15.7 C
Zilina
14. júla 2024

Komfort v nekomfortnej doprave: slovenská železničná realita

Cestovanie vlakom mám rada. Často cestujem smerom na Bratislavu či Košice. Je to pre mňa čas, ktorý venujem sebe a svojim myšlienkam. Vždy si pri takejto ceste „poupratujem“ v hlave a preto mi vyhovuje ticho a samota. Niekedy využijem aj prvú triedu a vtedy dostanem ako bonus vlakovú balenú vodu a pocit luxusu.

Za málo peňazí málo muziky

Tí, čo využívajú túto formu dopravy u nás na Slovensku vedia, že k niektorým vlakom sú pripojené reštauračné vozne. Aká je však realita? Viackrát som zažila, že vlak, ktorý mal mať podľa cestovného poriadku priradený reštauračný vozeň, ho nakoniec z technických príčin nemal. Prečo sa cestujúci na to vopred nepripravia? Dôvodov je mnoho. Vypočula som si raz rozhovor štyroch zmorených cyklistov, ktorí v rámci svojho tripu prešli zo Žiliny do Dubnice nad Váhom na bicykloch a naspäť si ich zobrali do vlaku s tým, že si dajú neskorý obed v reštauračnom vozni. To, že nie je  priradený, sa dozvedeli až na peróne. Skrátka, doplatili na tento nefunkčný systém.

Kamarátsky kuriér s bagetou

Takisto si spomínam na cestujúceho do Košíc, ktorý sa zdržal v práci v Bratislave a len tak-tak stihol vlak do Košíc. Tiež sa spoliehal na túto „exkluzívnu“ vlakovú službu. Jeho riešenie bolo geniálne – po troch hodinách hladu si spomenul na známeho v meste, cez ktoré sme prechádzali a ten mu doniesol na stanicu bagetu. Prehovoril vlakvedúceho, aby kvôli tomu o pár sekúnd zdržal vlak.

My vlastne nepotrebujeme zarobiť

Železničná doprava je u nás poddimenzovaná a niekedy sa reštauračný vozeň naozaj nedá pripojiť, ale sedliacky rozum mi hovorí, že tu utekajú peniaze. Koľkí podnikatelia musia zatvoriť svoje prevádzky, pretože nemajú obrat. A tu je evidentne o služby záujem a ony ležia ladom skladom. Nemyslím, že by bolo také ťažké zriadiť vo vlakoch mobilný bufet ako náhradu za reštauračný vozeň. Vlakvedúci môžu informovať cestujúcich pri kontrole cestovných dokladov. A počas cesty sa zásoby môžu pravidelne dopĺňať.

Na stanici po opici

Pred pár dňami som cestovala večer o 20.07 hod. z Nitry. Na tento zážitok sa nedá zabudnúť. Priame spojenie z Nitry do Žiliny neexistuje, je len s prestupom v Leopoldove alebo dvomi prestupmi v Leopoldove a Trenčíne. Už vlak z Nitry do Leopoldova mal 20 minútové meškanie. Keďže sa ochladilo,  najviac cestujúcich sa sústredilo vnútri v malom vestibule bez sedadiel. Dve tretiny ľudí bolo v „unavenom“ stave.

Keď meškajúci vlak dorazil do Leopoldova, prípoj bol už fuč. Železničná stanica, zvonku s prvkami industriálneho dizajnu, mala vnútri klasickú ošumelú staničnú podobu a dokonca tam boli aj sedadlá. Keďže mi ostával čas dve hodiny do odchodu rýchlika Zemplín s príchodom do Žiliny 00.58 hod, rozhodla som sa ísť do Trenčína regionálnym osobným vlakom.

Tam ma čakal kultúrny šok. Ošarpaná vlaková stanica mala, jemne povedané, svoje lepšie časy už dávno za sebou. „Prekvapujúco“ bola znovu bez sedadiel a moja nádej zvaná čakáreň bola, samozrejme, uzamknutá, keďže bolo už po 22. hodine. Napadlo mi, že vyjdem von a uvidím nejakú blízku kaviareň, ale hneď som hodila spiatočku. Vonku bola tma, akoby aj vonkajšie osvetlenie bolo nadmieru luxusná záležitosť. Väčšina osadenstva bola v podobnom stave ako v Nitre.  Rozhodla som sa pre ďalší krok zúfalca, ísť znovu ďalej regionálnym vlakom, ktorý tento raz končil svoju trasu v Púchove.

Aj tam ma čakal šok. Železničná stanica bola zrekonštruovaná, krásna, s lavičkami a dokonca vyzdobená kvetmi. Po predchádzajúcich skúsenostiach to bol pre mňa taký malý príjemný kultúrny šok.

Keď ma v takejto nádhere cez sklenené dvere oslnili svetlá nášho rodinného Fordu a ja som poslednú časť cesty strávila uvelebená na sedadle spolujazdca, rozmýšľala som, prečo to niekde ide a niekde nie.

Na železničnej stanici v Púchove.

To, čo je rozbehnuté, funguje dobre

Podľa informácií Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., reštauračné vozne bývajú pripojené hlavne k vlakom IC, Ex a sú označené v cestovných poriadkoch. Tieto služby sme využili veľakrát a vždy sme boli spokojní. Jedlá boli chutné a výber pestrý. Všetko, vrátane nápojov sa dá objednať aj cez webovú stránku, aj aplikáciu najedzsavovlaku, aj s možnosťou dodania na vaše miesto vo vlaku. Úroveň obsluhy aj stolovania je kvalitná, potenciál tu určite je.

Peniaze a znovu len peniaze

Železnice majú nedostatok finančných prostriedkov a často diskutované „vlaky zadarmo“ tomu nahrávajú. Samozrejme, nielen tie, tento problém nemá jedného vinníka. Aj keď sú rekonštrukcie v niektorých mestách naplánované, termíny sa stále posúvajú. Dokedy sa to dá posúvať, je otázne. Železničná stanica v Nitre má už 150 rokov a pred časom sa tam prepadol strop.  Priam sa natíska otázka, čo je v skutočne „zadarmo“ a koľko nás to reálne stojí?
Ako je to u susedov? So závisťou môžeme len skonštatovať, že bratia Česi to „umí“.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa