Pri príležitosti Medzinárodného dňa darcov krvi usporiadala Národná transfúzna služba (NTS) v Žiline deň otvorených dverí. Pracovisko počas dopoludňajších hodín v nedeľu 14. júna privítalo nielen stálych a vopred objednaných darcov, ale aj úplných nováčikov, ktorí sa rozhodli urobiť šľachetný krok. Pre každého návštevníka bolo navyše pripravené poďakovanie v podobe trička z limitovanej edície.
Cieľom podujatia bolo priblížiť proces darovania krvi širšej verejnosti a odbúrať prípadný strach u prvodarcov. Transfúzne stanice totiž neustále čelia potrebe dopĺňať zásoby tejto vzácnej tekutiny, ktorá zachraňuje ľudské životy pri operáciách, nehodách či onkologických ochoreniach.
Kto môže darovať krv a čo ho čaká?
Odborníci zo žilinskej NTS pripomínajú, že darcom krvi sa môže stať každý zdravý človek vo veku od 18 rokov s váhou nad 50 kilogramov. Vekový limit pre prvodarcov je 65 rokov a pre pravidelných až 70 rokov. Podmienkou je, aby sa na nič neliečili a neboli sledovaní v špecializovanej ambulancii.
„Každý záujemca po príchode vyplní podrobný dotazník, v ktorom je povinný pravdivo odpovedať na otázky o svojom zdravotnom stave. Všetky nejasnosti následne osobne preberie s lekárom v ambulancii,“ vysvetľuje vedúca lekárka žilinskej transfúznej stanice MUDr. Mária Laurincová.
Samotný proces odberu je pre darcu zároveň bezplatnou preventívnou prehliadkou. „Každému darcovi vyšetrujeme krvný obraz, zisťujeme krvnú skupinu a testujeme prítomnosť infekčných markerov, ako sú žltačka typu B, C, E, HIV či syfilis,“ dopĺňa MUDr. Mária Laurincová. Bežný odber trvá len niekoľko minút, pričom štandardne sa odoberá 450 mililitrov krvi. Okrem toho pracovisko realizuje aj špeciálne odbery zamerané na získavanie krvnej plazmy alebo krvných doštičiek.
Z hľadiska krvných skupín je situácia v našej zemepisnej šírke stabilná, no výkyvy nastávajú najmä pri negatívnych faktoroch. „V populácii najviac dominujú skupiny A a 0, po nich nasledujú B a AB. Avšak ľudia s Rh negatívnym faktorom tvoria len približne 15 až 20 percent obyvateľstva. Práve tieto skupiny sa stávajú rýchlo vzácnymi a ich prechodný nedostatok musíme operatívne riešiť aktívnym pozývaním darcov,“ objasňuje vedúca lekárka.
Prvý neúspech ju neodradil
Medzi návštevníkmi sme oslovili darcov, ktorí sa s nami podelili o svoje osobné príbehy a silnú vnútornú motiváciu. Mladá darkyňa Kristína Rábiková priznala, že jej cesta k darovaniu nebola priamočiara.
„Môj prvý pokus nebol úspešný, pretože som mala nedostatočné hodnoty krvi. Veľmi ma to mrzelo, keďže môj dedko bol v tom čase onkologickým pacientom a krv naliehavo potreboval,“ spomína na prvé sklamanie Kristína. Problém s krvným obrazom sa jej však podarilo vyriešiť úpravou stravy a doplnením vitamínov. Po pol roku to skúsila znova – tentoraz úspešne.
„Po nejakom čase prišiel ďalší impulz. Moja mama musela ísť na operáciu a dostala darovanú krv. O to intenzívnejšie som vnímala potrebu darcovstva. Niekto pomohol mojej mame a ja musím v tejto pomoci pokračovať. Ako veriaceho človeka ma to napĺňa aj z kresťanského hľadiska. Najkrajší moment prišiel, keď mi na mobil dorazila SMS správa s informáciou, že moja krv už reálne niekomu zachránila život. V rodine sa snažím byť motivátorom, napokon, môj dedko bol držiteľom až Zlatej Janského plakety,“ dodáva s úsmevom Kristína Rábiková.
Verný darca už osemnásť rokov
Druhým osloveným bol skúsený darca Marián Ryška, ktorý do Žiliny dochádza pravidelne a s darovaním má takmer dve desaťročia skúseností.
„Krv chodím darovať už osemnásť rokov. Pochádzam síce z Handlovej, ale v Žiline som študoval na vtedajšej Vysokej škole dopravy a spojov. Na začiatku to bola len zvedavosť, chcel som to skrátka vyskúšať. Neskôr sa k tomu pridal hlboký pocit zodpovednosti za záchranu ľudského života, čo je pre mňa ako pre veriaceho kresťana kľúčové,“ vysvetľuje Marián Ryška.
Postupom času prešiel od darovania celej krvi aj k darovaniu krvnej plazmy. „Som pravidelný darca, na odbery chodím každé štyri až osem týždňov. Po každom odbere mám úžasný pocit, že som mohol pomôcť. Keďže darcov plazmy je na Slovensku stále veľmi málo, som vďačný, že môžem takto prispieť k záchrane zdravia iných. K tomuto kroku sa snažím neustále motivovať aj ľudí vo svojom okolí,“ uzatvára dlhoročný darca Marián.
Mladá generácia a legislatívne výhody
Podľa slov lekárky tvoria dôležitú súčasť transfúznej stanice práve takíto „skalní“ darcovia, u ktorých sa pomoc druhým stala pevnou súčasťou životného štýlu. Teší ju však aj záujem mladých ľudí.
„Mládež buď kráča v šľapajach svojich rodičov, alebo reaguje na náborové kampane, ako sú Študentská či Valentínska kvapka krvi. Práve vďaka spolupráci s Červeným krížom a našimi osvetovými aktivitami získavajú čerství osemnásťroční mladí ľudia povedomie o tom, aký obrovský význam má tento čin,“ podotýka MUDr. Mária Laurincová.
Mnohí zamestnanci či študenti oceňujú aj legislatívnu podporu, ktorú im štát poskytuje. Zákonník práce garantuje darcom nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu minimálne 24 hodín na príchod, odber a zotavenie. Mnohé firmy idú nad rámec zákona a v kolektívnych zmluvách ponúkajú zamestnancom ďalšie benefity.
Môžete darovať krv sami sebe?
Zaujímavosťou, o ktorej verejnosť často nevie, je takzvaný autológny odber, teda autotransfúzia. Ide o situáciu, kedy pacient daruje krv sám sebe pred plánovaným operačným zákrokom.
„Tento proces musí vždy iniciovať a schváliť operujúci lekár, ktorý posúdi, či je takýto odber potrebný a bezpečný. Následne sa s pacientom naplánuje presné načasovanie odberov pred operáciou. Pacient podpisuje informovaný súhlas, ktorý garantuje, že táto krv je vyhradená výhradne pre neho a pre nikoho iného,“ uzatvára MUDr. Mária Laurincová.
Svetový deň darcov krvi opäť ukázal, že za každou darovanou konzervou krvi sa skrýva jedinečný ľudský príbeh spojený s empatiou, solidaritou a nezištnou pomocou druhým. Žilinská NTS verí, že vďaka podobným podujatiam sa komunita darcov v regióne bude aj naďalej rozrastať.
