Prežil transformáciu bývalého štátneho podniku Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SEVAK) v roku 2006 aj turbulentné spoločenské obdobia či zložitú ekonomickú situáciu v rámci Slovenska. Niekoľko oduševnených nadšencov na čele s Erikou Barnášovou uviedlo v roku 1998 do života výnimočné podujatie, ktoré pretrvalo až do uplynulého mikulášskeho víkendu. Reč je o vianočnom volejbalovom turnaji O pohár generálneho riaditeľa Severoslovenských vodární a kanalizácií. Dnes by turnaj možno mnohí nazvali „teambuildingom“, no vznikol v časoch, kedy sme o tomto pojme ani nechyrovali. Tento ročník bol jubilejný, ale posledný.
Nesmútia za končiacim sa, tešia sa z prežitého
„Od roku 1998 poriadame v rámci bývalého štátneho podniku SEVAK vianočný volejbalový turnaj O pohár generálneho riaditeľa Severoslovenských vodární a kanalizácií. Dvadsiaty piaty ročník je síce jubilejný, ale posledný. Sme o pár rôčkov starší, kondícia nie je to, čo bývala a v najlepšom treba prestať. Necítim však nostalgiu za niečím, čo končí, ale radosť z toho, že sme to mohli zažiť. A myslím si, že je to názor každého, kto atmosféru turnaja pocítil na vlastnej koži,“ hovorí generálny riaditeľ hostiteľskej spoločnosti SEVAK, a. s., Žilina Ing. Miroslav Kundrík.
Sám je v Severoslovenských vodárňach a kanalizáciách od roku 1989 a keď sa turnaj začal organizovať pôsobil v Martine. Hoci sa priamo nezúčastnil na zahájení tradície, v roku 2005 prevzal pri organizovaní štafetu ako generálny riaditeľ. Odvtedy sa teda hralo o „jeho“ pohár. „Je obdivuhodné, že vôľa zorganizovať turnaj bola vždy. Hoci už dávno nie sme jeden podnik, zástupcovia jednotlivých vodárenských spoločností sa rok čo rok stretávali na vlastnom športovom sviatku, ktorý nás spojil nielen pri športe, ale aj v záujme o naše firmy. Dovolím si neskromne tvrdiť, že išlo o jedinečné firemné podujatie v rámci celého Slovenska,“ pokračuje Miroslav Kundrík.
Šesť závodov – šesť družstiev
Štátny podnik SEVAK, založený v roku 1970, sa v roku 2006 transformoval do samostatných vodárenských spoločností, ktoré kopírovali jednotlivé odštepné závody v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Martine, Považskej Bystrici, Žiline a Ružomberku. Sú to Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., ktoré prevádzkujú verejné vodovody a kanalizácie v okresoch Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto a Čadca, Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., v Dolnom Kubíne, Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., v Liptovskom Mikuláši, Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s., v Martine, Považská vodárenská spoločnosť, a. s., v Považskej Bystrici a Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s.
Všetky tieto spoločnosti, ktoré kopírujú štruktúru bývalého štátneho podniku, vysielajú pod volejbalové siete svoje 15-členné družstvá. Tento rok, rovnako ako vlani, sa volejbalové zápolenia odohrávali v dvoch telocvičniach v Belej. Športová časť začala ráno otvorením turnaja a zápasmi v skupinách, z ktorých každú tvorili tri družstvá.
Po semifinále a finále boli známi víťazi. Slávnostne ich vyhlásil Miroslav Kundrík, generálny riaditeľ SEVAK Žilina. Poslednýkrát víťazný pohár odovzdal volejbalovému družstvu z Ružomberka, na druhom mieste sa umiestnili volejbalisti z Považskej Bystrice a s bronzovou medailou sa môže popýšiť družstvo z Oravy. Pomyselnú medailu za účasť na turnaji i na tvorbe unikátnej tradície si však zaslúžili všetci účastníci – na oboch stranách siete i v organizačnom zázemí podujatia.
Erika, ďakujeme…
Nemenej dôležitá spoločenská časť sa odohrávala v popoludňajších hodinách v slávnostne pripravených priestoroch komplexu Country Saloon Belá. Okrem tradičného vyhodnotenia turnaja, odovzdania cien, neopakovateľnej a nezabudnuteľnej zábavy, ktorá je každoročne neoddeliteľnou súčasťou podujatia, mal tento ročník aj jednu špeciálnu časť.
Bolo to poďakovanie Erike Barnášovej, ktorá bola 25 ročníkov doslova dušou podujatia. Bez jej nadšenia, ktorým dokázala „nakaziť“ desiatky ďalších, by dnes výnimočný vianočný volejbalový turnaj O pohár generálneho riaditeľa Severoslovenských vodární a kanalizácií sotva písal štvrťstoročnú históriu. „Jej nápad sa stretol s veľkou odozvou a úroveň turnaja z roka na rok rástla. Ľudia si ho naozaj užívali, no zároveň ho brali veľmi vážne. Poctivo trénovali, omladzovali kádre. Svedčí o tom aj fakt, že každý rok bol lepší niekto iný. V minulosti boli favoritmi Martinčania, potom to chvíľu ťahali Oravci, v poslednom období sa blysli Ružomberčania a Považskobystričania. Nebolo jednoduché turnaj zorganizovať a zabezpečiť zázemie pre viac ako 100 ľudí. Preto je pre nás Erika symbolom tohto podujatia a patrí jej veľká vďaka,“ dodáva Miroslav Kundrík.
Prejavili jej ju všetci účastníci turnaja obrovským potleskom a len pre ňu zaspieval pieseň Mira Žbirku Vieš byť zlá Marián Greksa so skupinou Druhý dych, ktorí sa starali o zábavu po celý večer. Tušíte, že názov piesne sa nezhoduje s povahovými vlastnosťami pani Eriky, ale text piesne hovorí práve o opaku.
Kto prevezme štafetu?
„V minulosti SEVAK organizoval 16 ročníkov cyklozrazu, futbalové i tenisové turnaje, takže kolektívneho športového ducha i organizačné schopnosti vodári majú. Nepochybne sa šikovní ľudia nájdu aj v ďalších spoločnostiach, preto si veľmi prajem, aby štafetu aj iniciatívu v organizovaní takéhoto alebo podobného podujatia prevzala niektorá z nich,“ hovorí Miroslav Kundrík, generálny riaditeľ SEVAK, a. s. Časy aj nálady sa menia, no 25 ročníkov volejbalového turnaja ostane navždy nezmenených. Okrem prívlastku vianočný ho bude charakterizovať i to, že bol vždy fantastický, neopakovateľný, nezabudnuteľný, srdečný a priateľský.
