Špecialista na prsníkovú chirurgiu docent Smolár: Včasná diagnostika je pri vyliečení kľúčová

Úspešný onkochirurg Marek Smolár sa už v detstve túžil stať lekárom. V našom rozhovore sa dozviete o jeho ceste ku chirurgii prsníkov a dôležitosti využitia dostupných vyšetrovacích metód. Objasní nám diagnostiku a liečbu rakoviny prsníka a zároveň priblíži pokrok v tejto oblasti. Vyzdvihuje aj význam pozitívneho psychického nastavenia pacientiek a zdieľa svoje osobné tipy, ako zvládať náročnú profesiu a predísť vyhoreniu.

Čo vás motivovalo k štúdiu medicíny? Inklinovali ste k biológii a chémii už na základnej škole?

Medicína ma fascinovala už od detstva. Ako malý chlapec si pamätám domáce návštevy lekára u starej mamy, kde som bol na prázdninách. Lekár s koženou taškou, fonendoskopom a tlakomerom bol pre mňa nesmierne fascinujúci a zároveň veľmi tajomný. Neskôr ma ovplyvnili televízne seriály – Nemocnica na okraji mesta, Nemocnica Chicago Hope a moja úplná srdcovka – seriál Pohotovosť. Sledoval som ho niekoľko rokov a sníval, že aj ja sa raz stanem lekárom ako hlavná postava doktor Carter. Biológia ma bavila už od základnej školy, hlavne biológia človeka. Chémiu som obdivoval už menej (úsmev).

Bolo pre vás už počas štúdia jasné, že sa budete venovať chirurgii alebo ste uvažovali aj nad inými špecializáciami?

Zo všetkých lekárskych odborov ma najviac lákali chirurgické smery. Aj keď je pravda, že počas štúdia a stáží na jednotlivých klinikách sa mi páčili aj iné odbory, ako napríklad psychiatria, či gastroenterológia, stále ma to ťahalo ku chirurgii. Je to asi tým, že mám rád, keď sa veci dajú rýchlo vyriešiť. Nemal som trpezlivosť nastavovať liečbu dlhodobo a pomaly sa pozerať na jej efekt. Na chirurgii ma lákali rýchle výsledky. Ak má pacient zapálený apendix, tak mu ho vyberieme a na ďalší deň ide domov (úsmev). Neskôr, pri hlbšom poznaní chirurgie, som však pochopil, že aj v našom odbore musíme mať veľa trpezlivosti a množstvo diagnóz je behom na dlhé trate. 

Vo vašom smerovaní zvíťazila chirurgia. Ako ste sa dostali ku chirurgii prsníkovej a čo všetko táto oblasť zahŕňa?

K prsníkovej chirurgii som sa dostal v podstate náhodou. Pri nástupe do práce v roku 2007 ma pridelili ku skúsenému chirurgovi MUDr. Lúčanovi, PhD., ktorý sa venoval aj tejto oblasti. Dlhé roky som mu asistoval, vyšetroval pacientky v mamárnej ambulancii a postupne sa mi tento odbor začal čoraz viac páčiť. Začal som ho študovať do hĺbky, doplnil som si špecializáciu z prsníkovej chirurgie a absolvoval som viacero stáží na mamárnych pracoviskách v Európe. Neskôr som si prsníkovú chirurgiu zvolil aj za tému mojej habilitačnej práce pri obhajobe docentúry. Je to veľmi špecifická časť chirurgie. Vyskytuje sa často, no jej problematika je veľmi intímna. Napriek tomu, že karcinóm prsníka je zhubným ochorením, súčasná onkochirurgická liečba dokáže vyliečiť väčšinu pacientiek, čo pri iných nádoroch vôbec nie je samozrejmosťou.

Je to tak aj na Slovensku? Ako sme na tom v diagnostike a liečbe rakoviny prsníka v porovnaní s ostatnými krajinami?

Slovensko je v rámci diagnostiky ochorení prsníka na podobnej úrovni ako okolité krajiny. Disponujeme všetkými modernými vyšetrovacími metódami, ako aj liečebnými modalitami.  Problémom však ostáva osveta, keďže v našej krajine ešte stále málo pacientiek absolvuje preventívne prehliadky, či realizuje samovyšetrovanie prsníkov. Takto premeškajú záchyt nádorov vo včasnom štádiu, kedy sú liečiteľné najlepšie. Prichádzajú v pokročilých štádiách, čo má za následok až 300 zbytočných úmrtí ročne.

Druhým vážnym problémom našej krajiny je pôsobenie „dezinfoscény“ a šírenie hoaxov. Nezriedka prichádzajú do ambulancie pacientky, ktoré odmietajú chirurgickú či následnú onkologickú liečbu. Považujú ju za sprisahanie či nástroj na poškodzovanie ľudí s cieľom ekonomického profitu farmaceutických firiem. Napriek vysvetľovaniu je ich presvedčenie veľmi hlboké a osud následne veľmi smutný. Videl som ženy, ktoré zomreli v priebehu roka, lebo odmietli overenú liečbu a dali prednosť samozvaným liečiteľom, ktorí používali vibrácie, kryštály či bylinkové odvary. Navyše, tieto „terapeutické počiny“ ich stáli niekoľko tisíc eur a výsledok bol, bohužiaľ, fatálny. Kvalitná zdravotná starostlivosť je pritom plne hradená zdravotnou poisťovňou.

Myslíte, že existujú opatrenia, ktoré by mohli pomôcť predísť podobným prípadom? Aké pocity vo vás vyvolávajú situácie, keď pacientka odmietne odporúčanú liečbu?

Problémom je, že dezinformácie sa šíria bez kontroly. Navyše sú veľmi zjednodušujúce a ponúkajú rýchle riešenia. Naopak, kvalitná liečba je častokrát zdĺhavá a niekedy sprevádzaná aj vedľajšími účinkami, ktoré môžu iba posilňovať presvedčenie niektorých ľudí, že ide o niečo škodlivé a čo im vôbec nepomôže. Za ešte väčší problém považujem vyjadrenia niektorých ľudí, ktorí pôsobia v politike, či niektorých médiách a spochybňujú medicínske poznatky ako aj autority vedeckých kapacít. Keď takéto informácie konzumujú ľudia s nedostatočným kritickým myslením, cesta k podľahnutiu dezinformáciám je otvorená. Spôsob, ako sa z tejto situácie dostať je neustála edukácia, posilňovanie dôvery v osvedčené a vedecky potvrdené spôsoby liečby a hlavne výchova ku kritickému mysleniu už na základnej škole.

Pacientky si často nevedia predstaviť, čo sa s nimi po oznámení diagnózy bude diať. Môžete nám priblížiť postupnosť krokov už od samotnej diagnostiky nádoru? Kedy sa pacientka vlastne dozvie, či je nádor zhubný, alebo nie?

Diagnostika nádoru prebieha buď pri skríningovom vyšetrení, alebo pri nahmataní si hrčky. Pri skríningu sa zachytí na zobrazovacom vyšetrení (mamografii) nádor, ktorý je zvyčajne ešte v skorom štádiu a častokrát nehmatný. Pri nahmataní si hrčky pacientkou alebo lekárom sa realizujú taktiež zobrazovacie vyšetrenia, najčastejšie mamografia a ultrasonografia. Pokiaľ sa na týchto vyšetreniach nájde podozrivý nález, ďalším krokom je odber vzorky tkaniva z uvedeného nálezu, tzv. biopsia. Ide o nevyhnutný krok, ktorý po histologickom vyšetrení určí, či ide o zhubný, resp. nezhubný nádor, prípadne aký podtyp rakovinového nádoru pacientka má. To má zásadný vplyv na plánovanie ďalšej terapie, ktorá nie je rovnaká a indikuje sa práve podľa typu nádoru a jeho štádia. Aj v oblasti biopsie pretrvávajú povery a nepravdivé fámy. Veľa pacientiek sa bojí, že pri odbere vzorky z nádoru dôjde k jeho rozšíreniu. To, samozrejme, nie je pravda. 

V prípade, že sa po diagnostike naplánuje operácia, aký je štandardný postup pred operáciou a po nej?

Pred operáciou musí byť pacientka komplexne zhodnotená tzv. multidisciplinárnym tímom, ktorého súčasťou je onkológ, rádioterapeut, rádiodiagnostik, chirurg a patológ. V okolitých krajinách je súčasťou tohto tímu aj psychológ, ktorého úloha je v tomto tíme veľmi prínosná a umožňuje pacientkam lepšie sa vysporiadať s diagnózou zhubného ochorenia, ako aj s následkami liečby. Pri tomto zhodnotení sa určí celý postup liečby. Niektoré pacientky s pokročilými alebo agresívnymi nádormi absolvujú najskôr onkologickú liečbu (tzv. neoadjuvatná liečba), ktorej cieľom je zmenšenie nádoru a následne dosiahnutie lepších výsledkov pri operácii. Pacientky s nádormi vo včasných štádiách, resp. s menej agresívnymi formami sú primárne indikované na operačnú liečbu. Operačná liečba môže byť rôzneho rozsahu – od jednoduchého odstránenia nádoru so zachovaním prsníka (tzv. lumpektómia) až po odstránenie celého prsníka (tzv. mastektómia). Súčasťou operácie je aj odstránenie minimálne jednej lymfatickej uzliny z pazuchy a jej vyšetrenie, či sa nádor rozšíril lymfatickými cestami do uzlín. Po operácii a zhojení operačných rán nasleduje onkologická liečba. Táto liečba zahŕňa rádioterapiu, chemoterapiu, biologickú liečbu, hormonálnu liečbu či liečbu tzv. inhibítormi cyklín dependetných kináz, ktoré sa rôzne kombinujú v závislosti od typu nádoru a štádia ochorenia. Manažment liečby riadi onkológ a rádioterapeut a jej trvanie je niekoľko mesiacov, v prípade hormonálnej liečby až 5 rokov. V priebehu onkologickej liečby a po jej ukončení je pacientka pravidelne kontrolovaná onkológom, aby sa zachytila prípadná recidíva ochorenia.

Čo sa deje v prípade, že nádor nie je operovateľný? Kedy nastáva takáto situácia?

Niekedy sa, bohužiaľ, stáva, že nádor nie je operovateľný. Dôvodom je buď výrazne lokálne pokročilý nádor s prerastaním na hrudník, keď technicky nie je možné nádor odstrániť, alebo častejšie, prítomnosť metastáz v rôznych orgánoch alebo kostiach. V takom prípade by odstránenie prsníka neriešilo hlavný problém, ktorým je ochorenie v celom tele. Základným princípom operačnej liečby je tzv. radikálne odstránenie nádoru, čiže vyoperovanie úplne celého tumoru bez ponechania nejakej časti v tele. V prípade výskytu metastáz to, žiaľ, nevieme dosiahnuť. Aj v takom prípade však máme k dispozícii liečbu, ktorá môže zásadným spôsobom ovplyvniť dané ochorenie. Ide predovšetkým o paliatívnu onkologickú liečbu, ktorá má inú schému ako liečba pri operovateľných nádoroch. K dispozícii je chemoterapia, biologická liečba a rádioterapia v tzv. paliatívnom režime. V niektorých prípadoch sa môže stať, že pri dobrom efekte liečby dôjde k vymiznutiu metastáz a pacientka bude indikovaná následne aj na operačnú liečbu. 

Vo všeobecnosti prevláda medzi laikmi názor, že odstránenie prsníka závisí od závažnosti diagnózy. V ktorých prípadoch je potrebné odstrániť celý prsník a kedy iba postihnutú časť?

Celý prsník sa odstraňuje pri pokročilom nádore, pri výskyte viacerých nádorov v prsníku, pri nepomere vo veľkosti nádoru a prsníka (veľký nádor a malý prsník), resp. pri prianí pacientky. Po odstránení celého prsníka zvyčajne nie je nutná rádioterapia, a preto niektoré pacientky preferujú práve takýto výkon s následnou rekonštrukciou. Špecifickou indikáciou na odstránenie celého prsníka je tzv. profylaktická mastektómia u pacientiek, ktoré sú nositeľkami niektorého mutovaného génu, najčastejšie BRCA 1 alebo 2, ktoré významným spôsobom zvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka. Odstránením žľazy u týchto pacientiek sa toto riziko podstatne zníži.

Aký je postup pri rekonštrukcii prsníka? Dá sa urobiť rekonštrukcia prsníka pri samotnej operácii nádoru alebo až následne po liečbe?

Rekonštrukciu prsníka vykonáva najčastejšie plastický chirurg. Typ rekonštrukcie závisí od dostatku kožného krytu po operácii, konštitúcii pacientky, ako aj od jej preferencií. Môžu sa použiť implantáty, ktoré sa vkladajú pod prsný sval alebo do podkožia. Po odstránení prsníka je často nutné najskôr vytvorenie priestoru pre daný implantát tzv. expandérom. Je to nádobka podobného tvaru ako implantát, ktorá sa postupne napĺňa, čím zvyšuje objem a vytvára tak priestor v podkoží. Po dosiahnutí žiadaného objemu sa expandér vyberie a vloží sa implantát.

Druhou možnosťou je použitie niektorého kožnosvalového laloka na vymodelovanie nového prsníka. Najčastejšie sa používa tkanivo z hrudnej steny na operovanej strane, resp. tkanivo podbruška. Takto vymodelované tkanivo sa implantuje do miesta po operácii prsníka. Posledným krokom je rekonštrukcia bradavky. V minulosti sa na tento účel používala koža z podpažia, v súčasnosti sa využíva s veľkým úspechom tetovanie. Existujú tetovacie štúdiá, ktoré sa špecializujú práve na takýto druh rekonštrukcie bradaviek a prsníkového dvorca. Výsledky sú skutočne excelentné a len ťažko rozlíšite pôvodnú bradavku od vytetovanej. Rekonštrukcia sa môže urobiť hneď po odstránení nádoru alebo po absolvovaní liečby. Z pohľadu rekonštrukcie je najproblematickejšia rádioterapia, ktorá mení vlastnosti kože. 

Majú pacientky o rekonštrukciu prsníka záujem? Je hradená z verejného zdravotného poistenia?

Pacientky majú o rekonštrukciu pomerne veľký záujem. Samozrejme, prevládajú mladšie pacientky s aktívnym životom, ale máme aj pacientky po 60-ke, ktoré prejavili o daný zákrok záujem. Rekonštrukcia prsníka po odstránení nádoru je hradená z verejného zdravotného poistenia. 

Čo všetko vyplynie z histologického vyšetrenia? Aké sú najčastejšie typy nádorov? Odvíja sa od typu nádoru aj samotná onkologická liečba?

Histologické vyšetrenie nám určí o aký typ nádoru ide a zároveň je dôležitým prvkom v plánovaní celej terapie. Pacientka môže mať neinvazívny nádor, tzv. „in situ“ (zhubný nádor, ktorý ešte nevytvára metastázy) alebo invazívny nádor, ktorý sa môže šíriť do lymfatických uzlín či iných orgánov.

Okrem typu nádoru sa určuje aj prítomnosť hormonálnych receptorov (estrogénu, progesterónu, androgénu), mutácia onkogénu HER2, ako aj tzv. proliferačná aktivita nádoru (rýchlosť, akou sa delia nádorové bunky). Na základe týchto informácii môžeme zhubné nádory zatriediť do štyroch základných skupín  – Luminálny A typ, Luminálny B typ, HER2 typ a Triple negatívny typ. Každý podtyp má svoj špecifický druh terapie.

Najčastejšími nádormi sú Luminal A a B, ktoré sú zároveň prognosticky priaznivejšie. Po chirurgickej liečbe sa luminálne nádory liečia hormonálnou terapiou a inhibítormi cyklín dependentných kináz. HER 2 typ sa lieči biologickou liečbou a chemoterapiou. Triple negatívne nádory majú najhoršiu prognózu a pri ich liečbe sa používa chemoterapia.

Podľa čoho sa určí štádium rakoviny a ako toto štádium súvisí s prognózou prežívania pacientky?

Štádium rakoviny sa určuje podľa TNM klasifikácie, kde T znamená veľkosť nádoru, N postihnutie lymfatických uzlín a M prítomnosť vzdialených metastáz. Ku každému písmenu sa priradí príslušné číslo a výsledok nám určí štádium (T0-4, N 0-3, M0-1, napr. T2 N1 M0 – štádium II B). Veľkosť nádoru sa určí pomocou zobrazovacích vyšetrení a definitívne ho určí patológ pri histologickom vyšetrení po operácii. Rovnako aj postihnutie lymfatických uzlín určí patológ pri ich vyšetrení. Prítomnosť vzdialených metastáz nám potvrdí zvyčajne zobrazovacie vyšetrenie, napr. CT, alebo PET. Prognosticky najlepšie je štádium I (resp. 0 pri in situ nádore), najhoršie je IV. štádium, kedy sú prítomné vzdialené metastázy. 

Všade sa hovorí o prevencii. Čo môžeme urobiť pre seba okrem pravidelných samovyšetrení prsníkov a vyšetrení v zdravotníckych zariadeniach?

Rakovina prsníka je ochorenie, pri vzniku ktorého sa uplatňuje viacero faktorov. Aj preto je pomerne problematické nájsť jednoznačné a univerzálne preventívne opatrenia, ktoré by chránili pred vznikom tejto choroby. Čo môžeme určite ovplyvniť, sú faktory vonkajšieho prostredia, ktoré môžu nepriaznivo vplývať na zdravie a zvyšovať tak riziko nádorového ochorenia. Pri pozitívnom ovplyvnení ide o zdravý životný štýl s udržiavaním vhodnej telesnej hmotnosti, dostatok pohybovej aktivity, šport, strava s dostatkom vitamínov a vyhýbanie sa škodlivým návykom typu alkohol a fajčenie. A ideálne je, samozrejme, minimalizovať stres, čo je však v dnešnom období skôr teória, ktorej prax sa nedarí dosiahnuť takmer nikomu. Ale mali by sme sa o to aspoň pokúsiť (úsmev).

Mnohé ženy majú obavy z mamografického vyšetrenia. Sú podľa vás opodstatnené?

Každé vyšetrenie u lekára prináša aj určité obavy, ktoré vyplývajú z viacerých aspektov. Na jednej strane je to dočasná strata intimity pri vyšetrení, nepríjemný pocit pri stlačení prsníka počas vyšetrenia, obava z potenciálneho výsledku, ako aj strach zo zdravotníckeho prostredia. To všetko sa dá minimalizovať dobrou komunikáciou s pacientkou, ale aj vytvorením vhodného prostredia na vyšetrenie. Okrem týchto všeobecných obáv sa stretávame aj s obavami, ktoré majú taktiež pôvod v dezinformáciách. Pacientky majú strach zo žiarenia pri vyšetrení, či dokonca zo vzniku rakoviny vďaka vyšetreniu samotnému. Budem sa opakovať, ale tieto nepravdy nielen že nie sú vedecky podložené, ale sú zodpovedné aj za odmietanie preventívnych vyšetrení, čo má za následok neskorú diagnostiku nádorov.

Neskorá diagnostika má za následok horšie prežívanie pacientiek. Existuje možnosť nahradiť mamografiu? Napríklad kombináciou ultrasonografického vyšetrenia a magnetickej rezonancie?

Teoreticky by to bolo možné, avšak prakticky nie. Je pravdou, že magnetická rezonancia má pri diagnostike ochorení prsníkov najvyššiu senzitivitu. Toto vyšetrenie je ale časovo veľmi náročné (môže trvať až 30-45 minút), drahé a nie je ľahko dostupné. To znamená, že keby sme chceli v skríningu používať magnetickú rezonanciu, nevedeli by sme vyšetriť potrebný počet pacientiek a prístroj by sa nedal použiť na diagnostiku iných diagnóz, lebo by bol plne vyťažený. To by, samozrejme, viedlo k nárastu pokročilých nádorov a zhoršeniu celkovej situácie. Pre skríningové vyšetrenie potrebujeme rýchlu a lacnú metódu. Tieto atribúty spĺňa mamografia a ultrasonografia. Samozrejme, existujú situácie, kedy je nutné doplniť aj MR vyšetrenie, ale jeho indikovanie musí byť odôvodnené a zvyčajne sa využíva pri nejasnom náleze na mamografii a ultrasonografii. V drvivej väčšine prípadov je však mamografické vyšetrenie spolu s ultrazvukom na určenie správnej diagnózy úplne dostatočné.

Hovorili sme už o prevencii a rizikových faktoroch ochorenia. Prečo by podľa vás mala prevenciu absolvovať aj žena, ktorej sa tieto rizikové faktory netýkajú? Akú úlohu hrá v týchto prípadoch genetika?

Ako som už uviedol predtým, pri vzniku rakoviny prsníka sa môže uplatniť viacero rizikových faktorov. Na úvod je dôležité povedať, že prítomnosť rizikových faktorov neznamená nevyhnutne, že žena ochorie na rakovinu prsníka, ale len zvyšuje jej šancu na vznik ochorenia. Medzi rizikové faktory patrí vek nad 50 rokov, výskyt ochorenia prsníkov a gynekologických orgánov v rodine (pozitívna rodinná anamnéza), hormonálne vplyvy (skorý nástup menštruácie pred 12. rokom, neskorá menopauza po 55. roku, prvé tehotenstvo po 30. roku, bezdetnosť), pôsobenie ionizujúceho žiarenia (napr. po rádioterapii pre Hodgkinov lymfóm, nukleárne katastrofy).

Vplyv na vznik ochorenia má aj hustota (denzita) prsnej žľazy. Pri vyššej denzite žľazy stúpa aj riziko vzniku karcinómu. Významným rizikovým faktorom sú genetické mutácie, hlavne BRCA 1 a BRCA 2 génov. No a máme tu ešte aj spomínané všeobecné rizikové faktory ako sú obezita, konzumácia alkoholu a fajčenie. Je dôležité si uvedomiť, že niektoré z týchto faktorov nevieme ovplyvniť (napr. vek, genetika), zatiaľ čo iné sú modifikovateľné (napr. životný štýl). Zmena životného štýlu a pravidelné lekárske prehliadky môžu pomôcť znížiť riziko a včas odhaliť prípadné ochorenie.

Diagnostiku a liečbu rakoviny prsníka ste nám už podrobne opísali. No stačí to vždy na víťazstvo? Akú úlohu hrá v liečbe pozitívne psychické nastavenie pacientky a podpora partnera či rodiny? Stretli ste sa už s prípadom, že liečba nebola úspešná napriek dobrej prognóze?

Správne psychické nastavenie je veľmi dôležité pri liečbe každého ochorenia a pri zhubnom ochorení o to viac. Už od prvého kontaktu s lekárom sa určuje psychické nastavenie pacientky. Preto je veľmi dôležité voliť správnu komunikáciu, mať dostatok priestoru na rozhovor a podrobne vysvetliť pacientke všetky náležitosti ochorenia a následnej liečby. Ide v podstate o vybudovanie dôverného vzťahu, kedy pacientka odovzdá svoj život a osud do rúk lekára. Správne motivovaná pacientka oveľa lepšie znáša liečbu, neprepadá tak často depresii a aj napriek diagnóze dokáže stále viesť viac-menej plnohodnotný život. Nezriedka sa stáva, že pacientky prichádzajú do ambulancie aj so svojimi partnermi. Je to veľmi silné gesto spolupatričnosti a pacientke to dodáva pocit istoty a odvahy čeliť diagnóze. Jeden z hlavných dôvodov psychických ťažkostí pacientiek s ochorením prsníka je strach o stratu ich ženského symbolu, ktorým prsia rozhodne sú. Často majú strach, že už nebudú pre svojho partnera príťažlivé a naruší to ich intímny alebo aj celkový vzťah. A práve opakované ubezpečenie partnera o ich podpore prináša pacientke pokoj a silu.

Druhým aspektom liečby, z ktorej majú pacientky strach, je vypadávanie vlasov počas chemoterapie. Aj tu platí, že podpora a vysvetľovanie dokáže zmierniť úzkosť na minimum. Podpora najbližšej rodiny a priateľov má nezastupiteľné miesto a častokrát sú to práve blízki, ktorí dokážu motivovať pacientku k absolvovaniu liečby. Ako som už spomínal, v zahraničí je bežnou súčasťou prsníkového tímu aj psychológ, ktorý sa snaží previesť pacientku týmto neľahkým obdobím. Oznámenie diagnózy a jej prijatie pacientkou je len zlomkom toho, čo ju čaká najbližšie obdobie. Diagnóza zhubného ochorenia znamená obmedzenie v pracovnej činnosti, v koníčkoch, cestovaní, vo finančných príjmoch a pod. Našťastie, pri úspešnej liečbe, a to je u väčšiny pacientiek, sú tieto obmedzenia len dočasné a po úspešnom zvládnutí terapie sú pacientky častokrát silnejšie a odolnejšie voči všetkým výzvam, s ktorými prichádzajú do kontaktu.

Pokiaľ pacientka psychicky nezvládne svoje onkologické ochorenie, tak aj napriek dobrej prognóze môže byť jej osud nepriaznivý. Predčasné ukončenie liečby kvôli depresii či strachu môže viesť ku skorej recidíve alebo vzniku metastáz.

Posunula sa diagnostika, operácia a liečba rakoviny prsníka za posledné roky smerom vpred? Ak áno, v čom konkrétne? Ako myslíte, že sa bude vyvíjať medicína v tomto smere? Môže nám pomôcť aj umelá inteligencia (AI)?

Medicína sa neustále vyvíja a prakticky každý deň pribúdajú pozitívne správy týkajúce sa liečby onkologických ochorení. V diagnostike máme k dispozícii najmodernejšie zobrazovacie metodiky, ktoré dokážu odhaliť už minimálne zmeny žľazy.

V poslednom období sa čoraz viac uplatňuje aj umelá inteligencia (AI), ktorá dokáže vyhodnotiť mamografické snímky tak dokonale, že rozpozná rizikovú žľazu niekoľko rokov pred tým, ako sa v nej vôbec vytvorí nádor. To dodáva obrovskú nádej na zachytenie ešte prednádorových zmien a vytvára tak priestor pre preventívne zákroky, ktoré zabránia vzniku rakovinových nádorov. Kým sa však tieto metódy začnú používať v rutinnej praxi, bude samozrejme nutné vykonanie ešte množstva štúdií, ale prvé informácie sú rozhodne sľubné.

V chirurgickej liečbe sa minimalizuje zásah do prsníka a pazuchy, čím sa znižujú aj pooperačné komplikácie a zároveň tento krok prináša aj veľmi dobrý kozmetický výsledok operácie. Vďaka navigačným metódam dokážeme presne lokalizovať aj tumory veľké len niekoľko mm a presne ich odstrániť. V rádioterapii sa používajú stále šetrnejšie režimy s minimálnym ožiarením okolitého tkaniva. V onkologickej liečbe máme stále nové preparáty, ktoré dokážu zlepšovať prežívanie pacientiek po operácii a zároveň znižovať riziko návratu nádoru.

Práve kvôli pokroku v medicíne je veľká škoda, keď pacientky nevyužijú všetko, čo ponúka súčasná medicína. Pritom v rámci prevencie a po samotnej liečbe môžu využiť všetky alternatívne spôsoby, ku ktorým inklinujú.

Určite áno, ale aj tu by som si dával pozor na to, kto mi ponúka alternatívne spôsoby liečby. V drvivej väčšine prípadov samozvaných „liečiteľov“ ide o cynických podvodníkov, ktorých jedinou motiváciou je len finančný zisk, bez ohľadu na osud pacienta. Existuje celá škála doplnkov výživy, vitamínov, či iných prípravkov, ktoré pomáhajú zvládať onkologickú liečbu. V každej lekárni pacientom určite poradia so správnym výberom.

O náročnosti vašej práce niet pochýb. Ako sa dá udržať dobrá mentálna kondícia? Čo vám pomáha na odreagovanie sa a eliminovanie stresu?

Napriek tomu, že osud žiadnej pacientky mi nie je ľahostajný, snažím sa udržiavať si určitý odstup, aby ma prílišná emocionálna angažovanosť neobrala o racionálne uvažovanie a plánovanie liečby. To je aj predpokladom toho, aby lekár nevyhorel a nezačal prácu zanedbávať alebo ju dokonca prestal mať rád. Hoci občas premýšľam nad niektorými pacientkami aj doma, ako im pomôcť a zlepšiť ich stav, snažím sa oddeľovať súkromný život od profesionálneho. Mám množstvo záľub, ktoré ma nabíjajú energiou a robia mi radosť. V posledných rokoch však museli ísť do úzadia, lebo máme dve krásne detičky, ktoré sú našim koníčkom prakticky 24 hodín denne. No ak si predsa len nájdem čas, tak rád čítam, idem na turistiku, či robím v našej malej záhradke. A úplne najradšej mám cestovanie, kde človek získava nadhľad a pohľad na život z inej perspektívy. Lebo aj keď nás stretnú ťažké chvíle, nemôžeme prestať snívať a plniť si naše sny.

Vizitka: