Keď Viera Krajčovičová ráno vstáva, v dome to žije – šesť detí, raňajky, príprava do školy a tiché plánovanie dňa podľa potrieb každého z nich.
Žije v Igrame medzi Trnavou a Sencom a pracuje ako učiteľka. Na domškoláctvo ich nasmerovala synova dyslexia. Do rodiny priniesla rozhodnutie, ktoré zmenilo životy všetkých: „Keby som sa mala znovu rozhodovať, rozhodnem sa pre domškoláctvo,“ hovorí Viera s pokojom aj rozhodnosťou. Pre prvého syna to znamenalo menej strachu zo zlyhania, viac radosti z učenia a priestor sústrediť sa na silné stránky. Rodičovská odvaha a odhodlanie však boli nutné: „Je to ťažká cesta, tak, ako je ťažké rodičovstvo a manželstvo.“ Domácim vzdelávaním neprešla ako jediná z detí najstaršia dcéra a najmladšia absolvovala doma iba prvý stupeň, potom sa rozhodla učiť v klasickej škole.
Ako sa to prejavilo v živote detí
S odstupom času mnohí z nich vnímajú domáce vzdelávanie ako dar i skúšku. Martin študuje strojárstvo na Slovenskej technickej univerzite. Tvrdí, že domškoláci vedia prevziať zodpovednosť za vlastné vzdelávanie a majú väčšiu radosť z učenia. Zároveň upozorňuje na menšie sociálne zručnosti, ktoré ich však v konečnom dôsledku môžu formovať.
Väčšiu slobodu v myslení pociťuje Ondrej, študujúci na Slovenskej technickej univerzite informatiku a súčasne na ďalšej škole filozofiu: „Moje uvažovanie nie je oklieštené hranicami.“ Zároveň však priznáva, že zažil na vlastnej koži aj predsudky.
Domáca škola zlepšila sebadisciplínu Jurajovi, ktorý študuje energetiku na Slovenskej technickej univerzite, hoci jeho adaptácia na strednú školu trvala nejaký čas.
Posledný zo štyroch bratov Marek, z trnavského gymnázia, tvrdí: „Domškoláctvo nie je pre každého.“ Jemu osobne dalo iný pohľad na svet a naučilo ho kriticky myslieť. Chýbal mu však každodenný veľký kolektív, ktorý krúžky nedokážu úplne nahradiť. V tomto smere odporúča vzájomnú konzultáciu dieťaťa so psychológom, s pedagógom, prípadne niekým, kto už domácim vzdelávaním prešiel.
Čo je domáce vzdelávanie a pre koho?
Domáce vzdelávanie, v zákone nazývané „individuálne vzdelávanie“, je alternatívna forma, pri ktorej dieťa nechodí denne do školy zapísanej v registri škôl a školských zariadení, ale učí ho rodič alebo učiteľ poverený rodičom.
Nie je to to isté ako individuálny učebný plán. Táto forma je vhodná pre rodiny, ktorým nevyhovuje klasický školský systém – napríklad kvôli zdravotným dôvodom, ťažšiemu zvládaniu stresu v kolektíve, zlým skúsenostiam so šikanou, práci z domu, častým cestám alebo pobytom v zahraničí. Vzdelávanie prebieha podľa štátneho vzdelávacieho programu, no flexibilne podľa pravidiel rodiny a individuálnych potrieb dieťaťa.
Podmienky fungovania domáceho vzdelávania sú upravené v zákone o výchove a vzdelávaní. Dieťa musí byť zapísané v kmeňovej škole, ktorá podporuje systém domáceho vzdelávania, a je pravidelne preskúšané. Dostáva vysvedčenia rovnako ako žiaci v klasických školách.
Domáce vzdelávanie je schválené pre predškolákov, žiakov prvého aj druhého stupňa. Pre žiakov stredných škôl, ktorí nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku, domáce vzdelávanie štandardne nie je možné. Škola môže povoliť len individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu vzdelávania v zahraničí.
Výhody a nevýhody v praxi
Skúsenosť Krajčovičovcov potvrdzuje výhody, aj nevýhody, ktoré zároveň uvádza OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku.
Medzi plusy patrí silnejšie prepojenie s reálnym životom a praktickými činnosťami, viac priestoru na zážitkové učenie, prirodzené tempo podľa potrieb dieťaťa. Deti sa učia spolupracovať, trávia viac času v prírode, pohybom a hrou. Zároveň majú menej stresu z kolektívu. Viera to vidí denne: deti sa učia rýchlejšie, s väčšou radosťou a často efektívnejšie než v bežnej triede.
Domškoláctvo má však aj praktické limity. Rodina, ktorá sa preň rozhodne, často prichádza o jeden príjem, musí investovať do učebných pomôcok a materiálov a rodič na seba preberá vysokú časovú a psychickú záťaž. Kritika okolia a nepochopenie sú ďalším bremenom.
Kvalifikačné predpoklady rodičov alebo garant
Ak chcete vzdelávať predškolákov, musíte mať vzdelanie ukončené maturitnou skúškou v akomkoľvek odbore.
Pri domácom vzdelávaní žiakov prvého stupňa musíte mať dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre učiteľov žiakov prvého stupňa.
Pri domácom vzdelávaní žiakov druhého stupňa musíte mať dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre učiteľov žiakov druhého stupňa v akomkoľvek odbore.
V prípade, že nespĺňate kvalifikačné predpoklady, musíte nájsť garanta a evidovať kópiu dokladu o vzdelaní a písomný súhlas so vzdelávaním. Garanta môžete hľadať kdekoľvek – aj medzi svojimi priateľmi a známymi.
Komunitné domškoly: kompromisná cesta
Prípad Domškoly Doris ukazuje ďalšiu možnosť – komunitnú formu domáceho vzdelávania. Marcela Kozejová a jej dcéry Marína a Viki navštevujú túto žilinskú domškolu hlavne kvôli hypersenzitivite staršej dcéry. Po konzultácii s detskou psychologičkou zvolili prostredie bez hluku a veľkého kolektívu, ktoré zároveň udržiava režim dochádzania a kontakt s deťmi.
„Keďže je mimoriadne šikovná, chceli sme jej dopriať naozaj kvalitné vzdelanie avšak bez tlaku na výkon. Našli sme Janku Ristvej, skúsenú učiteľku z klasickej školy aj domškoly a s doktorátom z pedagogiky,“ objasňuje Marcela. Kmeňovú školu majú v Prenčove, keďže spádová škola ich odmietla. Marcela tvrdí, že dcérkina hypersenzitivita sa zlepšila a svoje rozhodnutie neľutujú: „Niektorí ľudia, dokonca aj odborníci si myslia, že rodičia domškolákov sú nejakí čudáci, ktorí chcú deti obrať o detstvo. My sme však pristupovali k tomu veľmi zodpovedne, vedeli sme, že toto je pre našu dcéru ten najvhodnejší spôsob výučby.“
Podľa Jany Ristvej Lacekovej, zakladateľky Domškoly Doris, komunitná forma domáceho vzdelávania môže byť vhodným medzistupňom medzi klasickou školou a individuálnym vzdelávaním doma: „Nie každé dieťa je pripravené na bežné školské prostredie a zároveň nie každej rodine vyhovuje úplne samostatné vzdelávanie doma. Komunitná domškola môže byť riešením pre rodičov, ktorí hľadajú menší kolektív, individuálnejší prístup a bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže rozvíjať vlastným tempom. Veľmi dôležité je vnímať konkrétne potreby dieťaťa, jeho temperament, citlivosť aj rodinné možnosti.“
Ako začať: praktické kroky
Najskôr si vyberte kmeňovú školu, do ktorej bude vaše dieťa zapísané a kde bude polročne preskúšané. Osloviť môžete školu, ktorá je domácemu vzdelávaniu otvorená. Na Slovensku sú už školy, ktoré podporujú domáce vzdelávanie a v budúcnosti môžu pribudnúť aj ďalšie. Dohodnite sa so školou, podajte oficiálnu žiadosť o individuálne vzdelávanie a počkajte na odpoveď. Ak bude kladná, nakontaktujte sa na sociálnych sieťach – napríklad na Facebooku na domškolácke skupiny vo vašom okolí. Získate podporu a ďalšie informácie. A, samozrejme, môžete zvážiť ako alternatívu aj komunitnú domškolu.
Záver a posolstvo dvoch rodín
Príbehy Viery Krajčovičovej s jej šiestimi deťmi a Marcely Kozejovej s dcérami ukazujú, že domáce a komunitné vzdelávanie nie sú univerzálnym riešením pre každého, ale skôr alternatívou, ktorá môže deťom priniesť citlivejší prístup, ale aj rýchlejšie učenie, väčšiu vnútornú motiváciu a rozvoj kritického myslenia.
A čo by poradila Viera rodičom, ktorí sa nevedia rozhodnúť? „Musia mať odvahu a odhodlanie. Je to ťažká cesta. Ja sama som sa cítila občas zlyhávajúco, ale aj tak to nakoniec prinieslo veľmi veľa dobra. Nedá sa ale povedať, že klasická škola je zlá, veď vyhovuje mnohým deťom. Nájdu sa tam aj výborní učitelia a často vznikajú nádherné priateľstvá. V súčasnosti už naše deti z domáceho vzdelávania vyrástli a ja sama pracujem ako učiteľka.“
