Hlavnou myšlienkou a témou výstavy „Dva svety“, ktorá otvárala 64. ročník Jánošíkových dní v Terchovej, je symbióza starého a nového sveta. Výstava prepája tradičný, starý svet so svetom súčasným a aktuálnym. Ukazuje, ako sa tradičné remeslo, ktoré v minulosti ľudí živilo a malo praktický význam, dá povýšiť na výtvarné umenie a ako ho môžeme prepojiť s dnešnou dobou, aby sme oslovili aj súčasnú generáciu.
Marta Filová
Výnimočná šperkárka, ktorej životná cesta a tvorba nesú silný umelecký aj ľudský odkaz. Hoci pôvodne pochádza od Trnavy, dnes žije a pôsobí v Rosine. Na jej príbehu je inšpiratívne najmä to, že so šperkárstvom začala až v neskoršom veku, približne okolo 50 rokov. Je dôkazom toho, že ak človek v sebe nosí výtvarné cítenie, na umenie a novú životnú cestu nie je nikdy neskoro.
Hoci so strieborným drôtom začala pracovať neskôr, výtvarný svet ju obklopoval celý život. V rodine sa totiž venovali tradičnému výšivkárstvu, čo výrazne formovalo jej estetické vnímanie. Vo svojej tvorbe využíva techniku šitej čipky, v ktorej kombinuje strieborný drôt s drahými a prírodnými kameňmi. Kamene sú pre ňu kľúčovým zdrojom nápadov. Sama hovorí, že keď sa na konkrétny kameň pozrie, okamžite v ňom vidí hotový šperk a vie, ako s ním bude pracovať. Niektoré z kameňov majú takú neuveriteľnú kresbu, až vzbudzujú dojem, že ani nemôžu byť prírodné.
Tradičné slovenské drotárstvo posunula na úroveň špičkového výtvarného umenia. Ako ona sama hovorí, jej šperky sú určené pre bežných ľudí, ktorí chcú byť originálni. No zároveň sú vysoko cenené doma i v zahraničí. Zdobia dámy aj pánov po celom svete vrátane svetových prvých dám a princezien.
Prezentácia jej diel je doplnená aj o veľkoformátové fotografie jej šperkov. Tieto fotografie vznikli pôvodne pri príležitosti jej autorskej výstavy na Budatínskom hrade pod záštitou Považského múzea, ktoré ich pani Filovej neskôr darovalo. Pre návštevníkov výstavy je zaujímavé, že prezentované šperky pani Filovej nie sú určené len na obdiv, ale v prípade záujmu sú všetky na predaj.
Ján Vnuk
Výnimočný remeselník a muzikant, ktorý na výstave Dva svety zosobňuje prepojenie so starým svetom a tradičným spôsobom života. Ján sa venuje najmä práci s kožou, kovom a drevom. Vo svojej tvorbe sa snaží priblížiť drsný, no krásny život pastierov a valachov, ktorý bol v minulosti neodmysliteľnou súčasťou Dolných Kysúc.
Nejde len o bežné remeselné výrobky. Ján aktívne čerpá z archívnych materiálov a múzejných zbierok, pričom sa snaží verne zachovávať pôvodné výtvarné techniky, formy a materiály. Výrazne prezentuje svoju rodnú obec Dolný Vadičov. Väčšina jeho vystavených diel, ako napríklad drevené črpáky, vychádza priamo z jeho vlastného výskumu zameraného na zachovanie vadičovských remeselných tradícií.
Značka moderných tašiek Vlačuha
Ján spoločne so svojou priateľkou založil značku Vlačuha, v rámci ktorej vyrábajú moderné tašky. Hoci sú určené na bežné nosenie v dnešnej dobe, vyrábajú sa pôvodnou technológiou. Na spájanie popruhov využívajú tradičný kožený spoj, ktorý remenárski majstri používali už pred viac ako 100 rokmi pre jeho vysokú kvalitu a trvácnosť.
Výstava obsahuje aj veľmi osobné predmety z jeho súkromnej zbierky, ktoré patrili jeho starej mame. Návštevníci môžu vidieť pôvodné ženské odevné súčasti ako rukávce, čepiec a šatky, a tiež staré drevené korytko, ku ktorému má Ján hlboký osobný vzťah.
Ján vystavuje valašky, ktoré majú na ostrí ozdobnú mosadznú záslepku. Tieto záslepky boli v Uhorsku povinné od konca 17. storočia, kedy úrady začali obmedzovať nosenie sečných zbraní na verejnosti. Aj na takomto bezpečnostnom prvku je vidieť, ako si ľudia v minulosti dokázali skrášliť predmety každodennej potreby.
Súčasťou výstavy sú aj masívne pastierske opasky, ktoré mali v minulosti dôležitú ochrannú funkciu – chránili brušnú dutinu a dôležité orgány pastierov pri ich ťažkej práci. Všetky jeho diela sú vyrábané výhradne ručne. Každý kúsok kože, dreva či kovu si vyžaduje obrovskú trpezlivosť – od sušenia až po leštenie materiálov bez akéhokoľvek strojového uľahčenia. Pre záujemcov sú mnohé z jeho vystavených diel dostupné aj na predaj.
Jana Frolová
Pochádza zo Štiavnika a tvorí pod umeleckým pseudonymom Jarieva z Javora. Jej tvorba prináša na výstavu hlboký rozprávkový a duchovný rozmer. Janka maľuje predovšetkým na drevo. Veľmi citlivo vo svojich dielach zobrazuje výjavy zo slovenských rozprávok a slovanskej mytológie, ktoré neodmysliteľne patria k našej histórii. Jej obrazy nie sú len peknou dekoráciou, ale nútia návštevníka zamyslieť sa nad skrytým významom jednotlivých príbehov, ktoré formovali našu kultúru.
Pre autorku platí, že jej práca je odrazom jej vlastnej duše. Pri maľovaní sa vracia do svojho detstva a na drevo prenáša presne tie pocity a vnemy, ktoré prežívala, keď ako dieťa čítala rozprávkové príbehy a uchovala si ich v spomienkach.
Jana sa k aktívnej maľbe vrátila po dlhej, až 14-ročnej prestávke. Od umenia už v minulosti takmer úplne upustila, no veľkou inšpiráciou a podporou jej bola jej dcéra, ktorá ju opäť „nakopla“ a motivovala k tomu, aby sa k maľovaniu vrátila. Jej obrazy, podobne ako diela ostatných dvoch autorov, sú pre návštevníkov výstavy v prípade záujmu dostupné na predaj.
Okenné rámy
Boli na výstave zvolené ako premyslená myšlienková technika. Symbolizujú pohľad cez okno. Sú pripomienkou toho, že človeku mnohokrát stačí len „otvoriť okno“, aby mohol bližšie a lepšie vnímať to, čo mu svet naokolo ukazuje. Majú hlbší zmysel ako len prvoplánová dekorácia. Keďže ľudia dnes často len preletia životom a prácou bez toho, aby sa dokázali zastaviť, otvorené okná majú návštevníka prinútiť spomaliť.
Súčasťou výstavy boli zapožičané odevy zo Slovenského národného múzea v Martine (konkrétne z Etnografického múzea). Ide o modely z dielne módnej návrhárky Jany Gavalcovej. Návrhárka v modeloch originálne pracuje s tradičnou modrotlačou a florálnymi (kvetinovými) motívmi, ktoré sú hlboko zakorenené v slovenskej výtvarnej kultúre. Šaty na výstave slúžia ako ideálny príklad symbiózy dvoch svetov. Dokazujú, že tradičné prvky môžeme esteticky a funkčne využívať aj dnes, čo pomáha pritiahnuť pozornosť a osloviť aj súčasnú mladú generáciu, pre ktorú by samotné klasické remeslo mohlo byť vzdialené.
