiaková, Veronika Zajacová a Anna Dávidíková s piesňami o nádeji a láske. Následne priestor galérie zaplnil rázovitý folklór v podaní domácej Nebeskej muziky, Ťažkej muziky a spojených terchovských muzík. Milan Kosec, rodák z Poník, na záver dodal, že terchovská hudba je preňho niečím výnimočným, čo v ňom prebúdza spomienky na jeho vlastné folklórne korene.
