Zuzana Smatanová je na hudobnej scéne už 22 rokov. Rodáčka zo Súľova, aj vďaka podpore rodiny, inklinovala k umeniu už odmalička. Vo vlastných textoch nás nenecháva na pochybách, že reflektujú jej pocity a výnimočná hlasová dispozícia umocňuje kvalitu jej skvelej hudby. O svojej životnej púti a o tom, kto ju sprevádza posledné tri roky, nám porozprávala v úprimnom rozhovore.
Čo vás ovplyvnilo na začiatku vašej hudobnej dráhy? Spievali ste už od detstva? Chodili ste na hudobné krúžky?
Určite ma veľmi ovplyvnili rodičia. Najmä otec, ktorý hrával na gitaru, husle, heligónku a mama na akordeón. Hudbu sme mali doma prítomnú stále a všade, preto by bolo asi čudné, keby sa to na mňa a na brata „nenalepilo“. Nikdy sme však nechodili do hudobnej školy, učili sme sa sami. Ja som sa až na strednej škole začala učiť hrať na klavír a flautu.
Hneď po strednej škole ste vyhrali súťaž Coca-Cola Popstar. Kto vás prihlásil a aké boli vaše bezprostredné pocity?
Prihlásila ma vlastne mama, ale s mojim vedomím. Celé to dianie okolo súťaže bolo pre mňa veľmi stresujúce. Prísť z dediny do „veľkého sveta”, do Bratislavy, okúsiť mediálny svet a hrať s kapelou, ktorú som nikdy dovtedy nemala, ma vyplašilo natoľko, že som pred porotou výhru odmietla. Nechcela som sa stať stredobodom pozornosti. Dnes sa na tom, samozrejme, s predsedom poroty Petrom Nagyom smejeme, ale vtedy som to cítila úplne inak.
Následne sa rozbehla naplno vaša hudobná kariéra?
Dá sa povedať, že áno. Mala som v rádiách svoje prvé single, rozbehli sa koncerty, albumy. Roztočil sa kolotoč, v ktorom som dodnes. (úsmev)
Hudobne ste spolupracovali s rôznymi spevákmi a skupinami. Aký bol rozdiel medzi spoluprácou s rovesníkmi a napríklad so staršími spevákmi Petrom Nagyom alebo Mekkym Žbirkom?
Pracovať s našimi legendami je vždy veľká česť. Sú to osobnosti, ktoré majú a mali aj vtedy veľa zažitého, bolo zaujímavé sa od nich učiť. S rovesníkmi je tá cesta iná, nie je tam vydláždený chodníček a je len otázka času, čo sa z toho vykľuje. Mám veľké šťastie, že som v zásadnom období svojej kariéry pracovala s mnohými kolegami, vznikli z toho krásne hity.
Môžete nám niečo povedať aj o filmovej spolupráci?
Mám za sebou už tri filmové spolupráce a jeden seriál. Rada prijímam takéto výzvy, pretože téma je daná a ja mám z čoho čerpať. Pri každej filmovej pesničke mi melódia naskočila už do pár minút, stačilo mi vidieť pár záberov z filmu a bolo to tam. Aktuálne sa črtá ďalšia spolupráca, tak verím, že to vyjde.
Okrem speváčky ste zároveň aj skladateľka. Čo Vám pomáha v inšpirácii pri skladaní?
Povedala by som, že je to naopak. (úsmev) Najprv som skladateľka a až potom speváčka. Ak by som nepísala pesničky, tak určite nespievam. Inšpiráciou som si ja sama a moje životné skúsenosti. Dnes viem, že len prežité je to najautentickejšie a práve preto vždy odmietam texty iných autorov. Kým mi niečo neprejde telom a mysľou, nespievam o tom.
„Stačíš si, len sa neporovnávaj s nikým za sklíčkom telefónu… Ty máš svoje jedinečné črty, ktoré nemá nikto iný a vďaka nim si originál.“ (Zuzana Smatanová)
Na našom portáli sa snažíme rozšíriť povedomie o psychickom zdraví. Keďže ste sa pred časom pridali k ľuďom, ktorí sa neboja prehovoriť aj o tejto oblasti života a pridali ste aj svoje skúsenosti s ochorením, čo podľa vás môže ešte pomôcť prekonať ľuďom predsudky?
Rozprávať a vysvetľovať. Čím viac nás bude, tým lepšie. Dennodenne mi píšu ľudia a pýtajú sa. Chcú vedieť viac o liekoch alebo o tom, či terapie naozaj pomáhajú. Odpisujem poctivo každému, kto si chce pomôcť, pretože je dôležité nezostať s psychickým problémom sám.
Na Slovensku je nedostatok odborníkov – či už psychológov alebo psychiatrov. Čo by podľa vás pomohlo v tejto situácii?
Napísať to je jednoduché, ale štát pre to nič nerobí. Treba navýšiť počet odborníkov. Je veľa neziskových organizácií, ktoré suplujú prácu štátu a zamestnávajú vyškolených terapeutov. Všeobecné povedomie o dôležitosti duševného zdravia je treba zvyšovať, dostať ho na úroveň fyzického zdravia a vtedy sa s tým možno naozaj bude niečo robiť. Tak, ako sa vieme pomerne rýchlo dostať k ortopédovi, alebo ku gastroenerológovi, tak rýchlo sa musíme vedieť dostať aj k psychiatrovi.
Ako dlho žije vaša kreslená postavička na sociálnych sieťach? Nám prináša úsmev a ukazuje niečo nové…
Existuje zhruba tri roky. Prvýkrát sa objavila, keď som vyrazila na výlet tuším do Škótska. V storkách som ju začala kresliť do rôznych situácií a lokalít a mám radosť, že si ju ľudia obľúbili. Dnes už vedia, že keď idem niekam na dovolenku, bude tam aj ona. (smiech)
Kedy ste začali s výtvarnou tvorbou a do ktorých kníh ste robili ilustrácie?
Začala som ako trojročná. Môj otec bol maliar a veľmi skoro si s mamou všimol, že mi kreslenie ide oveľa lepšie ako mojim rovesníkom alebo staršiemu bratovi. Kreslím celý život, v škole som bola vždy nástenkárka, kreslila som do školskej kroniky, do internátneho časopisu a zakotvila som pri detskej ilustrácii. Mám už dve knihy, Peter Nagy pre deti 1 a Peter Nagy pre deti 2, kde som ilustrovala jeho najznámejšie detské pesničky. Aktuálne ilustrujem svoju vlastnú detskú knižku, ktorú som si aj napísala. Vyjde na jeseň tohto roka.
Prezraďte nám niečo o hudobnom počine – krásnej skladbe s Richardom Autnerom?
Richard ma veľmi zaujal svojou vlastnou tvorbou aj osobnosťou a rozhodla som sa nám napísať duet na mieru. Keď som mala pesničku hotovú, oslovila som ho a on hneď súhlasil. Na oplátku ma pozval aj on do svojej pesničky „Ona”, ktorú aktuálne nahrávame v štúdiu. Obe pesničky odznejú na našich štyroch dvojkoncertoch „Hrady 2025” na slovenských hradoch – 29.6. Červený kameň, 4.7. Spišský hrad, 2.8. Budatínsky hrad a 9.8. hrad Stará Ľubovňa.
Ako vznikla vaša fotka so sliepočkou?
Moja mama sa po dvadsiatich piatich rokoch rozhodla znova chovať na dvore sliepky. Jednu zo šiestich som si vybrala. Je krásna, šedá a dala som jej meno Vilma. Opäť som ako v detstve, chodím podvečer do kurína a vyberám vajíčka, každý deň ich je päť alebo šesť. Veľmi rada ich pozorujem, ako sa s kohútom prechádzajú po záhrade a hľadajú dážďovky.
Chodíte často na Súľovský hrad?
Snažím sa tam každý rok priviesť nejakých kamarátov, ale posledné dva roky sa mi to nepodarilo. Snáď to tento rok napravím. (smiech)
„Každé vyslovené či pomyslené negatívne slovo voči sebe má veľkú silu. Uč sa a za zlyhania sa objím.„ (Zuzana Smatanová)
Čo vás čaká najbližšie mesiace – koncerty, turné? Na čo všetko sa môžeme tešiť?
Verím tomu, že do mája dokončím ilustrácie do mojej knižky a potom sa spustí kolotoč letných festivalov. V tom čase budeme s Richardom koncertovať aj na hradoch, zrejme príde aj nejaká pesnička a na jeseň vyjde moja knižka. Teším sa na všetko, čo ma čaká.
