Prednáška sa uskutočnila koncom uplynulého roka v inšpiratívnom prostredí Sobášneho paláca a sústredila sa na život a legendu okolo slovenského zbojníka Juraja Jánošíka.
Jana Kurucárová rozpráva o Jánošíkových začiatkoch, vrátane jeho narodenia a krstu. Umiestňuje ho do kontextu Rákociho povstania a vtedajšej spoločenskej situácie. Detailne sa zaoberá jeho priateľstvom s Tomášom Uhorčíkom na Bytčianskom zámku a zbojníckou kariérou, vrátane priznaných zločinov a najvážnejšieho obvinenia z vraždy farára. Na záver opisuje priebeh jeho súdneho procesu a krutú popravu obesením na háku.
Zbojníkov v tom čase bolo veľa – stovky, ba až tisíce, no legendu urobili z Juraja Jánošíka, zbíjajúceho iba tri roky.
Počiatky Jánošíkovho života
Juraj Jánošík sa narodil v Terchovej, no presný dátum jeho narodenia nie je známy. 25. januára 1688 je v matrike Varínskej farnosti zachovaný zápis o jeho krste. Bol synom Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej. Keď sa Juraj narodil, Terchová ešte nemala svoju vlastnú farnosť, a tak bol krstený vo Varíne. Tento zápis, v ktorom sú uvedení jeho rodičia, poukazuje na historický kontext a jeho rodinné zázemie.
Jurajovi rodičia ho išli pokrstiť len pár dní po narodení, a to v zime, z Terchovej do Varína.
Terchová bola v 17. storočí pod nadvládou krutých Löwenburgovcov, ktorí nemilosrdne vymáhali poddanské dávky a zastrašovali obyčajných ľudí. Takéto nepriaznivé podmienky prirodzene viedli k rozvoju pocitu nespokojnosti a túžby po zmene, čo sa stalo jedným z podnetov vzniku zbojníckych tradičných hnutí.
Zbojnícka kariéra a Uhorčík
Po neúspechu Rákociho povstania a jeho porážke v bitke pri Trenčíne sa mnohí kuruci, vrátane Juraja, ocitli v nebezpečných podmienkach. Viacerí z nich sa nemohli vrátiť domov z obavy pred odvetou zemepánov. Títo utečenci hľadali útočisko v horách a stali sa zbojníkmi. Juraj sa po prepustení z armády spriatelil s Tomášom Uhorčíkom, ktorý sa stal kľúčovým človekom v jeho živote.
Tomáš Uhorčík bol významnou postavou v Jurajovom živote. Stretol sa s ním na Bytčianskom zámku a spolu začali prepadávať bohatých, aby získali potrebné prostriedky na prežitie. Uhorčík ako veliteľ mal problém s disciplínou svojich mužov a čelil neustálym konfliktom vo vlastnej zbojníckej skupine. Preto sa časom rozhodol skončiť so zbojníčením, oženil sa a pod menom Martin Mravec viedol nenápadný, počestný život.
Osudový Uhorčík
Juraj Jánošík pokračoval v zboji. Udržoval kontakt s kuruckými veliteľmi a veril, že môže pomôcť svojim spolubojovníkom. Zbieral zbrane, súkno a peniaze, ktoré chcel dať kuruckým vojakom. Uhorčíka v Klenovci často navštevoval, až sa mu to stalo osudným. Aj keď prepadov bolo stále mnoho, poslednou kvapkou v mori bol prepad koča grófky Schardonovej. Tá prišla o vzácne šperky a urobila patričný rozruch. Práve vtedy začal hon na Jánošíka. Vojaci dostali echo, že by sa mohol nachádzať v Klenovci, a tam ho u Uhorčíka aj našli a zajali. Uhorčíka súdili spočiatku iba za prechovávanie zbojníka (Jánošíka), ale počas súdu trenčiansky podžupan Krištof Ugronovič prezradil jeho identitu.
O Jánošíkovi bolo nakrútených viacero filmov, no najznámejší bol film režiséra Paľa Bielika s prototypom Jánošíka – vysokého mocného chlapa. Juraj Jánošík bol však pravdepodobne menšej postavy.
Vražda farára Vrtíka „prischla“ Jurajovi Jánošíkovi
Farár Vrtík sa vracal z Frivaldu domov do Domaniže. V doline pri Frivalde zišiel z koňa, aby sa napil vody, a vtedy naňho vyskočili dvaja zbojníci, pravdepodobne Huncaga a Plavčík. Niektorí tvrdia, že sa odmietol dať zbíjať, a tak ho v rozčúlení postrelili. Podľa inej verzie, keďže ako chudobný farár toho veľa nemal, zbojníkov tým naštval a tí ho počas bránenia sa postrelili. Farár sa síce domov vrátil po vlastných, no zomrel na následky zranenia o pár dní.
Originálna Jánošíkova valaška a čiapka sa nachádzajú v múzeu v Bratislave. Povráva sa, že v Jánošíkovom živote zohrala úlohu aj mágia a opasok bol začarovaný.
Súdny proces a poprava
Ťažké časy v Jánošíkovom živote nastali v marci 1713, keď bol postavený pred súd. Ten sa začal 16. marca v Liptovskom Mikuláši a vynesený rozsudok bol nekompromisný. V rozhodnutí sa uvádzalo, že za zbojníctvo a vraždu farára Vrtíka bude obesený na háku za ľavé rebro. V rámci súdneho procesu poskytol obhajca Baltazár Pallugyai veľa dobrých argumentov na jeho obhajobu, no bolo to márne.
Obvinenie z vraždy farára bolo najvážnejším z obvinení. Hoci Jánošík protestoval, že je nevinný, súd ho usvedčil. Pripustil iba, že smrť farára mohli spôsobiť iní dvaja zbojníci, pričom on sa v tom čase len nachádzal na mieste činu. Prokurátor však presvedčil súd o jeho vine, čo vyústilo v rozsudok smrti. Pri súde Jánošík vypovedal o sebe veľmi málo. Jeho taktikou bolo, že o každom svojom druhovi (na ktorého sa pýtal súd) tvrdil, že už je mŕtvy. O to väčší význam majú výpovede jeho druha Tomáša Uhorčíka. Približujú nielen Jánošíkov ľudský profil, ale odhaľujú aj hlbší zmysel jeho činnosti v období, keď na ľud doľahla všeobecná apatia po porážke rákociovského povstania.
Zaujímavosťou je, v krypte pod Domanižským kostolom sa našlo mumifikované telo. Podľa oblečenia, zranenia a ďalších znakov sa predpokladá, že by to mohol byť farár Vrtík. Múmia je v súčasnosti v štádiu výskumu.
Posledné chvíle
Juraj Jánošík bol nakoniec popravený 17. marca 1713. Súd sa mohol rozhodnúť pre rôzne tresty, no napokon zvíťazila krutá poprava obesením na háku. Tento spôsob mu spôsobil neznesiteľnú bolesť. Súd, ktorý chcel vtedy dôrazne potrestať zbojníkov, považoval exemplárny trest za najvhodnejší.
Tomáš Uhorčík dostal o niečo miernejší trest — lámanie v kolese. V rozsudku bolo navyše uvedené „od hlavy“, čo pre neho znamenalo rýchlu smrť.
Juraj Jánošík – bohatým bral a chudobným dával. Táto povesť síce neplatila v každom prípade, no každopádne ho môžeme označiť za kladného hrdinu.
Odkaz a kultúrny význam
Hoci bol Juraj Jánošík zbojníkom len necelé tri roky a skončil na šibenici, jeho príbeh sa stal legendou. Štúrovci ho v 19. storočí glorifikovali a ideologicky využili ako symbol boja za práva utláčaného slovenského národa. Jeho povesť, že bohatým bral a chudobným dával, sa stala ústrednou súčasťou legendy. Symbol, ktorý Jánošík reprezentoval, je trvalý a dodnes rezonuje v slovenských kultúrnych tradíciách.
Je zaujímavé, že Jánošík sa tak stal nielen postavou zbojníckej histórie, ale aj zjavnou osobnosťou protifeudálneho boja, symbolizujúcou odhodlanie a nádej pre slovenský národ. Príbeh jeho života a smrti sa stal súčasťou národného povedomia a dodnes je témou, ktorá vyvoláva diskusie a záujem.
Zrekonštruovaný rodný dom Juraja Jánošíka v Terchovej je stále lákadlom pre mnoho turistov.
Všetko, čo sme sa dozvedeli, ukazuje, aké zložitosti a okolnosti formovali túto výnimočnú postavu slovenskej histórie. Juraj Jánošík sa narodil v srdci ťažkých časov, no jeho odkaz naďalej žije a inšpiruje nové generácie.
„Prednáška doktorky Kurucárovej bola súčasťou prednáškového cyklu, ktorý sa v Sobášnom paláci v Bytči teší mimoriadnej obľube a záujmu. V jesennom a jarnom cykle ponúkame sériu odborných prednášok, ktoré s ohľadom na regionálne dejiny predstavujú najzaujímavejšie témy pútavou formou v podaní významných slovenských historikov, archivárov a ďalších odborníkov. Jarný cyklus začal už v januári. Týmto vzdelávacím aktivitám vyhradzujeme štvrtkové podvečery so začiatkom vždy o 17.00 hod. Tešiť sa môžete na pútavé témy; opätovne vystúpi aj doktorka Jana Kurucárová. Pre viac informácií sledujte oficiálny web múzea www.pmza.sk a sociálne siete FB a IG (Sobášny palác v Bytči).
Lepšie a krajšie zážitky si môžete v Sobášnom paláci v Bytči užiť aj vďaka novej svetelnej a zvukovej technike, ktorú sme v roku 2025 zakúpili v rámci projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia,“ dodala na záver Katarína Dadlíková.
