Nádherné historické priestory Château Gbeľany sa uplynulú nedeľu, 14. júna 2026, premenili na miesto, kde to skutočne žilo. V rámci obľúbeného festivalu Pro musica nostra Thursoviensi sem zavítala obľúbená slovenská world music kapela BANDA. Kto prišiel, neoľutoval – koncert totiž opäť dokázal, že živá hudba patrí do historických pamiatok.
Základnou ideou festivalového cyklu PRO MUSICA NOSTRA, ktorý organizuje Hudobné centrum, je spájať krásne pamiatky s hudobným umením. Nejde o žiadny nudný experiment. Organizátori takto nadväzujú na tradíciu spred sto rokov, kedy boli chóry kostolov či sály kaštieľov prirodzeným centrom zábavy a kultúry. Vznešená atmosféra historických múrov Château Gbeľany sadla energickej hudbe ako uliata.
Skupina BANDA, ktorá na hudobnej scéne úspešne pôsobí už od roku 2003, predviedla v Gbeľanoch svoju povestnú živelnosť. Formácia je známa tým, že berie autentické slovenské ľudové nápevy a mieša ich s prvkami bluesu, jazzu, balkánskeho folklóru či iných svetových žánrov.
Celkový dojem z koncertu dotvárala mimoriadne priateľská a uvoľnená atmosféra. Spevák, hudobník a autor Samo Smetana sprevádzal divákov celým večerom a jeho milé i vtipné vsuvky medzi piesňami opakovane rozosmiali celú sálu.
Návštevníci ocenili aj bohaté nástrojové obsadenie. Skupina sa v Château Gbeľany predstavila v kompletnom zložení, ktoré tvorili Samo Smetana (husle, mandolína, spev), Ivan Hanula (viola, husle, mandolína, buzuki, panduri, spev), Peter Obuch (kontrabas, koncovka, spev), Alžbeta Lukáčová (cimbal, heligónka, spev), Igor Ajdži Sabo (bicie, perkusie) a Eva Brunovská (spev, klávesy). Vďaka tejto zostave zneli počas večera výhradne akustické nástroje a pestrá paleta vokálov.
Kapela zobrala divákov na skvelú pomyselnú cestu po slovenských aj zahraničných regiónoch a predviedla obrovskú pestrosť. Z Horehronia a Gemera zaznela energická skladba Telegrafy z Telgártu, pieseň Ďouča z Rejdovej a tiahly 1890 z Vernára, ktorý kapela doplnila o vlastný text a medzihru. Záhorie a Považie reprezentovali piesne Kone, Morvaji s tradičným gruzínskym nápevom, Žito a dvojpieseň Holúbky, ktorá prepojila Považie s nitrianskou oblasťou. Zvuky Hornej Oravy priniesla skladba Frajera, šarišský temperament zasa Skala z Fintíc a myjavskú tradíciu zosobnila pieseň Tlče.
Kapela nadchla divákov aj multikultúrnymi presahmi. Okrem rusínskej Hadanočky zo Zakarpatskej Ukrajiny a piesne Kufere od Slovákov z Vojvodiny zazneli aj rómske piesne. Skladba Horčica priniesla chytľavý rompop 70. rokov s čardášom zo Zemplína, zatiaľ čo piesňou Ojoj kapela prepojila melódiu z Klenovca s exotickým stredomorským štýlom a karibským refrénom.
Koncertný program jasne ukázal, prečo BANDA patrí k absolútnej špičke domáceho žánru world music. Ich medzinárodný rozmer podčiarkujú aj pravidelné úspechy v európskom rebríčku World Music Charts Europe a zisk prestížnej ceny Radio_Head Award za album Telegrafy.
