Vône nedeľnej dediny

Išli ste už v nedeľu dopoludnia na bicykli po dedine? Cítili ste ten pokoj v uliciach? A vône, ktoré sa šíria z jednotlivých domov? Gazdinky akoby sa predháňali, ktorej vývar ďalej zavonia. Tí s citlivejšími nosmi by možno aj dokázali identifikovať, kde varia hovädzí, kde slepačí, kde mix a kde sa odvážne pustili do morčacieho. Niekde počuť kostolné zvony a ľudia sviatočne oblečení s modlitebnou knižkou v ruke kráčajú z kostola. Ženy sa pristavia na kus reči, chlapi zájdu na prvý aperitív pred obedom do blízkeho hostinca. V niektorých dvoroch vyložili na priedomie sušiak a vietor k vám zaveje vôňu čerstvo vypranej bielizne. Z ďalšieho dvora vám nos pošteklí vôňa dreveného uhlia, ktoré domáci rozpaľujú v grile alebo rovno grilovanej krkovičky. O kúsok ďalej… no, jasné, vyprážajú rezne, mňam. Kde tu na balkónoch či v záhradách sedia ľudia pri kávičke a ak sú blízko pri ceste, zacítite aj tú. Popri tom polievajú kvietky, pani domáca sa zohne a vytrhne burinu, čo jej kazí upravený záhon okrasných rastlín. Okrem pokoja a vôní cítiť, že dedina žije v nedeľu akýmsi iným poriadkom ako mesto. Takým starosvetským. Ľudia uznanlivo hodnotia prácu, čo zvládli v sobotu a užívajú si voňavú nedeľu.