Liečenie v dávnych časoch nebolo jednoduché. Ľudia si väčšinou pomáhali sami, prípadne s dobovými liečiteľmi. Existovali síce aj profesionálni lekári, ale pre nízku dostupnosť a vysokú cenu ich využívala najmä šľachta. Na vidieku si navzájom odovzdávali vedomosti z pokolenia na pokolenie a veľkú úlohu v uzdravovaní zohrávala mágia.
Nenahraditeľné babice
Veľmi dôležitú úlohu v dávnych dobách mali babice, ktoré sa starali o ženy počas tehotenstva, pôrodu a pomáhali aj v prípade neplodných manželstiev. Občas vykonávali aj potraty, hlavne v prípadoch, keď muži – murári, tesári a drotári, odchádzali za prácou preč z domu a nevera by sa nedala tak ľahko odškriepiť.
Ortopédi z ľudu nie vždy dokázali pomôcť
Nenahraditeľní boli aj takzvaní naprávači kostí. Boli to poväčšine muži, ktorí mali v tejto oblasti vedomosti aj cit, a keď si niekto zlomil nohu či ruku, dokázali končatiny zafixovať do drevených doštičiek. Často sa však stávalo, že končatina už neslúžila tak, ako voľakedy, alebo úraz skončil aj smrťou. Známym prípadom je jazykovedec a politik Ľudovít Štúr. Bol to pohľadný, vyšportovaný muž, ktorý sa venoval turistike, člnkovaniu na Dunaji či cválaniu na koni. Na poľovačke sa pošmykol a prestrelil si nohu. Zavolal iba naprávača kostí, ten mu ranu ošetril, ale neskôr predsa len zavolal lekára. Potajme si však vypočul jeho verdikt o tom, že rana sa zahojí, ale chôdza už nebude nikdy v poriadku. Sebavedomý Štúr sa s tým nedokázal zmieriť a dal príkaz felčiarovi, aby mu nohu opätovne zlomil. Žiaľ, o pár dní zomrel na otravu krvi a Slováci tak predčasne prišli o tohto významného človeka.
Vojaci, pastieri, vedmy, bylinkári, ba aj kati
Ďalšími v poradí boli bývalí vojaci, vyslúžilci, ktorí pochytili na vojne veľa zručností, napríklad aj o tom, ako sa robia amputácie. Bačovia žili celý rok na samote, a preto museli vedieť ochrániť zverené ovce a, samozrejme, aj seba. Symboly folklóru, ako sú valaška či široký opasok, neboli len na parádu. Valaška bola pastierska sekera a široký opasok chránil dutinu brušnú a obličky pred pazúrmi dravej zveri. A takisto vedeli veľmi dobre rozpoznávať liečivé bylinky. Samostatnou kapitolou boli vedmy, historická podoba dnešných psychotronikov. Tie často vedeli určiť diagnózu rôznymi spôsobmi. Bylinkárčením sa zaoberali jednoduchí ľudia, väčšinou ženy a poznatky si odovzdávali z generácie na generáciu. Stávalo sa aj, že sa už pacientom nedalo pomôcť, a to bývalo niekedy aj podnetom na obvinenie z bosoráctva. Často sa to dialo pri bohatších pacientoch, ktorých rodiny rady zvaľovali vinu na prostý ľud. Pre mnohých môže byť prekvapením aj ďalší „džob“ katov. Tí totižto dobre poznali anatómiu ľudského tela, a preto sa chorí, pod rúškom tmy, chodili niekedy radiť aj s katom.
Za rázštep pery dieťaťa si obvykle mohla žena sama
Ženy mali v období gravidity veľa príkazov a zákazov. Mnoho detských ochorení si už dnes vieme vysvetliť, ale v tej dobe sa verilo, že tehotná žena sa nesmie uprene pozerať na domáce zviera, pretože sa jej môže narodiť dieťa so zajačím pyskom. A keby sa pozerala uprene do ohňa, riskuje, že sa jej narodí dieťa s takzvaným ohňom na tvári. Prípadne by nemala jesť ryby, aby dieťa nebolo sopľavé.
Darujem ti chorobu, snáď sa zbavím tej svojej
Zvláštne bolo takpovediac odovzdávanie choroby. Napríklad chorému pretierali telo mincou a mincu následne darovali. Alebo ranu pretreli krajcom chleba a ten zavesili na strom, aby ho vtáci odniesli preč. Aj hlieny zo silnej nádchy poutierali, zabalili do čo najkrajšej šatky a pohodili na zem. Z toho pramenila aj povera nedvíhať nič zo zeme, pretože to prináša nešťastie. Preniesla sa iba obyčajná kvapôčková infekcia, ale bolo málo pravdepodobné, že sa pôvodca tým uzdravil.
Žilo sa bez chémie, ale príliš krátko
Ľudí v minulosti nekvárili civilizačné choroby, pretože žili veľmi striedmo, mäso mali len výnimočne, namiesto cukru občas med. Chute ich jedál boli nevýrazné, v porovnaní s dnešnými aj mdlé, no zloženie bolo na prírodnej báze.
Ale naproti tomu ženy a deti často zomierali pri pôrode, ľudí kosila tuberkulóza, mor a choroby, ktoré už dnes vieme liečiť. Často mali abráziu – opotrebovanie chrupu a keď si už so zubami nevedeli rady, zašli ku kováčovi na vytrhnutie. Smrť nebola v minulosti niečo neobvyklé a ľudia sa dožívali nižšieho veku ako v súčasnosti.
Boginky, podvršťatá a ochrana šestonedieľok
Ľudia v minulosti verili aj na podvrhnuté deti, volali ich podvršťatá. Samostatnou kapitolou boli takzvané boginky – démonické bytosti číhajúce na malé deti. Bolo veľmi dôležité, aby bola žena aj dieťa v šestonedelí chránené. Používala sa takzvaná kútnica – žena a dieťa boli schované za kútnou plachtou, aby ich nik z návštevníkov počas šestonedelia nevidel a neuriekol. Po 6 týždňoch išli dieťa pokrstiť a žena mala vádzku (duchovný obrad očistenia sa). Až potom sa mohla kútna plachta odložiť. Mnoho chorôb, ktorých príčinu dnes poznáme, pripisovali démonom. Bola to napríklad epilepsia či „tanec svätého Víta“.
Bosorky, ohrdnutí mládenci a devy
Častým javom bolo pripisovanie chorôb a nešťastí bosorkám. Stávalo sa to hlavne, keď niekto ochorel z večera do rána, krava prestala dávať mlieko, obilie padlo pri prietrži a podobne. Zasoliť niekomu – sa hovorilo, keď niekto vyhľadal bosorku na privolanie choroby, väčšinou dermatologickej. Často to boli ohrdnutí mladí chlapci a dievčatá. „Bodaj by si oprašivela, Anča jedna,“ priala voľakedy dievčina sokyni…
Racionálne a iracionálne praktiky v etnomedicíne
Medzi racionálne metódy liečenia patrili čerstvé kašovité obklady, sušené byliny, husacia masť, masírovanie, obklad pijavicami, púšťanie žilou. Žilou púšťali dokonca aj ženám, ktoré ovdoveli – nazývali ich „bujné“ vdovy. Občas používali na liečenie aj konský hnoj, močovku, sliny zo žaby či kolomaž.
Iracionálne praktiky, ako napríklad zaklínanie choroby, čarovanie s ohňom, podrezanie kohúta pri epilepsii, neboli ničím výnimočné.
Urečenie, porobenie, z očí, z očú
V našich končinách bolo veľmi rozšírené a pretrvalo až dodnes. Poznáme úmyselné a neúmyselné. Neúmyselné, okrem detí pred krstom, často postihovalo dospievajúce dievčatá. Úmyselné je oveľa silnejšie a traduje sa, že môže spôsobiť dokonca aj smrť. Takzvaní „porábači“ vraj vyrábali na objednávku nosič silnej negatívnej energie. Používali odvar zo slepých psov, zeminu z čerstvého hrobu, kožu zvlečeného hada, vodu z umývania zomrelého a podobne. Dokonca sa hovorí, že aj dnes existujú ľudia, čo sa zaoberajú čiernou mágiou a kupujú od vykrádačov hrobov časti kostí na výrobu nosičov negatívnej energie.
Naši predkovia sa chránili ako vedeli…
Zvyklosti ako kútnica pre dieťa a matku, červená stužka alebo nitka boli v minulosti bežné. Tradovalo sa aj oblečenie naruby, alebo pretretie čela použitou mokrou plienkou. Z bylín bol najviac rozšírený čistec, ktorý sa používa v ľudovom liečiteľstve dodnes. Tak, ako si dnes mnohí z nás pri nevoľnosti dáme liek, tak sa v minulosti na prvú pomoc používal odvar z čistca. Horšie ako urečenie bolo prekliatie, na čo si už mnohí na pomoc volali vedmu či mága, ekvivalent dnešného psychotronika.
Či už mágii veríme, alebo nie, je súčasťou našej kultúry a minulosti.
Vedeli ste, že:
Pri problémoch so zubami ľudia používali cesnak či pálenku. Poznáte porekadlo „vypáliť červíka“? V stredoveku panoval názor, že ľudia majú v žalúdku červa a okrem liečby zubov používali pálenku aj pri žalúdočných problémoch.
Na Štedrý deň nesmelo byť nikde zavesené oblečenie, pretože sa verilo, že sa niekto do roka v dome obesí.
Slovo „neúrekom“ ľudia používali, aby neúmyselne niekoho neuriekli. Napríklad neúrekom pekný, neúrekom pracovitý…
Niektorí svedkovia tvrdia, že sa voda po kúpeli urečeného človeka v čistci zmenila na rôsolovitú „žaburinu“.
Prednáška sa uskutočnila v Krajskej knižnici v Žiline. https://www.krajskakniznicazilina.sk
