Sobotná prehliadka Žiliny v uplynulom týždni sa niesla v znamení knihy Monumentálna Žilina. Táto jedinečná kniha mapuje umelecké diela s vystavené v rámci Žiliny. Sprievodcami v tento slnečný deň boli samotní autori – kurátorka Považskej galérie umenia v Žiline Kristína Hermanová a historik Michal Chudík.
Autori nám hneď v úvode predstavili motív napísania knihy a po oboznámení sa s trasou sme sa vybrali po Pivovarskej ulici smerom k Mestskému úradu.
Mestský úrad v Žiline bol navrhnutý architektkou Vierou Meckovou v rokoch 1981 – 1983 ako sídlo OV KSS. Hlavným umeleckým prvkom stavby je jej unikátny keramický obklad, na ktorom spolupracovali sochár Ladislav Sulík a keramikár Juraj Marth. Tento detailne prepracovaný povrch pozostáva z tisícov kusov dlaždíc a plynulo prechádza z exteriéru do interiéru, čím vytvára estetickú jednotu celého objektu. Obklad má neuveriteľných 4 700 m² a zachoval sa v pôvodnej kvalite až dodnes. Okrem klasických obkladačiek sa na budove nachádzajú aj atypické obkladačky so zaujímavým reliéfom.
Pred budovou je umiestnený Pamätník obetiam komunistického totalitného režimu, ktorý, bohužiaľ, nemá také dôstojné umiestnenie, ako by si zaslúžil, a to hlavne kvôli vybudovanému parkovisku.
„Stará známa“ nemocnica na Spanyolovej ulici ukrýva diela, ktoré sme mnohí predtým nepoznali alebo nevnímali.
Pamätá si niekto na toto dieťatko? Naši sprievodci spomenuli aj sochu dieťaťa od Erny Masarovičovej, ktorá bola z neznámych dôvodov premiestnená z exteriéru do kancelárie v nemocničných priestoroch.
Popri najstaršej budove v nemocničnom areáli – Očnom pavilóne sme prešli k oddeleniu Klinickej a radiačnej onkológie, v ktorej sa nachádzajú interiérové mozaiky a socha od Andreja Rudavského, ktorá však nie je prístupná pre verejnosť, iba pre personál.
Umelecké dielo od Stanislava Biroša Pamätník Dr. Ivana Hálka, pediatra, ktorý sa zaslúžil o vznik Detskej nemocnice v Bytčici.
Mozaika zo sedemdesiatych rokov minulého storočia od Fera Kráľa víta návštevníkov po vstupe do budovy.
Detský pavilón s poliklinikou ukrýva mnohé skvosty.
Umelecké dielo jelenčeka z roku 1964 v budove Detského pavilónu je od keramikára Ignáca Bizmayera. Stena je kvôli stavebným úpravám mierne poškodená.
Posledným navštíveným nemocničným dielom je nástenné dielo s názvom Letný deň od Evy Holákovej Zaujímavosťou je, že obkladačky boli vyrobené podľa návrhu autorky v Ústredí umeleckých remesiel v Brne (ÚUR).
Ako nám objasnila Kristína Hermanová, mnohé z umeleckých diel 70. a 80. rokov minulého storočia sa aj z odstupom času považujú za veľmi kvalitné, pretože umenie bolo v tých časoch súčasťou architektúry.
Významným problémom súčasnosti je, že hoci diela stoja na svojom pôvodne určenom mieste, ich okolitý kontext sa dramaticky zmenil. Pôvodne veľkorysé a dôstojné plochy pred verejnými budovami boli často pohltené rozrastajúcimi sa parkoviskami.
Okrem toho diela v interiéri sú často umiestnené v nevhodnom prostredí, zakryté alebo zahádzané, prípadne v kombinácii s nevhodnými farbami stien. Takéto umiestnenie sa v zdrojoch označuje za nedôstojné, pričom ide o jav, ktorý sa netýka len Žiliny, ale je rozšírený aj v iných mestách.
Rozhodujúcou mierou k tomu prispela zmena funkcie priestoru: Príkladom zmeny kontextu je aj spomínaná Drevoindustria či Slovenská sporiteľňa, kde delenie pôvodne otvorených interiérov (átrií a hál) na menšie súkromné prevádzky spôsobilo, že monumentálne diela stratili svoj pôvodný priestorový rozmach a kontext.
V skratke podľa našich sprievodcov – hoci boli diela v čase vzniku ideálne prepojené s architektúrou, dnešný urbanistický kontext (najmä doprava a komercializácia priestoru) ich vizuálnu a umeleckú hodnotu často potláča.
Knihu Monumentálna Žilina si môžete kúpiť priamo v Považskej galérii umenia v Žiline alebo v kníhkupectve Artfórum.
