6.3 C
Zilina
02. marca 2024

Legendárna „Drndička“ parkuje v Hronskom Beňadiku

Prvé slovenské auto malo pôvabný názov „Drndička“. Nemenej pôvabný príbeh sprevádzal aj jeho skonštruovanie. Pripomenuli si ho dnes v obci Hronský Beňadik pri odhalení modelu „Drndičky“ z dielne umeleckej kováčky Andrey Kosecovej. Svojou prítomnosťou podujatie poctila aj vnučka konštruktéra Drndičky, 93-ročná Jozefína Košťálová.

Michal Majer opravil auto cárovi

Bulharský cár Ferdinand Coburg často prechádzal okolím Hronského Beňadika na svoje panstvá. Raz sa mu pri obci Psiare pokazil automobil a zručný zámočník Michal Majer sa mu ho podujal opraviť. Hoci si vyslúžil úškrny dedinčanov, naozaj sa mu ho, takmer na počkanie, podarilo spojazdniť. Potreboval len nôž, kameň z cesty na brúsenie a kúsok kože z biča. Keď sa mu cár chcel odmeniť, poprosil Michal Majer o dokumentáciu na zostrojenie auta, volant a 4 kolesá. Cár mu naozaj všetko poslal a keď mu v Kachelmanových strojárňach vo Vyhniach odliali motor, s tovarišmi vo svojej dielni automobil skutočne zostrojil. Historické pramene uvádzajú, že v období medzi rokmi 1915-1920.

Odhalili dôkaz o šikovnosti

Ako nám povedal starosta Hronského Beňadiku Imrich Rajčok, auto dostalo názov podľa „drndania“ a hrkotania drevených kolies, ktoré však časom vymenili za kolesá gumené.

Starosta Hronského Beňadiku Imrich Rajčok (v strede) poďakoval všetkým, ktorí priložili ruku k dielu.

„Umiestnením a odhalením modelu „Drndičky“ sme sledovali odovzdanie kultúrneho a historického odkazu a dôkazu, že u nás žili a žijú šikovní ľudia. Pozvali sme aj vnučku pána Majera, Jozefínu Košťálovú a veľmi si vážime, že k nám s radosťou merala cestu z Nitry.

Vnučka konštruktéra „Drndičky“ Michala Majera Jozefína Košťálová.

Model automobilu v skutočnej veľkosti sa nachádza v blízkosti Baziliky minor sv. Benedikta a veríme, že cestou k nej poteší „model“Drndička“ mnohých turistov a návštevníkov našej obce,“ dodal starosta Imrich Rajčok.  

Umelecká kováčka Andrea Kosecová: Bola som nadšená a poctená.

Ako ste sa dostali k práci na tomto modeli? 

Z regiónu Gron ma oslovili, či by som sa nepodieľala na vytvorení takéto autíčka. Bola som nadšená a poctená tým, že vďaka mne vznikne unikátne dielo na počesť pána Majera. 

Drndička v Hornom Beňadiku, Andrea Kosecová, umelecká kováčka.
Umelecká kováčka Andrea Kosecová vo vlastnoručne vyrobenom modeli prvého slovenského automobilu.

Z akých zdrojov ste pri práci vychádzali?

Milujem výzvy a robiť niečo iné, nové, v tomto prípade staro-nové. Vychádzala som zo starých historických fotografií, pretože, bohužiaľ, nič iné sa z autíčka nezachovalo. Každú časť som premerala niekoľkokrát, aby bola „Drndička“ čo najvierohodnejšia. 

Čo ste urobili ako prvé?

Ako prvé uzreli svetlo sveta podvozok a nápravy. Nasledoval rám a karosárske práce. 

Z čoho je model vyrobený a akou technikou?

Replika autíčka je vyrobená z ocele, s použitím viacerých technických postupov, medzi ktorými, samozrejme, nechýba ani moje obľúbené kováčstvo. Zároveň je „Drndička“ žiarovo zinkovaná. Žiarové zinkovanie zabraňuje korózii ocele. 

Ako ste sa pripravovali na túto prácu, študovali ste príbeh „Drndičky“?

Na túto prácu som sa pripravovala veľmi dlho a dôkladne. Naštudovala som si každú existujúcu informáciu o pánovi Majerovi a „Drndičke“. Keďže milujem dejiny, moja pocta vytvoriť takýto unikát bola o to väčšia. 

Čím najmä vás táto výzva zaujala?

Môže za to moja láska k dejinám, k histórii, k vozidlám a strojom, ku ktorým ma priviedol môj milovaný ocko. Práve preto ma táto ponuka zaujala od prvej chvíle. 

Ako dlho ste na modeli pracovali a čo bolo najnáročnejšie?

Na plastike som pracovala približne päť mesiacov. Najnáročnejšie bolo vytvoriť blatníky, aby vyzerali čo najviac vierohodne. 

Čo pocity, keď ste videli definitívnu podobu svojej práce? 

Moje pocity, keď som videla poskladané autíčko, boli neopísateľné. Bol to jeden z najúžasnejších okamihov v mojom živote. Musím dodať, že s „Drndičkou“ mi pomáhal ocko a brat. Boli totiž situácie, ktoré by som sama nezvládla, pretože „Drndička“ má úctyhodných 400 kilogramov.

Aký je váš vzťah k autám?

Ja osobne autá milujem. Poviem úprimne, že sa nepamätám kedy som šoférovala prvýkrát v živote. Veľmi jasne sa však pamätám na to, keď som ako malá pomáhala ockovi v poľnohospodárstve. Nakladal na traktor uhorky a melóny a ja som šoférovala tak, že som stála a niekde v strede chrbta som mala sedačku, lebo inak by som nedosiahla na pedále. Susedia sa vtedy vracali z lesa domov a mysleli si, že traktor ide sám od seba. Hneď po ukončení mojich štúdií som si urobila vodičský preukaz a kúpila moje prvé autíčko, na ktorom som bola nezastaviteľná. 

Podobné články

Video

Svetové dni tento týždeň

Chystá sa