Mojš - malá obec s veľkým potenciálom sa rozrástla aj vďaka starostovi Štefanovi Svetkovi

Prvá písomná zmienka o Mojši siaha až 600 rokov dozadu, aj keď sa predpokladá, že táto obec vznikla už pre 13. storočím. Kráľ Ľudovít I. daroval zemanovi Konchovi a jeho príbuzným niektoré územia okolo starého hradu. Konchov príbuzný Mojš (Majuš) pravdepodobne už v prvej polovici 14. storočia získal majetok dediny, ktorá sa až do roku 1926 písala ako Moyš. Kronika obce vznikla okolo roku 1900 a odvtedy obec prešla mnohými zmenami. V roku 2006 nastúpil do funkcie starostu Štefan Svetko, ktorý je v nej až doteraz. Obec mala v čase jeho nástupu okolo 450 obyvateľov a v súčasnosti je to už trojnásobne viac. O tom, ako sa Mojš rozvíjal, a tak trochu aj o sebe nám porozprával Štefan Svetko v nasledujúcom rozhovore.

Vieme o vás, že ste sa narodili v Mojši. Ako vyzerala obec v čase vášho detstva?

Narodil som sa v roku 1959 a skoro celý svoj život som prežil tu, s výnimkou povinnej vojenskej služby a štúdia na vysokej škole. Po svadbe som chvíľu býval v Gbeľanoch, potom na Solinkách, ale v roku 1993 som sa znovu vrátil do Mojša. Mojš bola pôvodne malá koncová obec. V roku 1960 sa zrušila škola v Mojši a zlúčila s Mojšovou Lúčkou, o rok neskôr sa otvorila materská škola a v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa postavil kultúrny dom a hasičská zbrojnica a dom smútku. Rodinných domov bolo veľmi málo a počet obyvateľov v šesťdesiatych rokoch len okolo 600.

Čo ovplyvnilo vaše rozhodnutie kandidovať na post starostu obce?

Už od mladosti som stále niečo organizoval. Bol som predsedom SZM (Socialistický zväz mládeže) na škole, počas povinnej vojenskej služby i v zamestnaní. Tam som neskôr bol predsedom odborov. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany. Rád som organizoval kultúrne a športové podujatia. V Mojši som bol viac ako 20 rokov predsedom Telovýchovnej jednoty a v Žiline predsedom disciplinárnej komisie v Oblastnom futbalovom zväze. Taktiež som bol dlhoročným trénerom. A keďže som pôvodom Mojšan, chcel som niečo pre obyvateľov urobiť. Skúsil som kandidovať a vyšlo to. „Starostujem“ už piate volebné obdobie. Spomedzi starostov okolitých obcí som tu najdlhšie.

Počas tohto vášho obdobia sa Mojš veľmi zmenil. Čo tomu napomohlo?

Keby sem niekto prišiel po 20 rokoch, bol by veľmi prekvapený. Postavilo sa veľa nových rodinných domov. Už keď sme v mojich začiatkoch robili územný plán, mali sme snahu prilákať čo najviac ľudí. Nebola tu síce vybudovaná infraštruktúra – materská škola a škola, ale boli zriadené všetky inžinierske siete. Vybudovala sa cesta do Žiliny, postavila sa Kia a ľudia si uvedomili, že majú odtiaľto výbornú dostupnosť do zamestnania. Vďaka tomu, že je obec na rovine, máme výborné podmienky na výstavbu. Developeri pripravujú ďalšie územia na bývanie a mohlo by tu pribudnúť ešte aj 200 rodinných domov.

Aké majú obyvatelia možnosti športového a kultúrneho vyžitia?

Tak asi na prvom mieste by som spomenul vodné dielo, ktoré poskytuje široké športové a rekreačné využitie. Na svoje si prídu bežci, cyklisti, korčuliari či psíčkari. No keď je pekné počasie, niektoré úseky sú preexponované a prichádza aj k úrazom. Pri futbalovom ihrisku máme dve ihriská s umelou trávou na futbal, tenis, volejbal, hokejbal, detské ihrisko a dve ihriská na plážový volejbal. Založili sme oddiely volejbalový, hokejbalový a obnovili sme stolnotenisový oddiel.

Pri požiarnej zbrojnici máme workautové ihrisko a veľkým lákadlom je neďaleká „loď“, kde si ľudia môžu oddýchnuť na terase kaviarne a zmrzlinárne. S pomocou Kie sme postavili vyhliadku, z ktorej je nádherný výhľad na okolité kopce. Pre deti je celoročne otvorený Jungle park s rôznymi atrakciami. Snažíme sa, aby to tu žilo. Usporadúvame akcie na Mikuláša, na Deň matiek a Deň detí. Obľúbené sú stavanie a váľanie mája a jánske ohne na ihrisku s kultúrnym programom. Tradíciou sú hody na svätú Annu – patrónku kaplnky. Bývajú väčšinou dvojdňové, v sobotu sú trhy, večer koncert pre mladšiu generáciu a v nedeľu je slávnostná omša a program pre starších – obvykle hitparáda Šláger. Počas hodov nás navštívili aj známe populárne osobnosti – Štefan Skrúcaný, Peter Stašák, Eva Máziková, Ivan Tuli Vojtek, Barbora Švidraňová a ďalší.

Cesta zo Žiliny do Mojša urýchlila dopravu, plánujete rozšíriť aj cestu z Mojša do Varína?

Neplánujeme, pretože by to mohlo narušiť dopravu vnútri obce. Iné obce mali historicky lepšie podmienky ako my, keďže majú omnoho širšie cesty. Už teraz tu máme spomaľovače na ceste, jednosmerné ulice, ale cez obec chodia väčšinou osobné autá. Voľakedy sme boli koncová obec, teraz sme už priebežná. Ak by po rozšírení cesty začali chodiť cez obec nákladné autá, bolo by to neúnosné. Mali sme pripravený obchvat obce, ale viacero vlastníkov nám nepredalo pozemky a museli by sme ich vyvlastniť. Medzitým sa zmenila situácia, v danej lokalite pribudla výstavba a na odbore Životného prostredia nám odporučili nájsť inú lokalitu. V novom územnom pláne je ďalšia verzia obchvatu, ktorý by viedol popri železničnej trati v ochrannom pásme železníc, kde je výstavba domov zakázaná. Keďže k územnému plánu bolo veľa pripomienok, máme v súčasnosti problém s jeho schválením. Hľadáme niekoho, kto ich vyhodnotí a až potom sa môžeme pohnúť ďalej.

Pred nedávnom vedľa obecného úradu pribudla predajňa COOP Jednota. Kde bola predtým?

Predajňa COOP Jednota bola po požiari dočasne presťahovaná do sály kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad. Z toho dôvodu sa sála nemohla využívať naplno. Našťastie sa nám po zdĺhavých rokovaniach podarilo dohodnúť a po 15 rokoch COOP Jednota postavila vlastnú predajňu vedľa kultúrneho domu na pozemku, ktorý sme mali k dispozícii. V súčasnej dobe sa sála využíva častejšie, sprevádzkovali sme aj kuchyňu, vybudovali sociálne zariadenia a už sa tu môžu usporadúvať diskotéky, oslavy, svadby a rôzne väčšie podujatia. Každý rok máme silvestrovskú, veľkonočnú, katarínsku a fašiangovú zábavu.

Nechýba veriacim obyvateľom v dedine kostol?

Mali sme v pláne postaviť kostol, ale nemáme vhodný pozemok. Omše sa konajú v dome smútku a počas hodov pri požiarnej zbrojnici. Pri príležitosti stého výročia postavenia kaplnky sme mali omšu aj v nej, no nebolo jednoduché vyriešiť dopravu. Kaplnka je síce malá, ale mali sme tu už aj svadbu. V súčasnej dobe nám projektantka pripravuje projekt na rozšírenie domu smútku.

Aké máte plány do budúcna?

Cez UMR (Udržateľný mestský rozvoj) a Mikroregión Terchovská dolina môžeme čerpať 1 000 000 eur s plánom hospodárskeho rozvoja. Vypracovali sme zámery, čo by sme chceli v Mojši urobiť. Chceli by sme urobiť školu aspoň pre prvé tri triedy nadstavbou na súčasnej materskej škole. Keď som nastúpil do funkcie, bola zatvorená pre nedostatok detí. Vďaka tomu, že sme postavili novú materskú školu, môžeme prijať všetky prihlásené deti. Okolo materskej školy plánujeme zrenovovať chodník. Vedľa ihriska máme pozemok, na ktorom by sme chceli postaviť športovú halu pre volejbalistov, hráčov stolného tenisu a ďalších športovcov. Radi by sme zrekonštruovali kúriu, doplnili chodníky na cintoríne a zrevitalizovali jazero, ktoré máme za obcou. Máme pripravený projekt na zelenú strechu hasičskej zbrojnice a veľmi by nám pomohla kompostáreň, pretože za vývoz trávy sme v minulom roku zaplatili 5 000 eur a tento rok stúpla cena takmer na 10 000 eur.

Mojš v poslednej dobe „omladol“. Aké je momentálne vekové zloženie obyvateľov?

Podľa štatistiky sa od roku 2015 zvýšil nárast počtu obyvateľov o 78 %. Voľakedy sme mali 34% obyvateľov nad 65 rokov – patrili sme medzi najstaršie obce a v súčasnosti ich máme pod 8 %. Z najstaršej obce sme sa stali najmladšou. A preto máme teraz opačný problém, nedokážeme urýchliť vybudovanie infraštruktúry natoľko, aby sme uspokojili všetkých obyvateľov Mojša.

Pomohlo by, keby sa stal Mojš mestskou časťou?

Už v minulosti bol pokus pričleniť obec k mestu Žilina. Výhodou by bola efektívnejšia a častejšia autobusová doprava, mesto by mohlo postaviť školu a podobne. Na druhej strane je otázne, nakoľko by sa riešili ostatné problémy občanov, keďže by sa musel zrušiť obecný úrad. My sme sa v minulosti postavili proti tomu.

Čo by ste na záver odkázali obyvateľom Mojša, návštevníkom, prípadne záujemcom o prisťahovanie do obce?

Som hrdý na všetko, čo sa tu vybudovalo a teším sa ďalšie napredovanie našej krásnej obce. Budem rád, keď sa tu ľudia budú cítiť dobre a prajem si, aby sme sa tolerovali a navzájom dobre vychádzali. Záujemcom radím, aby si zvážili všetky pre a proti bývania v Mojši, ale myslím, že naša obec má rozhodne čo ponúknuť.

Zaujímavosti:

Z Mojša pochádza otec Vladimíra Remeka, prvého československého kozmonauta, takisto môj strýko architekt Štefan Svetko, ktorý naprojektoval budovu Slovenského rozhlasu.

Autorom reliéfu v dome smútku bol akademický sochár Štefan Pelikán.

V roku 1958 sa začala výstavba mostu pre peších cez Váh. Obec Mojš a Mojšovú Lúčku dovtedy spájala kompa.

Pri príležitosti slávnostného otvorenia kultúrneho domu v roku 1974 v ňom vystúpili známi herci – Július Pántik, Dušan Tarageľ, Viera Strnisková a Oldo Hlaváček.

V roku 1994 bol položený základný kameň stavby Vodné dielo Žilina.

Bociany sú v obci nielen poslami jari, ale aj miestnymi „maskotmi“ už cca 40 rokov. Dlhé roky prilietavajú do obce a dotvárajú tunajší kolorit.

V roku 2009 bola v Mojši dokončená prvá obecná nájomná bytovka. Nachádzajú sa v nej väčšinou dvojizbové byty, z toho jeden je bezbariérový. Celkové náklady na výstavbu boli 1 075 483 eur, z toho obec investovala zo svojho rozpočtu 39 833 eur. Zvyšok finančných prostriedkov bol poskytnutý zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Obec Mojš je členom združení Mikroregión Terchovská dolina a Euroregión Beskydy