S fotografiami Milana Kosca sa na stránkach www.mojtyzden.sk stretávate často. Často ho tiež vídať na rôznych folklórnych a spoločenských udalostiach. Jeho nadšenie pre folklór a rýdzi slovenský remeselný fortieľ je obdivuhodné. Ovešaný fotoaparátmi, neraz ešte aj s kamerou v ruke prediera sa pomedzi ľudí na podujatiach alebo len potichu číha na správny záber, otočenie hlavy či posunok ruky.
V týchto dňoch dokončuje Milan Kosec výnimočný dokumentárny film, v ktorom predstaví súčasných štiavnických rezbárov, ale aj rezbársky krúžok pri ZŠ v Štiavniku, o ktorom sme na našich stránkach písali https://www.mojtyzden.sk/tema/jozef-rakovan-bdie-nad-rezbarskou-tradiciou-v-stiavniku/. Diváka tiež oboznámi s významnými dielami tamojších autorov, aby tak ostala trvalá pamiatka na ich celoživotnú tvorbu. Keď v minulosti pripravoval film o obci Štiavnik, zistil, že takú silnú rezbársku tradíciu nemá žiadna iná obec na Slovensku. Očarili ho tamojší ľudia a rozhodol sa o tomto fenoméne natočiť samostatný dokument. Pracoval na ňom takmer 4 roky.
„Zásluhu na prebudení a celkovej podpore rezbárskej tvorby v Štiavniku mal vtedajší štiavnický pán farár Albín Blažek a kaplán Jozef Balušík. Obaja mali veľký cit pre ľudové umenie, boli typickí duchovní, ale aj kultúrno-osvetoví pracovníci. Preto v dokumentárnom filme poukazujem na ich záslužnú činnosť a hlbokú stopu, ktorú v Štiavniku zanechali,“ hovorí Milan Kosec. „Za posledných 50 rokov minulého storočia došlo v obci k pozvoľnému rozvoju rezbárstva.
Ľudová kultúra sa v nenarušenej podobe uchovala až do začiatku 20. storočia. Mnohé jej prejavy pretrvávajú až podnes. Zachovalo sa tu množstvo starých piesní, ľudová hudba, tance. Každý vŕšok či osada je opradená miestnymi povesťami o pokladoch, nadprirodzených bytostiach, či pozoruhodných ľuďoch, ktorí tu žili.“ Život Štiavničanov bol popretkávaný svojráznymi zvykmi, obradmi a poverami. Uchoval sa tu pôvodný ľudový odev s charakteristickými výšivkami. V obci a horských osadách nájdeme ešte pozostatky starých dreveníc s typickou podlomenicou.
„V Štiavniku sa v minulosti žilo ťažko a tvrdo. Hornatý kraj a kamenisté políčka len veľmi ťažko dokázali uživiť narastajúci počet obyvateľov. Preto mnohí Štiavničania odchádzali za zárobkom do sveta ako drotári či sezónni robotníci, alebo hľadali prácu až v Amerike. I napriek tomu ich väčšia časť zostala doma zápasiť o každodenný chlebík. Všetky tieto tŕnisté životné príbehy ovplyvnili tunajších rezbárov, ako boli Pavol Bavlna, Matej Čupec, Mikuláš Hraboš, Štefan Kršiak, Ján Ciprich. Neskôr to poznačilo aj mladšiu generáciu, ktorá sa rezbárstvu venuje až doteraz. Jozef Bavlna, Terézia Ciesariková,
Vladimír Harvanec, Marián Hraboš, Ján Palko, Marián Palko, Jozef Rakovan, Stanislav Polek, Jozef Sakmár, Jozef Strašík, Slavo Pláňavský, Adrián Varoš a ďalší svojou umeleckou prácou a významnými dielami prispeli k zvučnému menu štiavnických rezbárov. Práve oni vyzdvihli ľudové umenie do sveta umenia výtvarného. Preto ich diela obdivovali a obdivujú milovníci umenia na rôznych celoslovenských i zahraničných výstavách, ale aj v exteriéroch a interiéroch sakrálnych stavieb a záhrad,“ dodáva Milan Kosec.
Finančne podporil Žilinský samosprávny kraj.
